Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
“Ma Wonsi Fi Yi mma Me Dzin”
Ebɔbira 2020 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


“Ma Wonsi Fi Yi mma Me Dzin”

Nkyerɛyerɛ na Ahyɛmudzi 124:40.

Ahyɛmudzi a yɛgyee no na ayɛdze horow a yɛyɛɛ wɔ temple mu no hia mapã wɔ hɛn akoma ho ntsewee na Nyame ne mbabanyin na ne mbabaa hɔn ndaamba nkwagye ntowdo.

Mfe 200 [ɔha ebien] a wɔabɛsen kɔ no, aberantsɛba Joseph Smith hun Nyankopɔn, Onnyiewiei Egya no, na Ne Ba, Jesus Christ wɔ Kwã Krɔnkrɔn no mu na ɔnye Hɔn kasae. Fii Hɔn hɔ no, Joseph sũaa Nyame Tsir no nokwar su na nyikyerɛ a wɔkɔ do nya ho asɛm, a enyido-adzehu a ɔkrɔn yi no dze “mberano mãhyɛ” no bɔbɔɔ adze.”1

Bɛyɛ mfe ebiasa ekyir no, n’akoma mu mpaabɔ wɔ Fankwa 21, 1823, ewimbir ho mbuae no, kan hyɛɛ ase dɛ ɔrehyerɛn Joseph ne dan mu kɛpeem dɛ hɔ yɛɛ “kann kyɛn ewiaber.”2 Nyimpa-su bi puee ne mpa ne nkyɛn, ɔdze aberantsɛba no ne dzin frɛɛ no, na ɔsee dɛ “ɔyɛ ɔbɔfo a wɔsomaa no fii Nyame nkyɛn … na wɔfrɛ no Moroni,”3 Ɔkyerɛkyerɛɛ Joseph faa Mormon Nwoma no mpuei ho nsɛm.

Na nkyii Moroni serɛe kãa Malachi nwoma a ɔwɔ Ahyɛmu Dadaw mu nsɛm, a ɔasesã kasa no kakra fi Ɔhen James Nwoma mu no:

“Hwɛ menam Elijah nkɔnhyɛnyi no ne nsa do bɛda Asɔfodzi no edzi akyerɛ wo, ansaana Ewuradze ne da kɛse no a ɔyɛ hu no aba. …

“Na ɔdze anohoba a wɔdze bɔɔ egyanom no bɛhyɛ mba no hɔn akoma mu, na mba no hɔn akoma bɛdan akɔ hɔn egyanom do. Sɛ ɔnntse dɛm a, ber a ɔbɛba no wɔbɛsɛɛ asaase nyina koraa.”4

Tsitsir ara no, Moroni ne nkyerɛkyerɛ a ɔdze maa Joseph Smith a ɔfa Elijah no ndwuma ho no na ɔhyɛɛ temple na ebusua abakɔsɛm edwuma ase wɔ nda a odzi ekyir yi mu na ohia ara yie ma “ndzɛmba nyina a Nyankopɔn nam no nkɔnhyɛfo krɔnkrɔn a wɔwɔ hɔ fi tsetse no hɔn anomu kãe no ne nhyɛananmu.”5

Mobɔ mpaa dɛ Sunsum Krɔnkrɔn no bɛyɛ me mboa ber a yɛbɔmu sũa fa ahyɛmudzi, ayɛdze, na nhyira horow a ɔwɔ hɔ ma hɛn wɔ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no ne temple horow mu.

Elijah ne Mbae

Medze fapem asɛmbisa yi bɛhyɛ ase: dɛn ntsi na Elijah ne mbae ho hia kɛse?

“Yesũa fi nda a odzi ekyir nyikyerɛ mu dɛ nna Elijah kitsa Melchizedek Asɔfodzi no no nsɔwano tum no”6 na ɔno “nye nkɔnhyɛnyi a odzi ekyir a okitsae ansaana Jesus Christ n’aber do no.”7

Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith kyerɛkyerɛɛ mu dɛ, “Elijah no sunsum, tum na frɛ, nye dɛ ewɔ tum dɛ ikitsa safee no … Melchizedek Asɔfodzi me mãhyɛ …  na dɛ … ibenya ayɛdze nyina a ɔwɔ Nyankopɔn ahenman no mu, mpo dɛ ibɛdan egyanom akoma akɔ mba do na mba akoma akɔ egyanom do, hɔn a wɔwɔ sor no mpo.”8

Nsɔwano krɔnkrɔn tumdzi yi hia ama biribiara a hom bɛkyekyer wɔ asaase do no, wɔbɛkyekyer no wɔ sor: na biribiara a hom bɛsan wɔ asaase do no, wɔbɛsan no wɔ sor.”9

Joseph kɔɔr do kyerɛkyerɛɛ mu dɛ: “Nyame besi dɛn abɛgye ebusuasantsen yi? Ɔbɔsoma Elijah nkɔnhyɛnyi no. … Elijah beyi ahyɛmudzi no a ɔbɔsɔw egyanom hɔn akoma ano ama mba no, na mba ama egyanom no akyerɛ.”10

Elijah nye Moses puee wɔ Nsakyeree Bepɔw no do na wɔdze tumdzi yi maa Peter, James na John.11 Elijah nye Moses na Elias so puee Ebɔwbira 3, 1836, wɔ Kirtland Temple mu na ɔdze asɔfodzi nsaafee kor noara maa Joseph Smith na Oliver Cowdery.12

Nsɔwano tumdzi ne nsan-ananmu a Elijah dze bae afe 1836 mu no, nna ohia dɛ obesiesie wiadze yi ama Agyenkwa no ne Mbae a Otsĩa Ebien no na ɔhyɛɛ wiadze nyina mu ebusua abakɔsɛm no nhwɛhwɛmu ase ho nsɛm kɛse noara.

Nsesã, Ndanee, na Akoma ho Ntsewee

Nsɛmfua akoma no wɔakyerɛw no bɔbor mpɛn 1,000 [apem] wɔ kyerɛwsɛm gyinapɛn no mu. Nsɛmfua kakraba yi a mbom ɔsom bo no taa kyerɛ ankorankor no mu atsenkã. Hɛn akoma—hɛn apɛdze, akɔndɔdze, nsusui, adwen mu na su horow a wɔakã abɔmu no—na ɔkyerɛ hɛn nyimpa ban na dza yɛpɛ dɛ yɛyɛ. Na Ewuradze n’edwuma ne fapem nye nsesã, ndanee, na akoma ho ntsewee a wodua asɛmpa ahyɛmudzi na asɔfodzi ayɛdze horow mu.

Yɛnnsi temple krɔnkrɔn anaa yɛnnkɔ mu dɛ yɛrekenya ankorankor anaa ebusua sũahu a ɔbɛyɛ nkaadze. Mbom, ahyɛmudzi a yɛgyee no na ayɛdze horow a yɛyɛɛ wɔ temple mu no hia mapã wɔ hɛn akoma ho ntsewee na Nyame ne mbabanyin na ne mbabaa hɔn ndaamba nkwagye ntowdo.

Wɔdze anohoba a wɔdze bɔɔ egyanom—Abraham, Isaac, na Jacob mpo—rehyɛ mba hɔn akoma mu, na wɔredan mba hɔn akoma akɔ hɔnankasa hɔn egyanom do, reyɛ ebusua abakɔsɛm nhwehwɛmu, na wɔreyɛ temple ayɛdze horow a wogyina ananmu yɛ no yɛ ndwuma a ohyira ankorankor wɔ ntwamutam n’afã ebien nyina no. Ber a yɛdze enyimpi yɛ edwuma krɔnkrɔn yi no, nna yeridzi mbrasɛm no dɛ yɛndodɔ na yɛnsom Nyankopɔn na hɛn anyɛnkofo.13 Na etuhoakyɛ som a ɔtse dɛm no boa hɛn ma “[Ye]tsie No!” nokwar mu14 na yɛba Agyenkwa ne nkyɛn.15

Ahyɛmudzi na asɔfodzi ayɛdze mu krɔnkrɔn kɛse no wɔgye no wɔ temple—Ewuradze fi, nko mu. Biribiara a wosũa na dza wɔyɛ wɔ temple mu nyina no da Jesus Christ ne nyamesu na ne dzibew wɔ Ɔsor Egya n’enyigye ho nhyehyɛɛ kɛse no edzi yie.

Fi no Mu dze Pue

President Ezra Taft Benson kyerɛɛ nhwɛdo bi a ohia a Ɔpomfo no dua do dze “nyimpa ne bɛkyebo na onnyiewiei nkwa bɔbɔ adze.”16 Ɔkãa dɛ: “Ewuradze dzi dwuma wɔ nyimpa no mu dze pue. Wiadzemba dzi dwuma bagumu dze hɛn nyimpa mu. Wiadze beyi nyimpa efi tsibew a ɔyɛ fĩ mu. Christ yi nyimpa no mu fĩ, na nkyii hɔnara woeyi hɔnho efi tsebew a ɔyɛ fĩ mu. Wiadze sesã nyimpa hɔn sɔn mu dze asesã hɔn. Christ sesã nyimpa, hɔn na wɔkɛsesã hɔn sɔn mu. Wiadze nya nhyɛdo wɔ nyimpa no suban, mbom Christ botum asesã nyimpa no su.”17

Ahyɛmudzi na asɔfodzi ayɛdze horow no yɛ sunsum mu awo fofor na nsakyer a ɔrokɔ do no ne fapem; wɔyɛ akwan a Ewuradze fa do nye hɛn mu kor biara dzi dwuma fi hɛn mu dze pue. Ahyɛmudzi a wodzi do nokwar mu, wɔkaa no aber nyina, na “wɔdze Nyankopɔn tseasefo no Sunsum kyerɛwee … [wɔ] nyimpa n’akomapon do”18 ma botae na awerɛhyɛmu wɔ ɔnnkyebo abrabɔ yi mu na daapem nhyira ho. Ayɛdze a wɔgye no emudzi mu na wɔkaa no daa daa no buei ɔsor akwan a nyamesu mu tum no botum apem aba hɛn bra mu.

Yɛmmba temple dɛ yerebosuma efi wiadze bɔn anaa yeguan efi ho. Mbom, yɛba temple dɛ yɛrebedzi wiadze bɔn do konyim. Sɛ yɛgye “nyamesu mu tum” ba hɛn abrabɔ mu19 ber a yɛregye asɔfodzi ayɛdze horow na yeridzi na yerisie ahyɛmudzi krɔnkrɔn no a, wɔdze ahoɔdzen a ɔbor hɛnankasa hɛndze do hyira hɛn20 ma yɛdze dzi nsɔhwɛ na ɔnnkyebo abrabɔ mu ɔhaw do konyim na yɛyɛ ndzeyɛɛ pa ma yɛbɛyɛ nyimpa pa.

Na Ofi Yi n’Atsenkãyɛ Bɛtahye

Temple a odzi kan wɔ mberano yi mu no wosii no wɔ Kirkland, Ohio, na wotuii hyɛɛ Nyame nsa wɔ Ebɔw 27, 1836 mu.

Nyikyerɛ a wɔdze maa Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith dapɛn kor ekyir a wotuii hyɛɛ Nyame nsa no, Ewuradze see dɛ:

“Hom mma mo nkorɔfo nyina akoma ndzi dɛw, hɔn na wɔdze hɔn ahoɔdzen, esi dɛm fi yi dze ama me dzin. …

“Nyew, akoma mpem na mpempem na wobedzi dɛw kɛse wɔ nhyira a wobohue egu hɔn do nye endowment a wɔayɛ dze akyɛ mo nkowaa wɔ dan yi mu no ho.

“Na ofi yi n’atsenkãyɛ bɛtahye anana asaase do; na iyi nye nhyira a wobohue egu mo nkorɔfo hɔn tsir do no n’ahyɛse.”21

Meserɛ hom nhyɛ kasasin yinom no nsew, akoma mpem na mpempem na wobedzi dɛw kɛse na ofi yi n’atsenkãyɛ bɛtahye anana asaase do. Iyinom yɛ mpaamukã a ɔyɛ ahobow wɔ 1836 Ebɔbira, ber a nna Asɔr no wɔ asɔrmba kumabaa na temple kor no.

Ndɛ 2020 mu yi, yɛwɔ temple horow 168 [ɔha eduosia awɔtwe] a wodozi mu dwuma. Worisisi anaa wɔama eduonan akron ho nkaabɔ akã ho. Worisisi Ewuradze Fi wɔ “po nsupruw do”22 na wɔ aman horow na mbea horow a nna wosusu dɛ wonnkenya temple.

Sesei wɔyɛ endowment ayɛdze no kasa ahorow 88 [eduowɔtwe awɔtwe] mu, na wɔbɛyɛ no wɔ kasa ahorow binom so mu, ber a worisisi temple dodow dze ehyira Nyame ne mba yi. Mfe 15 [duenum] a ɔreba no mu no, kasa ahorow a wɔdze yɛ temple ayɛdze no yebenya bɛyɛ no mbɔho ebien.

Afe yi mu no yebotutu famu na yɛahyɛ temple 18 [duawɔtwe] ase sisi. Edze toto ho a, odzii mfe 150 [ɔha eduonum] ana wɔdze resisi temple 18 a odzi kan no, fitsi Asɔr no ne nkyekyeree wɔ afe 1830 mu dze kesi Tokyo, Japan Temple a no tu hyɛ Nyame nsa mpaabɔ no President Spencer W. Kimball mae wɔ afe 1980 mu no.

Mfonyin
Temple dodow esia

Hom nsusu temple edwuma a ɔrokɔ ntsɛmtsɛm wɔ President Russell M. Nelson n’abrabɔ ber mu. Ber a wɔwoo President Nelson wɔ Fankwa 9, 1924 mu no, nna Asɔr no wɔ temple esia a wodzi mu dwuma.

Mfonyin
26 temple dodow

Mfe 60 [eduosia] ekyir a wɔhyɛɛ no Ɔsomafo wɔ Ebɔwbira 7, 1984 mu no, nna temple 26 [eduonu esia] na wodzi mu dwuma, a temple 20 [eduonu] na abɛkã ho wɔ mfe 60 mu.

Mfonyin
159 temple dodow

Ber a wɔmaa President Nelson tsipia dɛ Asɔr no ne President no, nna temple dodow 159 na wodzi mu dwuma a 133 [ɔha eduosa biasa] na abakã ho wɔ mfe 34 [eduosa anan] a ɔdze soom dɛ Duebien no hɔn Quorumnyi no.

Mfonyin
Temple horow a wodzi mu dwuma nye ma wɔama ho nkaabɔ

Fitsi ber a ɔbɛyɛɛ Asɔr no ne President wɔ Sanda 14, 2018 mu no, President Nelson abɔ temple afofor 35 [eduasa enum] ho nkaabɔ.

Temple dodow a ɔwɔ hɔ no mu ɔha nkyɛmu eduokron esia na wotuii hyɛɛ Nyame nsa wɔ President Nelson n’abrabɔ ber mu; na ɔha nkyɛmu 84 [eduowɔtwe anan] ber a wɔhyɛɛ no Ɔsomafo no.

Daa Hom Ntsim wɔ Ndzɛmba a Ohia Kɛse no ho

Yɛyɛ Ewuradze N’Asɔr a wɔdze asan anan mu asɔrmba no, mbrɛ N’edwuma no rokɔ do ntsɛmtsɛm no yɛ hɛn nyina nwanwa. Na temple binom so reba.

Brigham Young hyɛɛ nkɔm dɛ, “Ama yɛayɛ edwuma yi ewie no nnyɛ temple kor pɛr na yebenya, mbom ne mpempem, na mbanyin na mbaa mpem na mpempem na wɔbɔkɔ temple ahorow no mu akɛyɛ ayɛdze ama hɔn a wɔtsenaa ase mber pii a abasen dɛ mbrɛ Ewuradze beyi akyerɛ no.”23

Ntseasee mu ara, temple fofor biara ho nkaabɔ no dze enyigye kɛse ba na siantsir a yɛdze ndaase ma Ewuradze. Naaso, hɛn botae a yetsim do no wɔdɛ ɔyɛ ahyɛmudzi na ayɛdze horow no a obotum asesã hɛn akoma na wɔama hɛn som ma Ewuradze no adɔ bun mu yie na nnyɛ dan no ne sibea anaa ne fɛw ho ara.

Fapem ahyɛdze horow a ɔda hɛn do dɛ Ewuradze N’Asɔr a wɔdze asan anan mu no nye (1) “[Yebe]tsie No!”24 na yɛbɛma hɛnankasa hɛn akoma edua ahyɛmudzi na ayɛdze horow do asesã, na (2) enyigye mu ara yɛbɛhyɛ asodzi krɔnkrɔn no mã dɛ yɛdze temple nhyira no bɛma adasa ebusua no nyina a wɔwɔ ntwamutam no n’afã ebien nyina. Yɛdze Ewuradze no kwankyerɛ na mboa no, nokwar yebotum ahyɛ ndwuma krɔnkrɔn yinom mã.

Zion ne Nkyekyeree

Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith paa mu kãa dɛ:

“Zion ne nkyekyerɛɛ ayɛ adze a Nyame no nkorɔfo a wɔwɔ ber biara mu no hɔn enyi agye ho; ɔyɛ asɛngyinado a nkɔnhyɛfo, asɔfo na ahemfo dze enyigye adwen ho; wɔdze dɛwdzi ahwɛ hɛn nda a yɛtse mu yi kwan, na ɔsor enyigye ekenyan hɔn no, wɔatow hɛn nda yi ho ndwom na wɔakyerɛw ho nsɛm na wɔahyɛ ho nkɔm; mbom wowui a woennhu; … wɔaka hɛn dɛ yebohwɛ, yɛdze hɛnho ahyɛ mu na yɛaboa ma Nda a Odzi ekyir enyimnyam no epirew akɔ kan.”25

“Ɔsor Asɔfodzi no nye asaase dze bɔbɔmu, dze botae tsitsir no abɔbɔ adze; … edwuma a Nyame na abɔfo dze enyigye esusu ho mbersantsen a abɛsen kɔ no; dza okenyaan tsetse egyanom na nkɔnhyɛfo; edwuma a ɔbɛsɛɛ sum no tum no ndaamba, asaase yi ne nsiesie, Nyame n’enyimnyam, na adasa ebusua no hɔn nkwagye.”26

Megye dase ahobrɛadze mu dɛ Egya na Ɔba no puei Joseph Smith do, na Elijah dze nsɔwano tumdzi no asan aba. Temple ahyɛmudzi krɔnkrɔn na ayɛdze horow no botum ahyɛ hɛn dzen na wɔatsew hɛn akoma mu ber a “[Ye]tsie No!”27 na yɛgye nyamesu mu tum no wɔ hɛn abrabɔ mu. Na megye dase dɛ nda a odzi ekyir edwuma yi bɛsɛɛ sum no tum no na ɔdze nkwagye abrɛ adasa ebusua no. Nokwar yinom ho na megye me dase enyigye mu ara wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.