2010–2019
Pe Salvador toque sanador
Conferencia General Octubre 2019-gua


Pe Salvador toque sanador

Jajúvo Cristo rendápe, Tupã oúta ñande rescate-pe, taha’e ñande monguera hag̃ua térã ome’ẽ hag̃ua ñandéve pe mbarete ñambohovái hag̃ua opáichagua situación.

Haimetéma ojapo dos mil año, pe Salvador oguejy montáñagui ombo’e rire Vy’apavẽ ha ambue evangelio principio-kuéra. Oguata oúvo, oñemboja hendápe peteĩ kuimba’e hasýva lépragui. Pe kuimba’e ohechuka reverencia ha respeto oñesũvo Cristo renondépe, ohekávo alivio pe oguereko’asýva chupe. Imba’e jerure ha’e simple: “Tupã, nde reipotáramo, ikatúnepa chemopotĩ.”

El Salvador uperire ombohasa chupe ipo ha, opoko hese, he’ivo, “che aipota; romopotĩta.”1

Ñande jaikuaa ko’ápe ñande Salvador siempre ñande rovasase. Oĩ algún jehovasa jahupytýva py’ae, ambuéva katu ikatu otarda, ha oĩ algún jehovasa jahupytýta ko tekove rupive jahasa rire, pero jehovasa jahupytýta itiempope.

Pe orekóva lepraicha, ikatu jatopa fortaleza ha consuelo ko tekovepe ja’aceptávo Ivoluntad ha jaikuaa ha’e ñande rovasase. Ñande ikatu jatopa mbarete ñambohasa hağua opáichagua desafío, tentación opaichaguáva, ha jaikuaa ña’aguantataha ñande circunstancia jahasa’asýva. Sin duda, Hekovépe upe momento ohasa’asy jave, pe Salvador otopa tuichavéva mbarete o’aguantávo, he’ívo Itúvape: “hágase tu voluntad.”2

Ko leproso ndojeruréi de forma pretensiosa ni demandante. Iñe’ẽ rupi ohechauka pe actitud humilde, orekóva expectativa, pero avei oipota añetahápe tojejapo pe Salvador voluntad. Kova ha’e peteĩ ejemplo actitud rehegua jarekova’erã jajúvo Cristo rendápe. Ikatu ñañemboja Salvador rendápe Ha’e añetehápe ko’ag̃apeve ha siempre oipota rupi mba’e iporãvéva ñande rekove opave’ỹvapeğuarã. Ha’e oguereko peteĩ perspectiva eterna ñande ndajaguerekóiva. Jajuva’erã Cristo rendápe añetehápe jaikuaaségui ñande voluntad oĩtaha Túva voluntad ndive, Cristo ojapo haguéicha.3 Ko’ã mba’e ñande preparata tekove ijapyra’ỹva peğuarã.

Hasy jaikuaa hagua pe sufrimiento físico ha emocional orekóva pe leproso ohova’ekue Salvador rendápe. Ko lepra ombyai pire ha nervio, ombyaiva ha okausáva discapacidad física. Además, ha’e peteĩ enorme estigma social. Lépragui hasýva oho ohejava’erã umi seres queridos ha oikova’erã mombyry sociedad-gui. Ojehecha pe leproso ha’eha inmundo, física ha espiritualmente. Upévare, Moisés léipe oikotevẽ umi lepra orekóva omonde ao osoróva ha oñehenóiva “Inmundo térã ikyʼáva!” ha’ekuéra oguatávo.4 Hasy ha oje’despreciaba, umi leproso oiko óga abandonado-pe térã tumba-pe.5 Ikatu ñañe imahina pe leproso oúva Salvador rendápe oğuahẽha kane’ope.

De un modo u otro, ñande avei ikatu ñañe ñandu’asy, ikatu oiko ñande rembiapokuéra rupi térã umi ambue rembiapo rupi, oĩ rupi circunstancia ikatúva ña’controla térã avei ndaikatúiva. Upe momentope, ikatu ñamoĩ ñande voluntad Ipópe.

Ohasáma heta año, Zulma—che rembireko, che la mitad, ha che parte iporãvéva— orrecibi peteĩ noticia ijetu’úva dos semanas peteĩ ore ra’y omenda mboyve. Oreko peteĩ tumor iglándula parótida-pe, pya’e okakuaáva. Hóva oñepyrũ okakuaa, ha ojejapova’erã hese peteĩ delicada intervención. Tuicha jepy’apy oike iñakãme ha ojopyva ikorasõme. Pe tumorpa ha’e maligno? Mba’éichapa hete ojerrecuperáta? Pe hóvapa oje’paralizata? Mba’eichaitépa hasýta chupe? Pe hóva opytáta marcado de forma permanente? Pe tumor okakuaa jeýta ojeipe’a rire? Ikatútapa oho ore ra’y casamiento hape? Oñenóvo pe quirófano-pe, oñeñandu asyete.

Upe momento de crucial importancia, pe Espíritu osusurra chupe o’aceptava’erãha Túva voluntad. Uperire odecidi omoĩ i’confianza Tupãre. Oñandu porã taha’e la ha’éva la resultado, pe voluntad divina oĩ porãvéta chupeğuarã. Pya’e oike sueño quirúrgico-pe.

Uperiremi, ohai con sentido poético pe idiariope: “Pe cirujano mesa ári aime ne renondépe ha aheja che voluntad ante la Tuya, apyta akévo; Aikuaákuri che ikatutaha ajerovia Hese, aikuaágui ndoumo’ãiha mba’evete ivaiva Ndehegui.”

Ha’e o’consegui fuerza ha consuelo ohejávo ivoluntad Túva voluntad rehe. Upe árape, Tupã tuicha ohovasa chupe.

Taha’e ha’éva ñane circunstancia, ikatu jaipuru jerovia jaju hağua Cristo rendápe ha jatopata peteĩ Tupã ikatúvare ña confía. Peteĩ che ra’y, Gabriel, una vez ohai haguéicha.

Profeta omombe’u haguéicha, Tupã rova ohesapeve kuarahýgui

ha Iñakã morotĩve niévegui

Ha Iñe’ẽ hyapu hatãve rio osyry hatãvagui,

ha Ijykere yvypóra ndaha’éi mba’eve. …

Che rejavai aikuaávo che ndaha’eiha mba’eve.

Ha upéicha riremante aheka che raperã peteĩ Tupã akonfia rehe.

Ha uperire añónte aikuaa Tupã rehe ikatutaha ajerovia.6

Peteĩ Tupã ikatuvare jajerovia ombotuicháta ñande esperanza. Ñande ikatu jajerovia Hese porque Ha’e ñande rayhu ha oipota umi mba’e iporãvéva ñandéve ğuarã opa circunstancia-pe.

Pe leproso ogueru pe esperanza pu’aka. Ko mundo ndome’ẽi chupe solución, ni siquiera consuelo. Upévare, pe Salvador opokovo hese ha’etévaicha peteĩ caricia para toda el alma. Ndajaikuaái mba’éichapa oñeñandu con profunda gratitud ko leproso oñandúva opokovo hese pe Salvador, y más aún ohendúvo iñe’ẽ: “Che aipota, romopotĩta”.

Ko rrelato omombe’u “upepete ilépra okuerahague.”7

Upéicha avei, ñande ikatu ñañandu opoko ñande rehe pe ipo amorosa ha sanadora. Vy’a, esperanza ha gratitud ou ñane ángape jaikuaávo pe Salvador ñande pytyvõtaha ñande potĩ hağua! Jajúvo Hendápe, Tupã outa ñande rrescatepe taha’e ñanemonguera térã ome’ẽ ñandéve fuerza ñaikotevẽva ñambohovái hağua cualquier situación.

Ha péicha avei, Ivoluntad ja’aceptávo—ndaha’éiva ñande voluntad— péicha jaikuaáta mba’épa ñande circunstancia. Mba’eve ivaiva ndoúi Tupãgui. Ha’e oikuaa mba’épa oĩ porãve ñandéve g̃uarã. Ikatu Ha’e ndoipe’ái ñande mba’asy enseguida. A vece ikatu ñañandu ivevyiha umi carga jarekova, Ha’e ojapo hágueicha Alma ha itavagua ndive.8 A la larga, konveniokuéra rupive, umi mba’e ipohýiva ha ivevyiva,9 taha’e ko tekovépe térã pe santa Resurrección rire.

Pe deseo genuino Ivoluntad ojejapotaha, jaikuaávo pe naturaleza divina ñande Redentor, ñande pytyvõtaha ñamongakuaa pe jerovia ohechukáva pe leproso ipotĩ hağua. Jesucristo ha’e peteĩ Tupã oporohayhúva, peteĩ Tupã de esperanza, peteĩ Tupã opomongueráva, peteĩ Tupã oporohovasaséva ha ñande pytyvõta ñane potĩ hag̃ua. Peva Ha’e oipotárupi oukuri ko yvy’apére oje’ofrece ñande rrescata hağua ja’áramo en transgresión. Péva ha’e oipota rupi pe Getsemaní-pe ohasa asy’eterei pe mba’e asy humanamente inconcebible osufiva opagávo pe ñande pekadokuéra precio. Upéva pe mba’e Ha’e oipota koʼág̃a Ha’e ojerure’asývo ñande rehe Túva renondépe.10 Upévare Iñe’ẽ mombyrygui ikatugueteri ñahendu: “Peju che rendápe peiko asýva ha pende kane’óva ha che porombopytu’uta.”11

Ha’e ikatu ñanemonguera ha ñanderupi yvate porque ha’e oreko kapacida ojapo hağua. Ohupi ilómo ári ñande mba’asykuéra, tete ha espíritu-pegua, pe Ipy’a henyhẽ rupi poriahuverekokatugui ha péicharupi ha’e ikatuta ñane pytyvõ, ha avei ñanemonguera ha ñande rupita amo yvate.12 Ko’ã Isaías ñe’ẽ Abinadí omoñe’ẽva’ekue iporãite opokóva ñande py’áre:

Añetehápe haʼe ogueropuʼaka ñane ñembyasykuéra; ha ogueraha ñande jehasaʼasykuéra. …

“...Ha katu ñane rembiapovaikuéra rupi Ha’e oñohẽ huguy, ha oñeinupã ñande rembiapovaikuéra rupi; ha ñande pyʼaguapyrã ñeinupã ha hoʼa hiʼári; ha illagakuérare rupi ñañemonguera.”13

Ko mismo principio ombo’e ko poema:

“Ah, Carpintero Nazaretgua,

Ko korasõ, otiriva ikatúnepa emonguera,

Ko tekove, otiripáva omano potaitéva,

Ha che rekove destrozado ikatúnepa emonguera, Carpintero?”

Ha pe Ipo porãite ha oipytyvõva,

Hekove vy’ápe ome’ẽta

Ñande rekove destrozado, omopu’ãta

Peteĩ tekove pyahu—“opaite mba’e ipyahúta.”

“Pe otiripáva [substancia] [pe] korasõpegua,

Mba’epota, ambisiõ, mba’e ñehaʼarõva, ha jerovia.

Nde reamolda jeyta en parte perfecta,

“Nazarethpegua Carpintero!”14

Oiméramo peñañandu napende potĩriha, peñandu asy, peikuaamike ikatutaha pende potĩ, peẽ ikatutaha pekuera, Ha’e pende rayhu rupi. Pejeroviáke mba’evete ivaiva ndoumo’ãi Chugui.

Ha’e “oguejyva’ekue rupi opa mba’e guýpe,”15 Ha’e oreko pu’aka opa umi otiriva’ekue ñande rekovépe ikatutaha oje’arregla, ha upévare ikatu ñande ñaimeporãjey Tupãndi. Hese rupive, opa mba’e oñe rrekonciliata, mokõivéva umi mba’e oĩva ko yvy’apére ha umi mba’e oĩva amo yvagape, oguerútava “py’aguapy huguy rupive pe kurusúre.”16

Jajuke Cristo rendápe jajapovo opa mab’e ha’éva necesario. Peicha, jajapovo, ikatu jareko actitud, “Tupã che jara ...ojerure’asývo; Eipotáramo, ikatu chemopotĩ Péicha jajapovo, ikatúta jarecibi pe Maestro toque sanador, ha avei ñahendúta pe Iñe’ẽ he’ívo: “Che aipota; romopotĩse.”

Pe Salvador ha’e peteĩ Tupã ikatúva ña confía hese. Ha’e ha’e pe Cristo, pe Ungido, pe Santo Mesías che atestifika Héra Imarangatúvape, ha’éva Jesucristo. Amén.

Toñeimprimi