Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Enyidado a Ɔhyerɛn na Odzi Mu
Ebɔbira 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Enyidado a Ɔhyerɛn na Odzi Mu

Osiandɛ Nsanananmu no sii nokwar fapem no pi dɛ Nyame dzi dwuma wɔ wiadze yi mu ntsi, yebotum enya enyidado, ɔwɔ dɛ yenya enyidado, ber a yerihyia nkõdzen a ɔbordo kɛse mpo no.

Mfeda Ɔbɛsɛ no, President Russell M. Nelson see hɛn dɛ yɛnhwɛ kan nhwɛ Ebɔbira 2020 ehyiadzi yi a hɛn mu kor biara rohwɛ ekyir wɔ nankasa no kwan do dze ahwɛ Nyame n’ahentum nsa a ɔwɔ Jesus Christ asɛmpa no ne nsan ananmu no. Emi na Akyerɛbaa Holland yɛfaa nkɔnhyɛ nsato no enyiber do. Yesusuu dɛ yɛtse mfe 1800 n’ahyɛse ber no mu, rohwɛ nyamesom gyedzi a ɔwɔ dɛm nda no mu. Yerususu wɔ adwen mu no, yebisaa hɛnho dɛ, “Ebɛnadze na woefi mu wɔ ha?” Ebɛnadze na yɛbɛpɛ dɛ nkyɛ yɛwɔ? Ebɛn enyidado na yɛwɔ dɛ Nyame dze bɛma dɛ mbuae wɔ hɛn sunsum mu ahwehwɛdze yi?

Nyew, kor nye dɛ, yehun dɛ mfe aha ebien no a abɛsen no, nkyɛ hɛn enyidado kɛse bɛyɛ Nyankopɔn no su ho nokwar ntseasee no ne nsan ananmu, akyɛn ma dodowara nyim wɔ dɛm mber no, a wɔnye No esie mfe aha pii mfom ekyir na ntseasee a wonnyi no. Sɛ meserɛ kasasin efi William Ellery Channing, nyamesomnyi a ɔyɛɛ atsenkã dɛm nda no mu no hɔ a, nkyɛ yɛbɔhwehwɛ “Nyame no ɔwofo su,” a Channing susuu dɛ ɔyɛ “Christian som ne nkyerɛkyerɛ kɛse a odzi kan.”1 Nkyɛ nkyerɛkyerɛ a ɔtse dɛm no bohu Nyame dɛ ɔyɛ Ɔsor Egya dɔfo, kyɛn ɔtsɛmbuafo yerɛwyerɛw a obu atsɛn katsee anaa dɛ ofiwura a onnyi hɔ a, mber bi ɔhwɛɛ asaase yi do nsɛm, mbom sesei n’adwen da abɔdze no beebi ekyirekyir koraa do.

Nyew, hɛn enyidado wɔ 1820 nkyɛ ɔbɛyɛ dɛ yebohu Nyame a Ɔnye hɛn rekasa na Ɔrema kwankyerɛ pefee wɔ ndɛ mber yi mu tse dɛ ma Ɔyɛɛ no tsetseber no, Egya ampaara a Ɔwɔ dɔ kɛse a ɔfata Ne dzin no. Nokwar ara Ɔnnkɛyɛ ɔkasaprɛko a ɔyɛ nhyɛ a onnyi dɔ na oyii kumaabi maa hɔn nkwagye na nkyii adasa ebusua nkaa no oegya hɔn akɔ afɔbu mu. Oho, Ne ndzeyɛɛ biara, dɛ mbrɛ Nyame akã no, ɔyɛ “mfaso dze ma wiadze; osiandɛ ɔdɔ wiadze”2 na nyimpa biara a ɔwɔ mu no. Dɛm dɔ no bɛyɛ Ne tsirmpɔw a Ɔsomaa Jesus Christ, Ne Ba a Wɔwoo no Kortoo no, baa asaase no do.3

Yɛrekasa fa Jesus ho no, sɛ nkyɛ yɛtsenaa ase mfe ɔha a otsĩa 19 ne mfe ahyɛse no mu a, nkyɛ yɛdze ahobow bohu dɛ ekyingye a ɔwɔ Agyenkwa no n’abrabɔ na Wusoɛr no nokwar ho no ahyɛ ase retahye wɔ Christianfo mu. Dɛm ntsi, nkyɛ hɛn enyi bɛda dase bi a ɔbɛba wiadze nyina mu a obesi no pi dɛ Bible ne dasegye dɛ Jesus nye Christ no, Ɔsor Egya Ne Ba ankasa, Alpha na Omega, na Ɔno nkotoo nye Agyenkwa no a wiadze yi bohu no. Nkyɛ ɔbɛyɛ m’akoma n’enyidado kɛse dɛ wɔdze kyerɛwsɛm ho adanse binom so bɛba kan, biribi a obotum ayɛ Jesus Christ N’ahyɛmu kor so, a ɔbɛtra na ɔato hɛn nyimdzee mu wɔ N’awoe nwanwa, somdwuma soronko, werdam afɔrbɔ, na enyimnyam Wusoɛr no ho. Ampaara nwoma a ɔtse dɛm no bɛyɛ “tseneneeyɛ [a wɔasoma efi] sor aba famu; nokwar [befi] asaase mu epue.”4

Yɛrohwɛ Christianfo no wɔ dɛm nda no mu no, nna ɔyɛ hɛn enyisom dɛ yebohu obi a Nyankopɔn dze asɔfodzi tumdzi no ama no a obotum enuma hɛn, ɔdze Sunsum Krɔnkrɔn akyɛdze no ama, na asɛmpa ayɛdze horow a ohia ma nkwagye ntowdo no otum dze hyira. 1820 mu no, nkyɛ yɛwɔ enyidado dɛ yɛbohu Isaiah, Micah, na tsetse nkɔnhyɛfo hɔn anohoba a wɔada edzi a ɔfa Ewuradze fi a ɔasan aba wɔ ahentum mu no wɔaba mu.5 Nkyɛ yebedzi dɛw dɛ yebohu temple krɔnkrɔn n’enyimnyam no dɛ wɔatahye bio, a Sunsum no, ayɛdze horow, tum na etumdzi no a wɔdze kyerɛkyerɛ onnyiewiei nokwar, dze sã ankorankor epirakur, na ɔkyekyer ebusua ebusua bɔmu afebɔɔ no kã ho. Nkyɛ mohwɛɛ beebiara na bea biara dze ehu obi a ɔama no etumdzi ma ɔase emi na Patricia dɛ hɛn awar wɔ dɛm gyinabew no wɔasɔw ano wɔ aber yi na mbersantsen nyina, a yɛnnkɛtse dabiarada dɛ “kesi dɛ owu bɛpaa hom ntamu,” anaa wɔmfa ndom a ɔyɛ hu yi nhyɛ hɛn. Minyim dɛ “[Hɛn] Egya fie wɔ tsenabew pii,”6 naaso, mankasa merekasa a, sɛ nkyɛ ɔyɛ me adom dɛ menya kor ayɛ egyapadze a, nkyɛ ɔnnkɛkyen danba a ɔresɛɛ ama me, sɛ Pat na hɛn mba no nnkã moho a yɛbɛkyɛ egyapadze no a. Na hɛn ewuakɔr ɛ, binom tsenaa ase na wowui tsetseber no a wɔanntse Jesus Christ ne dzin mpo, nkyɛ hɛn enyidado bɛda Bible mu ntɔyɛɛ a ɔkyerɛ pɛrpɛrdzi na ehumbɔbɔr mapã no, bɛsan ananmu aba—ndzeyɛɛ a atseasefo yɛ nkwagye ayɛdze ma hɔn ebusuafo a woewu no.7 Ndzeyɛɛ biara nnyi a mubotum esusu ho a ɔdze enyimnyam kyerɛ Nyame dɔfo a Ɔdwen Ne mba a wɔwɔ asaase do no ho a, ber a wɔtsenaa ase anaa bea a wowui mmfa ho.

Nyew, hɛn 1820 enyidado a yɛakyerɛw no nkorkor bɔkɔ do, mbom Nsanananmu no ne nsɛm a ohia tsitsir nye dɛ dɛm enyidado yinom no nkyɛ ɔrennyɛ kwa. Ɔhyɛɛ ase wɔ Kwã Krɔnkrɔn no mu na ɔkɔ do ndɛ da yi, apɛdze yinom hyɛɛ ase dɛ ɔreba mu na ɔbɛyɛɛ, dɛ mbrɛ Ɔsomafo Paul na binom kyerɛkyerɛɛ no, ɔkra no nokwar sekyɛ, ɔnntsew na otsim.8 Dza nna ber bi ɔyɛ enyidado ara no sesei ɔabɛyɛ abakɔsɛm.

Iyi nye hɛn ekyir nhwɛe mfe 200 wɔ Nyame ne papayɛ ma wiadze no ho asɛm. Na yɛhwɛ kan so ɛ? Yɛdaho wɔ enyidado ahorow a wonyae nnhyɛɛ mã. Yegudo rekasa yi mpo, yɛdze “hɛn ahoɔdzen abɔmu” nye COVID-19 ridzi akõ, ɔkaa hɛn awɔse mu dɛ virus9 a ɔyɛ ketseketse dɛ anhwea kor a wɔakyɛ mu 1,00010 tum dze nyimpa dɔmtutuw na wiadze aman sikasɛm ba hɔn kotodwe enyim. Yɛbɔ mpaa ma hɔn a wɔayew hɔn adɔfo ama ndɛ ɔyardom yi, nye hɔn a sesei yarba no akã hɔn no Yɛbɔ mpaa so ma hɔn a wɔrema ayarhwɛ a ohia dɛm yi. Sɛ yedzi do konyim wiei a—na yebedzi—nkyɛ yɛdze enyimpi kor yi ara eyi ɔkɔm ho virus efi hɔ na sɔn na amanaman mu ohia efi hɔ. Nkyɛ yenya enyidado ma skuul ahorow a wɔkyerɛ adzesuafo no adze—nnyɛ wotu hɔn akoma dɛ wɔbɔbɔ hɔn itur—Nyame ne ba biara n’ankorankor enyidzi akyɛdze, a ɔman, ebusuakuw, anaa nyamesom ho enyimtsiabu biara nnhaw no. Ne nyina ne fapem nye hɛn enyidado kɛse dɛ mbrasɛm nyina mu akɛse ebien no yebedzi do yie: dɛ yɛbɔdɔ Nyankopɔn ber a yedzi N’afotu do na yɛbɔdɔ hɛn nyɛnko ber a yɛkyerɛ ayamuyie na ayamuhyehye, abotar na bɔnfakyɛ ma hɔn.11 Ɔsor ahyɛdze ebien yinom da ho—na daapem ɔbɛyɛ—enyidado pa a yɛwɔ a yɛdze bɛma hɛn mba, wiadze papa akyɛn dza sesei wonyim no.12

Dza ɔkã yɛwɔ wiadzemba nyina apɛdze no ho no, dodow a wɔwɔ etsiefo no mu ndɛ a wɔwɔ ankorankor akoma mu enyidado horow: enyidado dɛ awar bɔkɔ do yie, anaa ɔtɔfabi enyidado ara dɛ wobenya awar; enyidado dɛ yebedzi suban bɔn bi do konyim, enyidado dɛ ɔba dzesɛɛfo bɛsan aba; enyidado dɛ honandua na atsenkã mu yaw pii no begyae. Osiandɛ Nsanananmu no sii nokwar fapem no pi dɛ Nyame dzi dwuma wɔ wiadze yi mu ntsi, yebotum enya enyidado, ɔwɔ dɛ yenya enyidado, ber a yerihyia nkodzen a ɔbordo mpo. Dɛm na Kyerɛwsɛm n’asekyerɛ dɛ Abraham ber a enyidado nnyi no, ɔgyee dzii enyidado mu no13—nye dɛ, otumii gyee dzii wɔ aber a kwan biara do no onnyi dɛ ɔbɛgye edzi—dɛ ɔno na Sarah botum enyisɛn ber a ɔyɛ dɛ ɔnnkɛyɛyie ara da no. Ntsi, mibisa, “Sɛ hɛn afe 1820 enyidado horow no ɔsor kan ne nyinam kyerɛɛ banyimba ara oebu ntwɛr wɔ New York etsifi apaamu ma otum hyɛ ase ba mu a, dɛn ntsi na onnyi dɛ yenya enyidado dɛ tsenenee apɛdze na Christ su ahwehwɛdze no, Nyame botum ebua no nwanwa mu, na anwanwadze mu?” Dza yehia ara nye yebɛgye edzi dɛ dza yɛpɛ no tseneneeyɛ mu no obotum dɛ dabi, kwan bi do no, ɔbɛyɛ hɛn dze wɔ gyinabew bi mu.

Enuanom na nkyerɛbaa, yenyim nyamesom mu esintɔ horow a nna ɔwɔ hɔ mfe ɔha a otsĩa 19 ne mfe ahyɛse mu no. Bio so, yenyim esintɔ binom a ɔwɔ ndɛ nyamesom mu a ogya binom ma wonnya hɔn enyidado no. Yenyim dɛ dza wɔmmpɛ ahorow no ntsi oregya binom ma wɔatwe hɔnho efi Asɔfo nsɔr horow a agye ndwow no ho. Yenyim so, dɛ mbrɛ ɔkyerɛwfo bi a n’abaw egura no kyerɛwee, dɛ “Ɔyɛ dɛ [ndɛ] nyamesom banodzifo no nnyim dza wɔnyɛ” mfa nsiw asehwe ɔtse dɛm yi, a hɔn mbuae a wɔma no yɛ “nyamesom ho edur nsunsu, a ho nnyi mfaso a, wɔdze ndaadaa sera ho ara yie, [anaa ɔtɔfabi] ehuuwsɛm a ɔmma nkenyan.”14na ne nyina mu no ber a wiadze na ebusuasantsen a wɔreba no hia ndzepa pii, ber a Jesus ne nda mu no Ɔmaa mbordo. Dɛ yɛyɛ Christ esuafo yi, hɛn nda yi mu no yebotum atra tsetse Israelfo a wosũu dɛ ”hɛn mbiew ho akokwa, na hɛn enyidado ahera.”15 Nokwar, sɛ ewiei no hɛn enyidado hera a, yɛhera hɛn ahonyadze tsitsir a ɔgye hɛn abamba no. Hɛl mbobow no ankasa enyim na Dante kyerɛɛw kɔkɔbɔ yi maa akwantufo nyina worudua ne Divina Commedia: mu no, “Ɔkãa dɛ, Gya enyidado nyina wɔ ha, “hom a hom bɛhɛn mu wɔ ha.”16 Nokwar sɛ yegya enyidado nyina a, dza ɔka ara nye gyaframee hyeehyew wɔ hɛn afã nyina.

Ntsi, ber a hɛn ekyir fam banho na, dɛ mbrɛ ndwom no se no, “aboafo biara nnyi hɔ na ahotɔ ayew no,”17 dza ɔkã hɛn su ho a yennkotum egya no ekyir no bɛyɛ hɛn enyidado a ɔtakyer hɛn gyedzi wɔ Nyame mu na hɛn ayamuyie ma nkaafo no.

Mfe ahaebien afrenhyia yi mu no, sɛ yɛhwɛ ekyir hwɛ dza wɔdze ama nyina na yedzi dɛw dɛ hɛn nsa akã hɛn enyidado pii no a, misi do kã asɛm a akyerɛbaa asɛmpasomafo a ɔasom ewie kãa kyerɛɛ hɛn wɔ Johannesburg abosom kakra ara abɛsen no, “[Yɛ]ammba ekyir ha ara dɛ yɛreba ekyir ha pɛ.”18

Merekã no me ntseasee mu, akwangya nsɛm kor a okenyan papaapa a ɔwɔ kyerɛwsɛm mu a, menye nkɔnhyɛnyi Nephi na akyerɛbaa kumaa no bɛse dɛ:

Mo nuanom [na nkyerɛbaa] adɔfo, hom [nsa akã Nsanananmu eduaba mu kan no], mibebisa dɛ [hom] ewie ne nyinara yɛ? Hwɛ, mese [hom] dɛ, Oho. …

“… Ɔwɔ dɛ hom per kɔ kan gyina pintsinn wɔ Christ mu, nya enyidado a ɔhyerɛn na odzi mu, na hom nya Nyankopɔn nye nyimpa nyina ho dɔ. Sɛ hom yɛ a[,] … Egya no se: Hom benya onnyiewiei nkwa.”19

Meda ase, mo nuanom na nkyerɛbaa, wɔ dza wɔdze ama hɛn nyina wɔ mberano abɔsõ yi a odzi ewiei, Jesus Christ asɛmpa a wɔdze asan-ananmu aba no. Akyɛdze na nhyira horow a ɔpem fi dɛm asɛmpa mu ba no yɛ me adze kɛse—biribiara—na mo mbɔdzembɔ dɛ mebɛda Ɔsor Egya ase wɔ ho no, mowɔ anohoba a mibesie, na akwansin pii twa ana mada, na akwansin pii twa ana mada.”20 Yɛmper nkɔ kan a ɔdɔ wɔ hɛn akoma mu, nnantsew wɔ “enyidado a ɔhyerɛn mu”20 a ɔhyerɛn hɛn enyidado anamɔn kwan krɔnkrɔn no a yɛafa do mfe 200 yi. Megye dase dɛ anwanwadze na prɔmprɔmyɛ bɛhyɛ ndaamba mu mã tse dɛ ma dza abɛsen no ayɛ no. Yɛwɔ siantsir biara dɛ yenya nhyira horow ho enyidado a, ɔkyɛn dza nsa akã no dada no, osiandɛ iyi nye Otumfo Nyankopɔn n’edwuma, iyi nye Asɔr a nyikyerɛ wɔkɔ do nya, iyi nye Christ asɛmpa a adom na papayɛ mmbɔadze no. Megye nokwar iyinom nyina ho dase na no mboree so wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. “The Essence of the Christian Religion,” in The Works of William E. Channing (1888), 1004.

  2. 2 Nephi 26:24.

  3. Hwɛ John 3:16–17.

  4. Moses 7:62.

  5. Hwɛ Isaiah 2:1–3; Ezekiel 37:26; Micah 4:1–3; Malachi 3:1.

  6. John 14:2.

  7. Hwɛ 1 Corinthfo 15:29; Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 128:15–17.

  8. Hwɛ Hebrewfo 6:19; Ether 12:4.

  9. Hwɛ Na Zhu na binom, “A Novel Coronavirus from Patients with Pneumonia in China, 2019,” New England Journal of Medicine, Kwakwar 20, 2020, 727–33.

  10. Hwɛ “Examination and Description of Soil Profiles,” wɔ Soil Survey Manual, nwoma hyehyɛfo C. Ditzler, K. Scheffe, na H. C. Monger (2017), nrcs.usda.gov.

  11. Hwɛ Matthew 22:36–40; Mark 12:29–33hwɛ Leviticus 19:18; Deuteronomy 6:1–6 so.

  12. Hwɛ Ether 12:4.

  13. Hwɛ Romefo 4:18.

  14. R. J. Snell, “Quiet Hope: A New Year’s Resolution,” Public Discourse: The Journal of the Witherspoon Institute, Mumu 31, 2019, thepublicdiscourse.com

  15. Ezekiel 37:11.

  16. Iyi nye kasasin no ne nkyerɛasee a wɔayɛ atsenkã. Mbom ne nkyerɛasee ankasa nye “All hope abandon, ye who enter here” (Dante Alighieri, “The Vision of Hell,“ wɔ Divine Comedy, Henry Francis Cary [1892] kyerɛɛ ase, canto III, l nsensanee 9).

  17. “Abide with Me!” Asɔr Ndwom, nkanee 166.

  18. Judith Mahlangu (stake horow ehyiadzi a ɔbɛn Johannesburg, South Africa, Ɔberɛfɛw 10, 2019), wɔ Sydney Walker, “Elder Holland Visits Southeast Africa during ‘Remarkable Time of Growth,’” Church News, Ɔberɛfɛw 27, 2019, thechurchnews.com.

  19. 2 Nephi 31:19–20; woetsĩ mu akã ho.

  20. “Stopping by Woods on a Snowy Evening,” nsensanee 14–16, wɔ The Poetry of Robert Frost: The Collected Poems, nwoma hyehyɛfo Edward Connery Lathem (1969), 225.

  21. 2 Nephi 31:20.

Tsintsim