2019
Ko e Fakahā Maʻongoʻonga Taha ʻo e ʻOfa ʻa e ʻOtuá
ʻEpeleli 2019


Ko e Lea Fakaʻosí

Ko e Fakahā Maʻongoʻonga Taha ʻo e ʻOfa ʻa e ʻOtuá

Mei ha lea ʻi he konifelenisi lahi ʻo ʻEpeleli 1988.

ʻOku fakahaaʻi mai ʻe he ʻOtuá ʻEne ʻofa ʻiate kitautolú ʻaki hono tuku mai e fakahinohino ʻoku tau fie maʻu ki heʻetau fakalakalaká mo aʻusia e ngaahi meʻa te tau malavá. ʻOkú Ne ʻafioʻi ha ngaahi meʻa lahi fekauʻaki mo kitautolu, hotau tuʻunga malavá, pea kuo ʻomi ʻe hotau tuʻunga malava taʻengatá ha faleʻi fakalangi mo ha ngaahi fekau kiate kitautolu ʻi Heʻene ngaahi tohi fakahinohinó—ko e folofola toputapú. ʻI he taimi ʻe mahino ai kiate kitautolu mo tau muimui he ngaahi fakahinohino ko ʻení, ʻoku ʻi ai ha taumuʻa mo ha ʻuhinga ʻo ʻetau moʻuí. ʻOku tau ako ʻoku ʻofa hotau Toko Taha Fakatupú ʻiate kitautolu mo finangalo ke tau fiefia. ʻI ha fakafehoanaki taʻe-hano-tatau ʻo e ʻofa fakalangi ko ʻeni kiate kitautolú, naʻá Ne tuku mai ai Hono ʻAlo pē ʻe Taha Naʻe Fakatupú, ko Sīsū Kalaisi.

“He naʻe ʻofa pehē ʻa e ʻOtuá ki māmani, naʻá Ne foaki hono ʻAlo pē taha naʻe fakatupú, koeʻuhí ko ia kotoa pē ʻe tui kiate iá ke ʻoua naʻa ʻauha, kae maʻu ʻa e moʻui taʻe ngatá.

“He naʻe ʻikai fekau ʻe he ʻOtuá hono ʻAló ki māmani ke fakamalaʻia ʻa māmani; ka koeʻuhi ke moʻui ʻa māmani ʻiate ia” (Sione 3:16–17).

Naʻe ʻaloʻi ʻa Sīsū ki he māmaní. Naʻá Ne maʻu ha moʻui haohaoa, pea ʻi heʻene peheé, naʻe tofa ai e hala ke tau muimui aí. Naʻe akoʻi ʻe Heʻene kau ākongá, “Ko au ko e maama ʻo māmani: ko ia ʻoku muimui ʻiate aú, ʻe ʻikai ʻalu ia ʻi he poʻulí, ka ʻe ʻiate ia ʻa e maama ʻo e moʻuí” (Sione 8:12).

ʻE malava ke mahino kiate kitautolu e hulu fau ʻo e ʻofa ʻa Kalaisi ʻiate kitautolú ʻi he taimi ʻoku tau fakakaukau ai naʻá Ne finangalo ke pekia mo kātekina e mamahi ʻo ʻetau ngaahi angahalá, ʻa ia “ko e mamahi naʻe langaki ai ʻa [ʻEne] tetetete, ʻa ia ko e ʻOtuá, ko e tokotaha ʻoku mālohi tahá, koeʻuhí ko e mamahí, pea mo e tafe ʻa e totó ʻi he ava kotoa ʻo [Hono] kilí, mo e mamahiʻia ʻi he sinó mo e laumālié fakatouʻosi” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 19:18).

ʻI he Toetuʻu ko ʻení, tau tuku ha fakamālō makehe ki he ʻOtuá koeʻuhí ko e Fakalelei mo e Toetuʻu ʻa Hono ʻAlo ʻofaʻanga ko Sīsū Kalaisí. He ʻoku fakafou ʻiate Ia hono lava ke liliu e tuʻunga fakamatelie fakataimi ko ʻení ki ha tuʻunga taʻengata mo haohaoa, ʻa ia he ʻikai mafakamatalaʻi ʻe he ngaahi leá ʻetau fiefiá.

ʻOku hoko e ngaahi meʻa fakaofo ʻo natulá ko hano fakalika Hono mālohi fakalangí mo hono fakahaaʻi ʻEne ʻofá. Ka ʻoku kei fakatatali kiate kitautolu e maʻongoʻonga taha ʻo e ngaahi maná. ʻE hoko ia ʻo fakafou ʻi Hono mālohí, ʻi he taimi te tau tuʻu hake ai mei he maté pea mo e faʻitoká ki ha māmani foʻou he ʻikai mole atu, ʻa ia, kapau ʻoku tau moʻui taau, te tau nofo mo Ia mo ʻetau Tamai ʻi he Langí ʻo taʻengata pea taʻengata.

ʻĪmisi
infographic about President Ballard

Paaki