2010–2019
Ñane ministerio personalkuéra
2014


Ñane ministerio personalkuéra

Jesucristo Mborayhu ñande guiáva´erâ ñanesensible haḡua umi tekotevê ikatúvape ñaipytyvô oimeháicha.

Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Últimos días-pe oñeme´ ȇ ñandéve oportunida ha jehovasa personal jaservi haguã. Miembro guive che, ikatu aservi heta hendáicha. Agueromandu´a he´íva jepi hermano Udine Falabella, Elder Enrique R. Fabella Ru, “oservíva o servi; ndoservívái ndorevíri. Ko´ã ñe´ȇ ñamoȋva´erã ñane akãme ha ñane korasõme.

Ahekávo guía ha dirección che servicio aja, ajuhu consuelo, chemandu´ávo mba´éichapa ñande Salvador oñenfoca tapicha ha familiakuérare. Pe mborayhu ha ñeñangareko oguerekóva Salvador tapichakuérare, oikuaauka chéve, imba´apo apytépe, opa tapicha Ñandejára yvagagua ra´ykuéra ha´eha tuichaiterei mba´e chupe guarã. Avei, iñimportantetereíha jaikuaa Jesucristo evangélio oministra ha omombareteha tapichakuérape.

Escritúrape ñamoñe´ȇ:

“Nemandu´ake, alma kuéra tuichaiterei mba´eha Tupã resa renondépe ḡuarâ”.

“Ha pemba´apóramo opa pende ára… ha pegueru chéve, jepe peteȋ alma, ¡Tuichaite vy´a peguerekóta Che Ru rréinope.”1.

Opavave Almakuéra, tuichaiterei mba´e Ñandejárape guarã, ñande, ha´e rupi ita´ýra, ha jaguereko potencial, jaikóvo ha´éicha.2.

Ñandejára mborayhu, ñandeguiava’erã ñañandu haguã umi remikotevȇ ikatúvape ñaipytyvõ ikatuháicha. Ñaipytyvõva´erã Ñandejára Jesucristo ñandehekombo´eháicha. Péicha ñagueroñepyrȗ ñane ministerio personal: Jaheka necesida, ha upéi ña soluciona. He´iháicha hermana Linda   K. Burton, Presidenta General Sociedad de Socorrogua, Ñamaña raȇ, upéi jaserví. ”3.

Presidente Thomas S. Monson ha´e tuicha ejemplo ñepyrũmby guive. Enero 2005-pe, oisambyhy peteȋ conferencia Liderazgo Sacerdocio rehegua Puerto Rico-pe, ha ohechauka upépe Salvador ha isiervo kuéra laja, oservívo peteȋ ministerio personálpe. Oparire aty porãite. Presidente Monson oñepyrȗ omamaiteȋ opavave Lider Sacerdociokuéragua oȋva upépe. Peichaháguinte, ohecha oȋha peteȋ omaña há ojesarekóva opa umi mba´ére, mombyrymi guive ha´eñomi.

Presidente Monson oñemomombyry atýgui ha oguata oȋhámeve pe hermano ha oñe´ȇ chupe. José R. Zayas, vy´ápe he´i, ha´ehague peteȋ´milagro oñembojahague hendápe, oñembohováivo ñembo’e ojapóva´ekuépe ha´e ha hembireko Yolanda, oñepyrȗ mboyve pe reunión. Omombe´u chupe itajýra hasykatuha, ha he´i chupe oguerekoha, peteȋ kuatiañe´e´i presidentepe guarã. Hermano Zayas, he´ikuri hembirekópe ndoikuaaiha ikatútapa ome´ȇ Presidente Mónsonpe, oȋmero hetaiterei hembiapo. Presidente Monson ohendu ha ojerure chupe pe Kuatiañe´ȇ´i, upéi omoñe´ȇ kirirȋhápe ha oñongatu isako bolsillope, ha he´i chupe oñangarekótaha imba´e jerurére.

Upéicha, Ñandejára Jesucristo opoko pe familia rekovekuéra Isíervo rupive. Apensa Salvador he´iva´ekuére Parábola Samaritano Marangatu rehegua, iporãha ñandéve guarã; “Tereho ha ejapo avei nde upéicha”4.

Ára 21 de septiembre 1998-pe, hurakán Georges, oguahȇ Puerto Rico-pe ha oheja heta sarambi. Hermana Martínez, ore 5 família kuéra ha che, roikove upe tormenta tuichaite ha upe yvytu vai oguahȇva ore rógape. Upevére ropyta 2 semana y potȋ ha electricida´ŷre.

Peteȋ ára, opa orehegui y rombyatyva´ekue, ha hasyeterei romongovia haguã. Araka´eve ndacheresaráiva umi hermanokuéragui oreministráva´ekue y reheve, ni umi hermanakuéragui he´iva´ekue oréve umi mba´e mborayhupópe.

German Colón, oguahȇ ore rógapeve peteȋ botellón kakuaáre Kamionétape. He´i oréve “aikuaa peguerekoha mitã michĩ oikotevȇva y rehe”. Ohasá árakuéra, Upéirireminte, oguahȇ sapy´a ore rógape hermano Noel Muñoz ha Herminio Gómez, ha ogueru oréve 3 reserva kakuaa y renyhe . Oĝuahẽ sapy’a hikuái ha omyenyhe y potĩ reheve opa mba´e roguerekomia ore rógape, ha ome’ẽ ore vecinokuérape avei.

Ore ñembo´e oñembohovái oréve umi ministración personal rupive. Umi mbohapy Hermanokuéra rova ohechauka Jesucristo mborayhu ore rehe há iservicio, terã iministério personal ogueru oréve hetave y potȋ añóntegui ore rekovépe ḡuarã. Iporã opavave Tupã ra´ýpe ḡuarã jaikuaa oihã tekove oñeinteresáva ha oĩva pendiente hekoporá rehe.

Atestifica peȇme Ñande Ru yvágagua ha Ñandejára Jesucristo ñandekuaa porãha peteȋ teȋme. Upévare ome´ȇta ñandéve ñaikotevȇva ikatu haguãicha jahupyty ñande potencial divino. Pe tapépe ha´ekuéra omoȋta ñande renondépe, tekove ñaneipytyvõ va´erãha. Upéi, a según ñañeconverti instrumento ramo ipópe, ikatúta jaservi umi ha´ekuéra ohechaukávape ñandéve irrevelación ripive.

Upéicha, Ñandejára Jesucrito, oguahȇta opavave Ñande Ru yvágagua ta’ýra kuérape. Pe Pastor Marangatu, ombyatýta opavave hi ovechápe. Ombyatýta peteȋ teȋ, asegún ojeipuru porȃ albedrío moral, ohendu rire isiérvo kuérape ha orrecibi rire iministración. Upéicha ojekuaáta iñe’ȇ ha ojehóta hapykuéri. Ko ministerio personal ha’e mba’e ñane convenio Baustimal-gua voínte.

Ñande ejemplo porȃ, discípulo de Jesucristo haicha, ha’e mba’e oñe’ẽ porȃvéva ñande rehe tapichakuéra renondépe ikatúva ndive ñakomparti iñevangélio. Jajurupe’ávo ha ñañe’ȇvo Jesucristo evangelio Restaurado rehe, ñañeconverti “Isiérvope, ñañecomprometévo ñañangareko hi ovecha kuérare”5;. Ñañeconverti umi “ikangy ha ijejapo’ŷvape” 6, “pescadores de hombres”7.

Ñande servicio ha ñánde ministério personal ndaha’éi avei oikovéva ko yvy aperepe ḡuarȃnte. Avei ikatu jajapo ko tembiapo umi omanómavare, umi oikóva mundo de los espíritus-pe ha ndoguerekóiva’ekue oportunida ojapóvo convenio de salvación Jesucristo Evangeliope, oikórõ guare ko yvy ape ári. Ikatu avei jahai ñande historia de familia jagueraha haḡua oikovéva korasȏ oikovéva gotyo ha avei jagueraha umi oikovéva korasõ ñande ypykué gotýo. Ñambojoaju ñane familia generacion ha generaciónpe, lazo eterno rupive. Jajapóvo ko’ã mba’e, ñañeconverti “Salvador monte de Sión-pe”8.

Ñande jaguereko oportunidad especial ñamba´apóvo instrumento ramo ipópe. Ikatu jajapo ñane matrimóniope, ñande famíliape, ha ñande rapichakuéra ndive. Kóva ha´e ñane ministerio personal Discípulo de Jesucristo añeteguáicha.

“Ha oñembyatýta henondépe, opavave naciónkuéra. Ha omboykéta ha´e peteȋva ambuévagui, omboykeháicha pe pastor hi’ovecha kuéra kavarágui.

“|Há omoȋta ovecha ijakatúa gotyo, há umi kavara katu ijasúgotyo.

“Ha upéicha pe Rey he´íta umi oîva ijakatúva gotyo: Peju, peê che túva pende rovasa va´ekue, peju ha peñemomba´e Tupâ sambyhýre, ha´evoi ojapóva´ekue iñepyrûmby guive peême ḡuarâ.

“Che ñembyahýi ramo guare, peê chemongaru va`ekue, Che y’uhéi ramo, peê che mboy´u va´ekue, ha aikóramo mombyryguáva ramo peê chemoguahẽva´ekue pende rógape

“Che opívo ramo kuri, peê che mondeva´ekue; che rasy ramo, peê che andúva´ekue; ha aĩ ramo Kuri ka’irãime, peê pejuva´ekue cherendápe.

“Ha umi heko potȋva he´íne: Ñandejára, Araka´e piko ndéve rohecha neñembiahýi ramo ha romongaru?`, nde y´uhéi ha romboy´u?

“ ¿Ha araka´e piko rohecha mombyrygua ramo ha romoguahê ore rógape

“ Terã araka´e piko rohecha nderasy terã repyta ka´irãime, há roho nerendápe?

“Ha ombohováivo Réy, he´íta : Añetehápe ha´e peemȇ, pejapóva peteîva ko´ã che ryvy kuéra michĩvévare, cherehe pejapo ramo guáicha ”9.

Taikatu jajapo ko´ã mba´e, ha´e che ñembo´e, Jesucristo rérape, Amén

Toñeimprimi