2010–2019
Pe libro
2014


Pe libro

Pe historia familiar ha templo gua obra ha’eva’erã parte habitual ñande adoración personal-pe.

Che ha’erõguare boy scout de doce áño, oñeme’ẽva’ekue chéve peteĩ mba’e ojehayhúva che escultismo equipo ndive ĝuarã. ¡Peteĩ hacha’i hyru kuéro pyrusúva! Ha upéi okapegua excursión jave, roğuahẽ pe campamento-pe pytũ rire, tykue ha ro’y reheve pe nieve oĩva rupi ore rapére. Pe che akãme arekóva ha’ente ajapotaha peteĩ tataypy, ha péicha, che hachá pyahúpe, pya’e ajapo jepe’a peteĩ yvyra ho’apyrégui. Aikytĩ aja, che pochy pe hachá noikytĩ porãigui. Che pochýpe, amba’apo mbareteve ha tĩndýpe ahajey campamento-pe jepe’aimi reheve. Ambue tapicha rata resape rupi apilla mba’épa pe oĩvaíva: ndaipe’áimbo ra’e hyru che hachágui. Upevére, pe hyru katu oñekytĩmbaite. Pe mbo’epy: ajedistraékuri ambue mba’ére.

Ñamba’apóvo ñane exaltasiõrã, jajesarekova’erã opa mba’e tekotevẽvare ha ani jajedistrae ñamoĩvo ñane’akã peteĩ térã mokõi mba’érente, térã ambue mba’e hesegua’ỹvare. Tupã rréino jeheka ogueru gozo ha felicidad1. Ha tekotevẽramo, ñaimeva’erãña’cambia hağuáicha. Ñamyatyrõ michĩmi ñande rekove ha kontinuadove hasy’ỹve ha ñandepy’apy menove jajapo rangue tuicha cambio ñande rekove pukukue aja.

Nda’aréi, pe hermana Packer ha che roho heta tetãre. Roprepara ore pasaporte ha ambue documento-kuéra. Oñemoĩ oréve vacuna, rojapo umi exámen médico ha oñeme’ẽ oréve umi visado ha sello-kuéra. Roğuahẽvo, umi ore documento ojerrevisákuri ha, rokumplígui opa ojejeruréva, ojeheja oréve roike.

Jarekopá umi oñekotevẽva pe exaltasiõrã ha’e jaikerõguáicha ambue tetãme. Opaitéva jarekova’erã ñande pasaporte espiritual. Ñande nañamoĩri mba’épa pe ojejeruréva, ha katu ñakumpliva’erã opa umíva ñandejupe ĝuarã. Pe plan de salvación oguereko opa umi doctrina, léi, tembiapoukapy, ha umi ordenanza tekotevẽvaopavave jahupykuaa hağua pe exaltasiõ2. Ha avei, “[Jesucristo] expiasiõ rupive”, opa yvyporakuéra ojesalvakuaa”3. Pe tupao ñanepytyvõ, ha katu ndaikatúi okumpli ko’ã mba’e ojejerurévare ñande rangue. Ñanerekopotĩ pe exaltasiõ jahupyty haĝua ha’e peteĩ mba’e jahekava’erã opa ñande rekove pukukue aja.

Cristo amopu’ãva’ekue Itupao ñanepytyvõ hağua. Ha’e ohenoiva’ekue 15 kuimba’e ñasostenévape profeta, vidente ha revelador-cha oisambyhy hağua pe Tupaópe ha ombo’e hağua umi yvypórape. Pe Primera Presidencia4 ha pe Quórum Doce Apóstoles gua5 oguereko peteĩchagua pu’aka ha autorida6, ha pe Apóstol Iñantiguovéva oñemoĩ ha’e haĝua Tupaogua Presidente. Pe Setenta oñehenói oipytyvõ hağua7. Lider-kuéra ndojapói umi mba’e ojejeruréva pe exaltasiõrã. ¡Tupã ojapókuri! Ko’ã líder oñehenói ombo’e, ohechauka, ojerure ha heta ára opoja’o hağua jepe, ani hağua ñasẽ pe tapégui.8.

Oñemyesakã háicha pe manual de instrucciones-pe: “Oñekumpli haĝua pe objetivo oñepytyvõ hağua mayma tachicha ha familia-pe exaltasiõrã, pe Tupao oñe’centra umi responsabilidad divinamente ojehechaukava’ekue rehe. Pévape oĩ toñepytyvõ miembro-kuérape tovivi pe Jesucristo evangelio, Israel ñembyaty obra missional rupive, imboriahu ha oikotevẽvare ñangareko ha omanovakuéra jesalva umi templo ñemopu’ã rupi ha umi ordenanza vicaria jejapo rupi”.9 Ko’ã cuatro enfoque, ha péicha avei opa ambue léi, tembiapoukapy, ha ordenanza-kuéra ha’e obligatorio, ndaha’éi opcional. Jesucristo expiasiõ rupive ha ñakumplívo opa ko’ã enfoque peteĩ teĩ, ñamoĩve umi séllo ñande pasaporte espiritual-pe.

Ko conferencia aja ñañehekombo’éta umi cambio ikatúva rehe ñanepytyvõ jaje’prepara porãve hağua.

Pe familia ha’e parte central upe plan de salvación-pe ha oiméne upévare ojehero avei “gran plan de felicidad.”10 Presidente  Packer he’íkuri, “Tupão rembiapo paha niko ha’e peteĩ kuimba’e ha hembireko ha ta’ýra térã tajyrakuéra tovy’a hógape”11.

Presidente Spencer W. Kimball he’iva’ekue, “Ñande éxito, individualmente ha Iglesia háicha, hetave hendápe ojekuaáta jerovia ñamoĩva rupi javivi hağua pe evangelio ñande rógape.” 12. Templogua obra ha historia familiar oforma parte javivi hağua pe evangelio ñande rógape ha ha’eva’erã peteĩ activida familiar Tupao activida rangue.

Primera Presidencia ha Quórum de los Doce he’i pyahujey pe historia familiar ha templogua obra rehe13 Pembohováivo upe ñehenói hetavéta gozo ha vy’a peñandúva yvypóra ha familiaicha.

Doctrina y Convenios-pe ñamoñe’ẽ: “Pe Ñandejára ára guasu hi’ãguíma…Ñaikuãve’ẽna, péicha, tupao háicha ha pueblo háicha, ha Santo de los Últimos Días háicha, peteĩ ofrenda tekopotĩme Ñandejárape; ha ñamoĩ itémplo marangatúpe…peteĩ kuatiañe’ẽ oguerekóva ñane manombyrekuéra réra, ipotĩtava opa mboajerã.”14.

Upe “libro” ojejapóta ojeporúvo umi registro pe base de dato téra ha ordenanza-kuéra oĩvagui Iglesia Árbol Familiar-pe.

Che amaña ha amoĩve registro upe base de dato-pe aipotágui umi che ahuyhúva réra toĩ pe libro-pe. ¿Ha peẽ piko nahániri?

Ha sección 128 Doctrina y Covenios-pehe’i, “Péicha [ñane antepasado’ỹre] ndaikatúi ñañe perfecciona, ni ha’ekuéra ndaikatúi oñe’perfecciona ñande rehe’ỹ”. 15.

Pe historia familiar tuichave genealogía, regla, nombre, fecha ha lugar-gui. Tuichave pe pasadóre ñema’ẽguinte. Pe historia familiar-pe oĩ avei pe ára presente jajapópe jahávo ñande historia, ha oĩ avei pe futuro ñaformáva jahávo ñane ñemoñarekuéra rupive. Péicha jahecha, peteĩ sy pyahu okompartíva ifamiliaregua relato ha foto imembykuéra ndive ojapo hína pe obra de historia familiar.

Ja’uháicha pe Santa Cena, jahaháicha umi reunión-pe, ñamoñe’ẽháicha Escritura-kuéra ha jajapo ñande oración personal, pe obra historia familiar ha templogua jejapo ha’eva’erã peteĩ parte habitual ñane adorasiõ personal-pe. Ñane huventu mbohovái ha ambue tapicha umi profeta invitación rehe ha’e inspirasiõrã ha ohechauka ko obra ikatu ha ojapova’erãha opavavemiembro opáichaguaedápe.

Elder Quentin L. Cook omysakãháicha, “[Ja] rekóma pe doctrina, umi templo, ha pe tecnología.” 16. Ko obra hasy’ỹve ijapo ko’áğa ha ñane única limitación ha’e pe número de miembro kóvagui ojapóva peteĩ prioridad. Pe obra oikotevẽ gueteri tiempo ha sacrificio, ha katuopavaveikatu ojapo, ha hasy’ỹetépe, ñambojojárõ umi año ohasámavare.

Miembro-kuéra pytyvõrã, pe Tupão ombyatyva’ekue umi registro ha o’facilitá tembiporu hetave tembiapo ikatu hağua ojejapo ógagui térã barrio-pe ha témplope. Heta umi pa’ã ojepe’apákuri. Taha’e ha’évape nde rehechava’ekue, ¡ko’áğa idiferente!

Upevére, oĩ peteĩ pa’ã Tupão ndaikatúiva oipe’a: pe duda personal ojejapo haĝua ko obra. Opa mba’e tekotevẽva ha’e peteĩ decisión ha peteĩ esfuerzo-imi. Natekotevẽi ojereko hetaiterei tiempo. Ára mbykymínte, ha katu meme, ome’ẽta pe vy’a tembiapogua. Pejapo pe desición peme’ẽ hağua peteĩ paso, peikuaa ha ejerure hağua pytyvõ ambue tapichakuérape. ¡Penepytyvõta hikuái! Umi téra pejuhu ha pegueraháva témplope ha’éta umi registro pe “líbro” gua”. 17.

Jepe hetaitereive miembro oparticipáva, rojuhu mbovyha umi jepive omba’apóva pe téra jehekápe ha templogua ordenanza ifamiliakuérare apópe.18. Tekotevẽ peteĩ cambio umi ñande prioridápe. Aní pejetyvyro pe cambio-gui, ¡pejagarrána! Cambio ningo ha’e parte pe gran plan de felicidad-pe.

Ko tembiapo ojejapova’erã, ndaha’éi Tupão beneficio-rã, térã katu umi ñane muerto ha ñandéve ğuarã. Ñande ha umi ñane antepasado omanómava avei ñaikotevẽ umi séllo ñande pasaporte espiritual-pe.

Pe “ñambojoaju oñondivepa”19 ñane familia-kuéra umi generación rupive, témplopente ikatu oiko umi ordenanza de sellamiento rupive. Umi paso ndahasýi: pejuhu peteĩ téra ha pegueraha témplope. Ára upeiguápe ikatúta peipytyvõ avei ambuévape ojapo hağua.

Sa’imi umi ikatu’ỹtavare ojapo, ¡enterovete—enterovete—ojapokuaa péva!

Oĩ jehovasa ikatúva oñandu umi ojapóva ko obra. Heta padre ha lider-kuéra ojepy’apy pe mundo ko’áĝa oĩháicha ha pe hi’influencia umi família ha huventu rehe.

Elder David Bednar oprometékuri: “A’invita Tupaogua mitãpyahukuérape o’aprende hağua pe Elías Espíritu rehegui…Ha a’promete peẽme peñemo’ãtaha pe tuichavéva aña influencia-gui. Pe participa-vo ko tembiapo marangatúpe ha pehayhúramo, peñemo’ãta pene huventúpe ha opa pende rekove aja”.20

Hermano ha hermana-kuéra, ha’éma ára jaipe’a hağua ñande hachá ryru ha jaha ñamba’apo. Ndaja’sacrificaiva’erã ñane exaltasiõ ni umi ñane familia exaltasiõ mba’e imba’eguasu’ỹva rehe.

Kóva ha’e Tupã rembiapo, miembro ha miembro’ỹva ojapova’erã, imitã ha itujáva, kuimba’e ha kuña.

Ambopaha ko’ã primera estrofa pe himno 324 inglés-pe ñe’ẽ reheve, a’cambiávo chugui peteĩ ñe’ẽ:

“Levantaos, [santos] de Dios.

Dejad de dar menos;

dad corazón, alma, mente y fuerza

y al Rey de Reyes servid” 21.

¡Jesucristo ha’e pe Rey! Atestifika Chugui, Jesucristo rérape. Amén.

Toñeimprimi