2010–2019
¡Ñandejára oreko peteĩ plan ñandéve ǧuarã!
2014


¡Ñandejára oreko peteĩ plan ñandéve ǧuarã!

Jaikónte ramo jaikoháicha ¿oñekumplínepa umi bendiciones oñepromete’akue?

Mba’e privilegio-pa ha’e parte ko momento histórico-gui umi discursante-kuéra ko conferencia general-pe ikatutahápe oñe’ẽ hikuái iñe’ẽtépe . Pe último añe’ẽhague ko púlpito guive, chepy’apýkuri che acento inglés-pe; ko’áǧ katu chepy’apy añe’ẽ pya’épa hína portugués-pe. Nañe’ẽ pya’esevéi niko umi subtítulo-gui.

Opavave niko jarekókuri térã jarekóta momentos tuicha idecisióntava ko tekovépe. ¿Ikatu piko asegi ko carrera terãpa ambue? ¿Ame’ẽtapa servicio peteĩ misión-pe? ¿Kóvapa ha’éne pe amendáva’erãhándi?

Ko’ãva niko situaciones opaichagua área-pe, ñande rekovépe, peteĩ cambio de dirección’ínte jepe, oguerútava consecuencias significativas ñande raperãme. He’iháicha presidente Dieter F. Uchtdorf: “Áño ohasáva pukukue Ñandejára servicio-pe … a’aprende mba’e diferencia-pa oĩ umi hentekuéra vy’a ha vy’a’ỹ mbytépe, umi omendáva ha hógaguápe oúva sapy’ánte, peteĩ jejavy’imírente” (“Cuestión de sólo unos grados”, Liahona, mayo de 2008, pág. 58).

¿Mba’éicha ikatu ndajajavýi ko’ã cálculo-pe?

Ajevaléta peteĩ experiencia personal-re amoha’anga haǧua che mensaje.

Opakuévo 1980 década, ore familia pyahuetépe oĩ che rembireko, Mônica, mokõi umi cuatro ore familiakuéragui, ha che. Roiko upéramo São Paulo, Brasil-pe, che amba’apo peteĩ compañía iporãvape ǧuarã, omohu’ãmakuri che estudios universitarios ha ramoite ajerreleva obispo ramo barrio roikohaguépe. Ore rekove iporã ha opa mba’e ha’etévaicha oiporãmbáva, ou peve peteĩ ore amigoite orevisita.

Pe visita opakuévo, ojapo peteĩ comentario ha peteĩ porandu omongu’éva che convicción-kuéra. He’i chéve: “Carlos, opa mba’e niko oho porãmbávaicha nendive, ne familia ndive, nde carrera ha nde servicio Tupaópe, ha katu” —ha upéi ojapo ko porandu — “reikónteramo reikoháicha reína, ¿oñekumplítapa umi bendiciones oñeprometéva ne bendición patriarcal-pe?”.

Araka’eve ndahecháiva péicha che bendición patriarcal. Alee sapy’ánte, ha katu areko’ỹre che resa umi bendiciones oñepromete’akue futuro-pe ǧuarã ha aevaluávo mba’éichapa aiko hína ko’áǧaite.

Ivisíta rire, amoĩ che atención che bendición patriarcal-re, añeporandúvo: “Roikovéntevo rohóvo rojapoháicha, ¿oñekumplínepa umi bendiciones oñepromete’akue?”. Ajepy’amongeta rire, añandu oñeikotevẽha ojejapo heta kámbio, especialmente umi che formación académica ha che profesión reheguándi.

Ndaha’éi niko peteĩ decisión oĩporãva ha oĩva vaíva mbytépe, sino oĩporãva ha oĩporãvéva apytépe, élder Dallin H. Oaks ñanembo’eháicha he’ívo: “Jahechávo heta opciones, ñanemandu’ava’erã ndaha’eiha suficiente peteĩ mba’e oĩporãnte. Heta heta mba’e oĩ iporãvéva ha avei oĩ iporãitevéva” (“Bueno, Mejor, Excelente”, Liahona, noviembre de 2007, pág. 105).

Upéicharõ, ¿mba’éicha ikatu ja’asegura jajapyhyhañaína upe decisión oĩporãvéva?

Ko’ãva oĩ umi principios a’aprende’akue apytépe:

Principio peteĩha: Ñakonsiderava’erã umi opciones jarekóva jahechávo upe resultado final.

Jajapyhýrõ umi decision ikatútava orreperkuti ñande rekovépe ha umi jahayhúva rekovépe jareko’ỹre peteĩ visión tuichavéva umi consecuencias-gui, orekóne riesgo. Ha katu, japrojectávo umi decisiones consecuencias oútavape, ikatúta jahecha porãve tape iporãvéva ñaikundahava’erã ko’aǧaite.

Ña’entendévo mávapa ñande, ma’erãpa ñaime ko’ápe ha mba’épa Ñandejára oha’arõ ñandehegui ko ñande rekovépe ome’ẽta ñandéve peteĩ visión tuichavéva ñaikotevẽvare.

Ikatu jajauhu ejemplos Escrituras-pe jareko haǧua peteĩ visión tuichavéva ha hesakãvéva mba’e tapépa jajapyhýtavare.

Moisés oñemongeta Ñandejára ndive hovake, o’aprende upe Plan de Salvación rehegua ha, upévare, hesakãvechupe umi ifunción profeta ramo Israel congregación ári.

“ha Tupã oñe’ẽ Moisés-pe, he’ívo: Ha ko’ápe, che Ñandejára Tupã Omnipotente…

“ha ahechaukáta ndéve che po rupive ajapova’ekue …

“Ha areko peteĩ tembiapo ndéve ǧuarã, Moisés, che ra’y” (Moisés 1:3–4, 6).

Hesakãvo kóva, Moisés ikatúkuri o’aguanta heta áño jehasa’asy desierto-pe ha orahávo Israel-pe hóga peve.

Lehi, upe gran profeta Libro de Mormón-pegua, oreko peteĩ sueño, ha ikérape o’aprende imisión orahávo ifamiliakuéra peteĩ tierra prometida gotyo.

“Ha ojehu Ñandejára omanda che rúpe, ikéra, toho upe desierto gotyo ifamilia ndive.

“…ha oheja hóga, ha yvy imba’éva, ha hi’óro, ipláta ha opa umi imba’e iporãvéva” (1 Nefi 2:2, 4).

Lehi ifiel ivisión-pe ohasa’asývo jepe upe viaje aja ha oheja rire peteĩ tekove comodidad apytépe Jerusalén-pe.

Profeta José Smith ha’e avei ejemplo tuicháva. Heta revelaciones rupive, oñepyrũvo Primera Visión reheve, oĩkuri capaz ojajapopávo pe imisión ojerrestaura haǧua opa mba’e (véase José Smith—Historia 1:1–26).

¿Ha ñande? ¿Mba’e oha’arõ Ñandejára ñandehegui?

Natekotevẽi jahecha peteĩ ángel hesakã haǧua ñandéve. Jareko umi Escrituras, upe témplo, umi profetas oikovéva, pe bendición patriarcal, líderes inspirádova ha, umíva ári, pe derecho jarresivívo revelación personal oguerahátava ñande decisiones-kuéra.

Principio mokõiha: Ñañembosako’iva’erã umi desafíos oútavape ǧuarã.

Umi tape iporãvéva ñande rekovépe ndaha’éi katuete umi hasy’ỹva. Heta jey, umi hasyvéva. Ikatu jahecha umi profeta-kuéra ha’e ramoitéva’ekue ejemplo.

Moisés, Lehi ha José Smith ndorekói kuri ára hasy’ỹhápe umi idesisionkuéra oĩ porã ramo jepe.

¿Ñaimépa dispuesto japagávo ñande decisión-kuéra precio? ¿Ñaimépa preparado ñasẽ haǧua ñaime porãhágui ñaime porãve haǧuáme?

Aha jeývo che experiencia-pe che bendición patriarcal-ndi, en ese tiempo llegué a la conclusión de que debía continuar mis estudios y solicitar una beca en una universidad estadounidense. Ajeiporavo ramo, ahejava’erã che mba’apoha, rovendepava’erã opa rorekóva ha roju roiko Estados Unidos-pe estudiante ramo mokõi áño pukukue.

Umi inglés exámen de admisión rehegua ha’ékuri desafío ñepyrũrã avense’arãkuri. Mbohapy áño de preparación pukukue aja, heta “no” ha ambue “ikatu” ahasa che’asepta mboyve universidad-pe. Chemandu’a gueteri pe telefóno ñehenói arresiví’akue upe beca-re oĩva responsablegui, opakuévoma upe áño mbohapyha.

He’i chéve: “Carlos, areko peteĩ noticia iporãva ha ambue ivaíva. Pe iporãva ha’e reĩha umi mbohapy ko áñopegua finalista apytépe”. Upe jave katu peteĩ plaza-nte oĩ. “Pe noticia vaí katu ha’e peteĩ umi candidato apytépe ha’eha peteĩ iñimportánteva ra’y, ha katu ambue iñimportánteva ra’y ha upéi reĩ nde”.

Che ambohovái pya’e: “Ha chékatu… Tupã ra’y”.

Vy’arã, pe linaje terrenal ndaha’éi factor decisivo, ha che’asepta upe áño, 1992-pe.

Ñande Tupã Ipu’akapáva ra’y. Ha’e ñande Ru, Ha’e ñanderayhu ha oreko mborayhu ha peteĩ plan ñandéve ǧuarã. Nañaiméi ko tekovépe japerde haǧuánte tiempo, ñandetuja ha ñamano. Tupã oipota tajaprogresa ha tajahupyty ñande potencial.

Ha’iháicha presidente Thomas S. Monson: “Káda [uno] peẽ, [pene’año] térã [pemendávo], noñeimportái mba’e eda-pa pereko, pereko upe oportunidad pe’aprendévo ha peprogresávo. Pemyasãi pende kuaapy, umi intelectual ha espiritual-cha avei, pehupytypa peve pende divino potencial” (“La fortaleza extraordinaria de la Sociedad de Socorro”, Liahona, enero de 1998, pág. 113).

Principio mbohapyha: Ñakompartiva’erã upe visión umi jahayhúvandi.

Lehi heta oñeha’ã oipytyvõ Lamán ha Lemuel-pe oñantende haǧua pe importancia orekóva upe kámbio ojapovahína. Nokompartírigui hikuái pe visión itúva orekóva omurmura pe viaje aja. Ambue hendápe katu, Nefi oheka Ñandejárape ohecha haǧua itúva ohechava’ekue.

“Ha ojehu che, Nefi, ahendu rire opa che ru ñe’ẽ umi mba’e itechaukápe ohechava’ekue reheguáva… añandu ahechaseha, ahenduse ha ha aikuaaseha avei ko’ã mba’égui Espíritu Santo pu’aka rupive” (1 Nefi 10:17).

Ko visión rupive, Nefi ndaha’éi ovensénteva umi viaje desafíos, sino avei ogiávo ifamilia-pe oñeikotevẽ jave.

Ikatu niko jadesidívo jajagarra peteĩ tape, umi jahayhúva oĩ afectádo, ha oĩ avei okompartítava orendive upe decisión consecuencias. Iporãvéva niko ha’ekuéra tohecha avei umi rohecháva ha tokomparti avei ñande convicción-kuéra. Nda’akói niko upéva ikatu oiko, ha katu upéicharõ, pe tape ndahasyiete.

Upe experiencia personal aipuru’akue tembiecharã, añete aikotevẽ che rembireko ñeipytyvõre. Ore mitãnguéra michĩ gueteri ha ndorekói voz ni voto, ha katu che rembireko ñepytyvõ iñesencial. Chemandu’a, ñepyrũme, Mônica ha che rohesa’ỹijo porã raẽ umi plan ñemoambue oñeñanduporã meve ha oĩ peve comprometida. Ko visión compartida ojapo ndaha’éi ha’e che’apoya haǧuánte upe kámbiope, sino oñekonvirti haǧua peteĩ elemento esencial upe éxito-pe ǧuarã.

Aikuaa Ñandejára orekoha peteĩ plan ñandéve ǧuarã ko tekovépe. Ha’e ñandekuaa ha oikuaa mba’épa pe iporãvéva ñandéve ǧuarã. Opa mba’e oĩporãguinte nde’iséi nañakonsiderãiva’erãha heta jey oĩha iporãvéva. Jaikónterõ jaikoháicha hína, ¿oñekumplínepa umi bendiciones oñepromete’akue?

Tupã oikove; ha’e ñande Ru. Ñandejára Jesucristo oikove, ha aikuaa Isacrificio expiatorio rupive, ikatuha jajuhu mbarete ñavensévo ñande desafío-kuéra ára ha ára. Jesucristo rérape. Amén.

Toñeimprimi