2010–2019
Kuarahy ha kuarahy’ãme, Ñandejára, chemoirũmi
Conferencia General Octubre 2019-gua


Kuarahy ha kuarahy’ãme, chemoirũmi

Atestifika “kuarahy ha kuarahy’ãme” Ñandejára ñanemoĩrũha, ñande “jehasa’asykuéra [ikatu] oñekonsumi Cristo vy’apavẽpe”

Peteĩ ñane himno-pe oĩ peteĩ jerure’asy Ñandejárape: “Kuarahy ha kuarahy’ãme, chemoirũmi”.1 Ojapóma tiempo, ahákuri hína peteĩ avión-pe oñemo’aĝuiva tormenta atãre. Ahecha ventana rupi peteĩ manto de nubes ipyrusúva ore guýpe. Umi kuarahy mimbi ojerrefleha nube-kuérape ha ojapo umíva tomimbi rasa . Upéi riremi, pe avión oguejy umi nube pyrusu rupive, ha peteĩ pytũmby pypuku ore’aho’ipa sapy’a, omo’ãmbaitévo pe tesape mimbi rohecháva’ekue ojapo mboyvemínte.2

Imágen – Ta’anga
Kuarahy reike rendy
Imágen – Ta’anga
Arai ypytũ

Ñande rekovépe ikatu avei oñeforma umi nube hũ ndohejáiva jahecha Tupã resape mimbi ha sapy’ánte jepe ñañeporandu oĩpa gueteri upe tesape. Alguno umi nube ha’e depresión, ansiedad ha ambueichagua aflicciones mentales ha emocionales. Ikatúva odistorsiona mba’éichapa jajehecha ñandejupe, ambuekuéra ha jepe Tupãme. Ha o’afecta kuña ha kuimba’ekuérape opa eda ha opa tenda mundo jerérepe.

Upéichaite dañino ha’e avei upe nube escepticismo rehegua, ñane’insensibilisáva ha o’afectakuaa umi ndohasaiva’ekue umichagua desafio rupi. Oimeraẽ ñande rete pehenguéicha, pe cerebro oĩ sujeto mba’asy, traumas ha desequilibrios químico reheguare. Ñane mente osufrirõ ikatu jaheka Tupã pytyvõ, ha avei umi oĩva ñande jerére ha profesionales médicos térã de salud mental.

“Opavave yvypóra, kuimba’e ha kuñáva, ojejapo Tupã imagenpe. “Peteĩ teĩ ha’e Tuvakuéra Yvagagua ra’y térã rajy espiritual ha… peteĩ teĩ oreko peteĩ naturaleza ha peteĩ destino divino”.3 Ñande Tuvakuéra Yvagagua ha ñande Salvador-cha, jaguereko peteĩ cuerpo físico4 ha ñañandu emociones.5

Che hermanakuéra pohayhuetéva, oĩ porã ñañembyasy térã jajepy’apy sapy’ánte. Ñembyasy, ha ansiedad ha’e sentimientos humanos naturales.6 Ha katu, ñañembyasy tapiaiterõ ha pe ñembyasy ndohejáirõ ñañandu ñande Ru Yvagagua ha Ita’ýra mborayhu ha Espiritu Santo influencia, upéicharamo ikatu ñanderasy hína depresión, ansiedad térã ambue afección emocional-gui.

Che membykuña ohai peteĩ jave: “Oĩkuri peteĩ épokape….añembyasyetereiha tapiaite. Apensa jepi ñembyasy ha’eha peteĩ mba’e ñañemotĩva’erãgui, ha ohechaukava kangy. Upévare añongatu che ñembyasy cheve ĝuarã… Añandu ndavaleieteha”7.

Peteĩ che rapicha odescribi péicha: “Che mitã guive añorairõ meme umi sentimientos de desesperanza, oscuridad, soledad ha kyhyje, ha pe sensación naimbái térã chedefectuosaha. Añeha’ãmbaite añomi haĝua che ñembyasy ha name’ẽi araka’eve ndaha’éirõ impresión de positivismo ha fortaleza”8

Che angirũnguéra pohayhuetéva, ikatu ojehu oimeraẽvape ñande apytépe, especialmente jajeroviávo pe plan de felicidad-re, ñamoĩ ñande ári mba’epohýi natekotevẽiva ñapensávo ñandeperfectova’erã ko’áĝa. Upéichagua pensamiento ikatu ipu’aka ñanderehe. Perfección jehupyty ha’e peteĩ proceso oikótava ñande rekove pukukue aja ha jepe upe rire, ha Jesucristo gracia rupive añónte9.

Ha katu, ñañe’ẽrõ abiertamente ñane problemas emocionales rehe, jahechakuaávo nañandeperfectoiha, ñame’ẽ permiso ambuekuérape oñe’ẽ haĝua avei idesafiokuéragui. Oñondive jahechakuaa oĩha esperanza ha ndajasufririva’erã ñane’año10.

Imágen – Ta’anga
Esperanza Segunda Venida rehe.

Jesucristo discípulo-icha, jajapókuri konvénio Tupã ndive “[ja]guerahase ojupe [ñane] mba’e pohyikuéra“ ha “[ña]nerasẽse umi hasẽva ndive”11. [Ja]gueraha mba’e pohyikuéra ha [ña]nerasẽ ikatu oinclui ñañe’informa umi enfermedades emocionales-gui, jajuhu umi recurso ñanepytyvõva ñambohovake haĝua ha principalmente jaha ñande ha avei jagueraha ambuévape Cristo-pe, ha’éva pe Maestro Sanador12. Jepe nañantendepái ohasáva hína ambuekuéra, jahechakuaarõ iñembyasy añeteguaha ikatúma ha’e tuicha mba’e ojuhu haĝua hikuái comprensión ha sanación13.

Sapy’ánte ikatu ojeikuaa porã umi depresión térã ansiedad causa, ha katu ambue vece hasy ojeikuaa14. Ñande cerebro ikatu osufri estrés rupi15 térã kane’õiterei rupi,16 upéicharõ sapy’ánte ikatu omehora oñemoĩ porãvo dieta, sueño ha ejercicio. Ambue vese, oñeikotevẽ terapia térã medicamento umi profesionales capacitados prescripción guýpe.

Noñeñatendéirõ umi afecciones mentales térã emocionales-re ikatu oporogueraha aislamiento, malentendido, ruptura de relaciones, daño autoinfligido ha suicidio-pe jepeve. Che aikuaa upéva chejehegui, che ru ojesuicidákuri ojapo heta año. Iñemano hasyetereirasa ha ojopy’asy che familia ha chéve. Ohasa heta año aprocesa haĝua che ñembyasy, ha nda’aréinte a’aprende hague ñañe’ẽrõ suicidio-gui en forma apropiada ñaipytyvõ oñepreveni haĝua ñamokyre’ỹ rangue17. Ko’áĝa añe’ẽ abiertamente che membykuéra ndive che ru ñemanógui ha ahecha sanación ñande Salvador ikatúva ome’ẽ mokõive lado del velo-pe18.

Ñembyasyrã, heta umi osufríva de severa depresión oñemomombyry hapicha santokuẽragui oimo’ãgui ndoikeporãiha peteĩ molde imaginario-pe. Ikatu ñaipytyvõ chupekuéra oikuaa ha oñandu haĝua ha’ekuéra añetehápe oguerekoha avei henda ñande apytépe. Iñimportante jahechakuaa depresión ndouiha kangýgui, ni ndoúi jepi pekádo rupi19. Ha katu “okakuaa ñañomirõ ha oñembogue empatía reheve”20. Oñondive ikatu ñambogue umi nube aislamiento ha estigma rehegua ñamopu’ã haĝua pe ñemotĩ pohyikue ha oiko haĝua umi milagro de sanación.

Iministerio terrenal aja, Jesucristo omonguera umi hasýva ha ohasa’asývape, ha katu cada persona omomba’apova’erã ijerovia hese ha o’actua ikatu hag̃uáicha ohupyty Isanación. Alguno oguata mombyry, ambue katu oipyso ipo opoko haĝua ijaóre, ha ambuévape ojeguerahava’erã Hendápe oñemonguera haĝua21. Jekuerarehe ñañe’ẽvo, ¿Ndaopavavéipa ñaikotevẽ Hese desesperadamente okuera haĝua? ¿Ndaha’éi piko opavave ñande mendigo?”22.

Jasegui ñande Salvador rape ha jahechaukave compasión, ha anive jahusga ñande rapichápe ni jaikose ambuekuéra espiritualidad inspector ramo. Sapy’ánte, regalo tuichavéva ikatúva ñame’ẽ ha’e ñahendu mborayhu reheve.Upéicharõ ikatúta ñaipytyvõ umi jahayhúva ha angirũnguérape ogueropu’aka térã ñamopu’ã haĝua umi nube pohýi ogueraháva23 ikatu haĝuaicha, ñane mborayhu rupive, ha’ekuéra oñandu jey pe Espiritu Santo ha ohechakuaa pe tesape mimbi oúva Jesucristo-gui.

Ojere memérõ nderehe peteĩ “tatatĩ iñypytũva”24 tereho ñande Ru Yvagaguápe. Mba’eve rehasava’ekue ikatu okambia pe verdad eterna nde ha’eha Itajýra ha Ha’e nderayhuha25. Nemandu’áke Jesucristo ha’eha nde Salvador ha Redentor, ha Tupã ha’e nde Ru. Ha’ekuéra ontende porã. Eñe’imagina chupekuéra oguapývo ndeypýpe, nerendúvo ha ome’ẽvo ndeve apoyo26 “[Ha’ekuéra] penemoangapyhýta pende jeiko’asýpe”27. Ejapo opa ikatumíva ha ejerovia Ñandejára grasia expiatoria-re

Nde jehasa’asykuéra nanedifiniri, ha katu ikatu nerrefina28. Peteĩ “aguijón en [la] carne” rupi29 ikatune reguereko habilidad reñanduve hag̃ua compasión ambuekuéra rehe. Eseguívo Espiritu Santo guia, ekomparti nde historia ikatuhaĝuáicha “[e]socorre umi ikangývape, [e]mopu’ã umi po ho’áva ha [e]mombarete umi tenypy’ã naimbaretéivape”30.

Ñañorairõ ramo térã ñaipytyvorõ hína alguno oñorairõva ko’ã mba’e reheve, ñanekyre’ỹkena ñañongatu haĝua Tupã mandamiento-kuéra jaguerekohaĝuáicha Ijespiritu ñanendive tápiate31. Jajapo “umi mba’e michĩ ha isencíllova”32 ome’ẽtava ñandéve mbarete espiritual. He’ihaguéicha presidente Russell M. Nelson: “Nada abre tanto los cielos como la combinación de mayor pureza, estricta obediencia, búsqueda diligente, el deleitarse a diario en las palabras de Cristo en el Libro de Mormón, y dedicar tiempo frecuente a la obra del templo y de historia familiar”33.

Imágen – Ta’anga
Pe salvador oporomongueravo

Ñanemandu’áke ñande Salvador Jesucristo “[ojagarra ] Hi’ári…[ñane] kangykuéra…ikatu haĝua Iñentraña henyhẽ misericordia-gui, según la carne, ikatu haĝua…[oikuaa] mba’éichapa [ñande]socorrekuaa …según [ñane] kangykuéra”34. Ha’e ou “ovenda haĝua umi ikorasõ rasývape…omoangapyhy haĝua opavave hasẽvape…[ome’ẽ] gloria ceniza rangue, aceite de gozo luto rangue, manto de alegría espíritu ñembyasy rangue”35.

Imágen – Ta’anga
Pe Segunda Venida

Atestifika “kuarahy ha kuarahy’ãme” Ñandejára ñanemoĩrũha, ñande “jehasa’asykuéra [ikatu] oñekonsumi Cristo vy’apavẽpe”36. Ha “ha’e Igrasia rupi jajesalva[ha], jajapopa rire opa ikatumíva”37. Atestifika Jesucristo ou jey vove yvy ári “Ipepópe ogueruta sanidad”38. Ipahápe, Ha’e “omokãta…opa tesay [ñande] reságui… ha ndaiporivemo’ãi… tasẽ”39. Opavavépe ĝuarã “[ja]júva Cristo-pe ha [ñane]rekoporãmbaite Ipype”40 kuarahy ndoikemo’ãi araka’eve…Jehová ha’égui [ñande] resape opave’ỹva, ha umi [ñande] duelo ára opáta”41. Jesucristo rérape, Amén.

Notakuéra

  1. “Acompáñame”, Himnos, nro. 99.

  2. Roime aja umi nube ári, ndaikatúi rohecha pytũmby oĩva unos metros ore guýpe, ha roñembojerévo pe pytũmbýre, hasýkuri rohecha haĝua pe kuarahy resape omimbíva unos metros añónte ore ári.

  3. Familia: Peteĩ Proclamación Mundo-pe ğuarã,” Liahona, mayo 2017, pag. 145.

  4. “Pe espíritu ha tete ha’e pe yvypóra ánga” (Doctrina y Convenios 88:15). “Pende rete ha’e pende espiritu templo. Ha peipuru laja pende rete o’afecta pende espíritu-pe” (Russell M. Nelson, “Decisiones para la eternidad,” Liahona, Nov. 2013, pág. 107).

  5. Tojehecha, por ejemplo, Isaías 65:19; Lucas 7:13; 3 Nefi 17:6–7; Moisés 7:28. Ña’aprenderõ jahechakuaa ha javalora ñande emociones ikatu ñambohape umíva en forma constructiva jajoguave haĝua ñande Salvador Jesucristo-pe.

  6. Tojehecha “Sadness and Depression,” kidshealth.org/en/kids/depression.html.

  7. Hermana Elena Aburto Blog, hermanaelenaaburto.blogspot.com/2015/08. Ha’e ohai avei:

    “Upe prueba ome’ẽ chéve oportunidad amomba’apo añete haĝua che jerovia pe Plan de Salvación rehe, Aikua’águi che Ru Yvagagua cherahayhuha ha oguereko peteĩ plan cheve ĝuarã, ha Cristo oikuaaporãha pe ahasávare hína”.

    “Tupã nanderejareíri ofaltarõ ndeve alguna aptitud. Ha’e ovy’a neipytyvõvo reñemehora ha reñe’arrepenti haĝua. Ha ndoha’arõi re’arreglapa opaite mba’e de una ves. Natekotevẽi rejapo kova ne’añoite” (iwillhealthee.blogspot.com/2018/09.

  8. Correspondencia personal. Ohai avei: “Che Salvador expiación bálsamo sanador ha’ékuro che fuente de paz ha che refugio meme che trayecto pukukue. Cada vez que añeñandu che’año che lúchape, chemandu’a Ha’e ohasamahague cherehe che ahasava hína… Ome’ẽ chéve esperanza aikuaávo ára oúvape che rete perfeccionado ha resucitado ndoguerekomo’ãveimaha ko [jehasa’asy] terrenal”.

  9. Tojehecha Russell M. Nelson, “La inminencia de la perfección,” Ensign, Nov. 1995, 86–88; Jeffrey R. Holland, “Sed, pues, vosotros perfectos… con el tiempo,” Liahona, Nov. 2017, 40–42; J. Devn Cornish, “Soy lo suficientemente bueno? ¿Lo lograré?Liahona, Nov. 2016, 32–34; Cecil O. Samuelson, “What Does It Mean to Be Perfect?New Era, Enero de 2006, págs. 10-13.

  10. Iñimportante ñañe’ẽ umi tema-gui ñane membykuéra, familiares ha angirũnguéra ndive, ñande róga, barrio ha comunidad-pe.

  11. Mosíah 18:8-9.

  12. Tojehecha Russell M. Nelson, “Jesucristo: El Maestro Sanador,” Liahona, Nov. 2005, pags. 85–88; Carole M. Stephens,“ El Maestro sanador,” Liahona, Noviembre 2016, pags. 9–12.

  13. Ikatu tuicha ñanepytyvõ jahechakuaárõ umi signo ha síntoma ñandejehe ha ambuekuéra rehe. Ikatu avei jahechakuaa forma de pensar oĨ vaíva ha ojapovaíva ñanderehe, ha mba’éichapa ikatu ñakambia conceptos oĩ porãvéva ha isanovéva rehe.

  14. Depresión ikatu avei ou umi cambio positívo oĩva ñande rekovépe – peteĩ mitã pyahu onasévo térã peteĩ empleo pyahu – ha ikatu oñepresenta jepe opa mba’e oho porãrõ ñande rekovépe.

  15. Tojehecha “Comprender el estrés,” Adaptarse a la vida misional (2013), pags. 5–10.

  16. Tojehecha Jeffrey R. Holland, “Como una vasija quebrada,” Liahona, Noviembre. 2013, pag 40.

  17. Tojehecha Dale G. Renlund, “Comprender el suicidio” (video), ChurchofJesusChrist.org; ”Hablar sobre el suicidio” (video), ChurchofJesusChrist.org; Kenishi Shimokawa, “Comprender el suicidio: Señales de advertencia y prevención,Liahona, Oct. 2016, 35–39.

  18. Oñepyrũ hağua oñemonguera tekotevẽ jerovia oñemova’ỹva ojoguava pe mitã orekóva pe Tuva Yvagagua pende rayhuha ha ombosako’i oporomonguera hagua. Ita’ýra Ohayhu’eteva Jesucristo ome’ẽva’ekue Hekove oporomonguera haĝua; sin embargo, ndaipori peteĩ solución mágica, ni peteĩ simple bálsamo oporomonguerava, ni tampoco oĩ tape ndahasýiva ñemonguera completo peğuarã. La cura requiere una profunda fe en Jesucristo y en su infinita capacidad para sanar”(Richard G. Scott, “Cómo sanar las consecuencias devastadoras del abuso,” Liahona, Mayo 2008, 42). Oĩrõ peteĩ problema jaguereko tendencia ja’arreglasévo Ha katu, ndaha’éi ñande añónte jaje’arregláva’erã ñandejupe térã ambuekuérape. Natekotevẽi jajapopa ñane’año. Heta vece che rekovépe, arrekurri terapeutas-pe ambohovake haĝua umi tiempo hasýva.

  19. Tojehecha Juan 9:1–7.

  20. Jane Clayson Johnson, Silent Souls Weeping (2018), pag. 197.

  21. Tojehecha Mateo 9:2–7, 20–22; 14:35–36; Marcos 1:40–42; 2:3–5; 3 Nefi 17:6–7.

  22. Mosíah 4:19; tojehecha avei Jeffrey R. Holland, “¿No somos todos mendigos?”, Liahona, Nov. 2014, 40–42.

  23. Tojehecha Romanos 2:19; 13:12; tojehecha avei Jeffrey R. Holland, “Come unto Me” (devocional de la Universidad Brigham Young, 2 de marzo de 1997), speeches.byu.edu”.

  24. Tojehecha 1 Nefi 8:23; tojehecha avei 1 Nefi 12:4, 17; 3 Nefi 8:22.

  25. tojehecha Salmos 82:6; Romanos 8:16–18; Doctrina y Convenios 24:1; 76:24; Moisés 1:1–39.

  26. Tojehecha Adaptarse a la vida misional, 20; Tojehecha avei Miqueas 7:8; Mateo 4:16; Lucas 1:78–79; Juan 8:12.

  27. Jacob 3:1; ; tojehecha avei Efesios 5:8; Colosenses 1:10–14; Mosiah 24:13–14; Alma 38:5. Emoñe’ẽ ne bendición Patriarcal térã ejerure peteĩ bendición del sacerdocio rehendu ha nemandu’a haĝua mba’eichaitépa ñande Ru Yvagagua nderayhu ha nderovasase.

  28. Tojehecha 2 Corintios 4:16–18;; Doctrina y Convenios 121:7–8, 33; 122:5–9.

  29. 2 Corintios 12:7.

  30. Doctrina y Convenios 81:5; tojehecha avei Isaías 35:3.

  31. Tojehecha Moroni 4:3; Doctrina y Convenios 20:77.

  32. Alma 37:6.

  33. Russell M. Nelson, “Revelación Tupaópe ğuarã, revelación ñande rekovépe ğuarã,” Liahona mayo 2018-pe, 95.

  34. Alma 7:12; tojehecha avei Isaias 53:4; 2 Nephi 9:21; Mosiah 14:4.

  35. Isaías 61:1–3; tojehecha avei Lucas 4:18.

  36. Alma 31:38; tojehecha avei Alma 32:43; 33:23.

  37. 2 Nefi 25:23.

  38. Malaquías 4:2; 3 Nefi 25:2.

  39. Apocalipsis 21:4.

  40. Moroni 10:32.

  41. Isaías 60:20.

Toñeimprimi