2010–2019
Tuvakuéra: Principal Evangelio mbo’ehára ifamiliakuérape ǧuarã
2014


Tuvakuéra: Principal Evangelio mbo’ehára ifamiliakuérape ǧuarã

Ha ipahaitépe, pe óga niko ha’e pe ambiente ideal ñambo’e haǧua Jesucristo evangelio.

Ben Carson he’i ijehe: “Che niko peor alumno’akue che clase quinto grado-pe”. Peteĩ ára, Ben ojapo peteĩ exámen treinta problema matemático orekóva. Pe alumno oguapýva ijatukupépe okorregi upe prueba ha ome’ẽ jey chupe. Pe maestra, Ña Williamson, he’i peteĩ teĩ alumno réra oikuaa haĝua ikalifikasiõkuéra. Ipahápe, oĝuahẽ Ben-pe. Ñemotĩme ombohovái mbeguemi. Ña Williamson oimo’ãvo ha’e he’iha “9”, he’i ha’eha tuicha progreso Ben-pe ĝuarã toreko 9 oĩporãva 30 problema apytépe. Pe alumno oĩva Ben atukupépe he’i: “¡nueve nahániri! Ndorekói ni peteĩ oĩporãva”. Ben omombe’u oipotaha omokõ chupe yvy.

Upe jave, Ben sy, Sonya, ombohovake avei umi iproblema. Ou peteĩ familia orekóvagui 24 hermáno, oho tercer grado pevénte ha ndoleekuaái. Omenda orekorõguare 13 áño, ojedivorciákuri, oreko mokõi imemby ha omongakuaa hína chupekuéra umi barrio marginal Detroit-pe. Ha katu, oñangarekokuaaite ijehe ha oreko peteĩ firme convicción Tupã oipytyvõtaha chupe ha imembykuérape ojapórõ ojapoarã.

Peteĩ ára, hekove ha imembykuéra rekove oǧuahẽ peteĩ punto decisivo-pe. Oñeme’ẽ en cuenta umi hénte exitosa ogakuéra ha’e omopotĩva orekoha biblioteca; umi hénte olee. Omba’apo rire oho hógape ha ombogue televisor Ben ha iñermáno ohecháva hína. He’i chupekuéra: Pehechaitereíma hína televisión. Ko’áĝa guive pe mañáta mbohapy prográmante semana pukukue. Pene tiempo libre-pe pehóta biblioteca-pe, peleéta mokõi libro cada semana ha peme’ẽta chéve peteĩ informe.

Umi mitã oñesorprende. Ben omombe’u araka’eve ndoleeiva peteĩ libro hekovépe, oje’e’ỹre chupe escuela-pe. Oprotesta, ojekeha, odiskuti, ha katu rei. Ben upémarõ opensa: “Ha’e he’i porãkuri upe norma. Nda’oregustái pe regla, ha katu ideterminación orerechávo rohoporãve haĝua, okambia che rekove rape”.

Ha tuichaite niko upe kámbio. Séptimo grado-pe Ben opyta umi oĩporãvéva apytépe iklásepe. Ohupyty peteĩ beca ha oho oñemoarandu Universidad de Yale-pe, upéi Escuela de Medicina Johns Hopkins-pe, upépe, 33 áño orekópe, oiko chugui jefe de neurocirugía pediátrica ha peteĩ cirujano herakuãporãva a nivel mundial. ¿Mba’éicha upéva ojehu? Heta hendápe umíva oiko isy rupi, orko’ỹ jepe umi tekovepegua ventaja, omagnifika illamamiento sýramo1.

Escritura-kuéra oñe’ẽ tuvakuéra rembiapóre; he’i ñandéve ideberha ombo’e ifamiliakuérape “pe doctrina de arrepentimiento, pe fe Cristo-re, Tupã oikovéva Ra’y, pe ñemongarai ha Espíritu Santo don-re”D. y C. 68:25.

Túvaramo, oñeha’arõ ñandehegui taha’e principal maestro ha Evangelio ejemplo ñane familiakuérape ĝuarã; ndaha’éi pe obispo, ni pe Escuela Dominical ni Mujeres Jóvenes ni Hombres Jóvenes, ha tuvakuéra katu. Iprincipal maestro Evangelio reheguáramo, ikatu ñambo’e chupekuéra pe poder ha añetegua Expiasiõ rehegua, iñidentida ha idestino divino-gui; ha jajapokuévo, ñame’ẽ chupekuéra peteĩ cimiento mbarete omopu’ãkuaaha ári. Ha ipahápe, pe óga niko ha’e pe ambiente ideal ñambo’e haĝua Jesucristo evangelio.

Ojapo peteĩ áño rupi, akumplívo peteĩ asignación Beirut, Líbano-pe. Upépe ahendu Sarah-gui, peteĩ mitãkuña 12 áño orekóva. Ituvakuéra ha mokõi iñermáno tuichavéva oñekonvertíkuri Tupaópe Rumania-pe, ha katu upéi ojevyjeýkuri hikuái hetãme Sarah orekóvo guare 7 áñonte. Tupao noĩri gueteri establecida hetãme; ndaipóri gueteri unidades organizadas, ni Escuela Dominical, ni Mujeres Jóvenes programa. Cinco áño rire, ko familia oikuaa oĩha peteĩ rráma Beirut-pe ha, che aĝuahẽ mboyvemi, omondo Sarah-pe, ifamilia 12 áño orekóva, omoirũvo chupe iñermanokuéra tuichavéva, ikarai haĝua. Aĩ aja upépe, ame’ẽkuri peteĩ devocional Plan de Salvación rehegua. Py’ỹiete, Sarah ohupi jepi ipo ha ombohovái porandukuéra.

Reunión rire, ha aikuaápe ha’e noĩrihague Tupao ypýpe, añemboja ha aporandu chupe: “Sarah, ¿mba’éicha reikuaa umi porandu ñembohovái?”. Ha’e ombohovái pya’e: “Che sy chembo’e”. Pe Tupao ndaipórikuri ikomunidápe, ha katu pe Evangelio oĩkuri hógape. Isy ha’ékuri iprincipal maestra Evangelio-gua.

Enós ha’e pe he’iva’ekue: “umi ñe’ẽ ahendúmiva py’ỹi che ru oñe’ẽ, pe tekove opave’ỹva ha umi imarangatuvakuéra vy’áre, oike pypuku che korasõme”(Enós 1:3). Ndaipóri dúda mávapa ha’e raka’e principal maestro Evangelio-gua Enós-pe ĝuarã.

Chemandu’a che ru oguapy porãmi chimenéa ykére olee haĝua Escritura-kuéra ha ambue libro porã, ha che añemoĩ porã jepi ijykére. Chemandu’a oñongatu jepi ikamisa bolsillo-pe umi kuatia’i oraháva citas Escritura ha Shakespeare rehegua, upéicha avei umi ñe’ẽ pyahu omombytaséva iñakãme ha o’aprende.

Chemandu’a che sýre, orekópe 90 áño, okosinávo idepartamentope ha upéi ahecha chupe osẽvo peteĩ bandeja tembi’úre. Aporandu chupe moõpa oho ha ha’e ombohovái: “Aháta araha tembi’u umi ĝuaiĝuimíme”. Apensa: “Mamá, nde niko neĝuaiĝuíma”. Araka’eve ndaikatumo’ãi ha’epa pe gratitud añandúva che tuvakuérare, ha’éva che principal maestro Evangelio-pe.

Peteĩ mba’e iñimportantevéva ikatúva jajapo túvaicha ha’e ñambo’e ñane familiakuérape poder orekóva pe ñembo’e, ndaha’éi ñembo’e tapiánte. Arekóramoguare 17 áño, añesũ che rupa yképe añembo’évo añeno mboyve. Che aikuaa’ỹre, che sy oñembo’y che koty rokẽme. Añembo’epávo, oporandu chéve: “Tad, ¿rejerure piko Ñandejárape nepytyvõ haĝua rejuhúvo peteĩ tembireko iguénava ?”.

Iporandu che jagarra de sorpresaite. Péva ni ndohasáikuri che akãme; che apensánte baloncesto ha escuela-re. Upéicha ambohovái: “Nahániri”; ha pévape ha’e ombohovái: “Néi, rejapova’erã, che memby; upéva niko decisión iñimportante véva nde rekovépe”. Umi iñe’ẽ oike pypuku che korasõme; upéicha, umi séi año oúva pukukue ajerure Tupãme tachepytyvõ ajuhu haĝua peteĩ tembireko iguénava, ha Ha’e añetehápe ombohovái upe ñembo’e.

Tuvakuéra ramo, ikatu ñambo’e ñane familiakuérape oñembo’e haĝua umi mba’e orekóvare consecuencia eterna: ñañembo’e jajerure haĝua fortaleza ikatu haĝuáicha ñanepotĩ moralmente peteĩ mundo desafiante-pe, tañaneñe’ẽrendu ha tañandepy’aguasu ñadefendévo pe oĩporãva.

Añetépe, heta ñane jóven-kuéra oñembo’e pyharekue, ha oiméne heta ijapytepekuéra hasývape ojapo peteĩ ñembo’e personal pyharevekue. Tuvakuéra ramo, iprincipal maestro háicha Evangelio-pe, ikatu jakorregi upéva. ¿Mba’e túva piko Libro de Mormón épokagua opermitiva’erãmo’ã ifamiliakuéra toho toñorairõ korasa’ỹre, eskúdo ha espada’ỹre oñemo’ã haĝua umi enemigo-kuéra golpe mortal-gui? Ha katu, ¿mboy ñande’apytépe ñapermiti ñane familia-kuéra osẽ hógagui káda pyhareve pe ipeligrosovéva campo de batalla-pe, ombohovái haĝua Satanáme ha umi hetaite itentasiõkuéra, ikorasa’ỹre ni eskúdo ni espada espiritual’ỹre oúva pe poder protector ñembo’e orekóva rupi? Ñandejára he’i: “Eñembo’e tapiaite… ndepu’aka haĝua Satanáre”(D. y C. 10:5). Túva ha sy háicha, ikatu ñaipytyvõ ñane familia-pe oreko haĝua pe hábito ha oñandu poder oguerúva pyharevegua ñembo’e.

Avei ñambo’ekuaa ñane familia-kuérape toipuru itiémpo arandúpe. Sapy’ánte, Sonya Carson-cha, ñamoĩva’erã umi norma mborayhúpe, ha katu firme decisión reheve ña’limita haĝua pe tiempo ñane familia ohechaha televisión ha oipuruha ambue umi aparato electrónico, heta ára omonopolisáva hína pe hekove. Ikatu jarahajey umi itiempokuéra tembiapo porãre omañáva Evangelio gotyo. Ikatu ñepyrũrã oĩ resistencia’imi, ha katu Sonya Carson-cha, jarekova’erã pe visión ha voluntad jahávo tenonde. Oĝuahẽne ára ñane familia-kuéra okomprende ha o’agradese umi jajapóva. Ñande ndajajapóirõ piko, ¿máva ojapóta?

Opavave ikatu ñañeporandu: ¿Ñame’ẽ piko ñane familia-kuérape umi iporãvéva ñane ñeha’ã espiritual, intelectual ha creatívogui? ¿Térãpa orresivínte hikuái ñane tiempo ha ñane talento rembyre, ñame’ẽ rire ñaneñeha’ã iporãvéva ñane llamamiento Tupaoguápe térã ñane rembiapo ñane mba’apohápe? Tekove oúvape, ndaikuaái umi título obispo térã presidenta Sociedad de Socorro-pa oĩta, ha katu aikuaa umi título ména ha tembireko, túva ha sy, opytáta ha oñevenerataha por los siglos de los siglos. Upévare iñimportanteiterei ñakumpli ñane responsabilidad tuvakuéraramo ko Yvy’ári ñañembosako’ívo umi responsabilidad tuichavévape ĝuarã, ha katu ojojoguáva, jarekótava tekove oútavape.

Tuvakuéraramo, ikatu jaha tenonde gotyo jarekópe seguridad Tupã nañanderejamo’ãiha ñane’año. Tupã araka’eve nome’ẽiva responsabilidad ome’ẽ’ỹre ñandéve pytyvõ divíno; atestifikakuaa upévagui. Ajerure ko ñane rembiapo divino túva ha sýicha, ha Tupã ndive joajúpe, taha’e ñande umi principal maestro ha ejemplo Evangelio-pegua ñane familia-kuérape ĝuarã. Ajerure Jesucristo rérape. Amén.

Notakuéra

  1. Tojehecha Ben Carson, Gifted Hands: The Ben Carson Story, 1990.

Toñeimprimi