2010–2019
Ñembo’ekuéra ñembohovai
Conferencia General abril 2019-gua


Ñembo’ekuéra ñembohovai

Ñande Ru oĩ al tanto ñanderehe, oikuaa mba’épa ñaikotevẽ ha ñanepytyvõta de manera perfecta.

Peteĩ Jesucristo evangelio doctrina iñimportante ha ñanemoangapyhýva ha’e ñande Ru Yvagagua oguerekoha peteĩ mborayhu perfecto Ita’yrakuérare. Upe mborayhu perfecto rupi, Ha’e ñanderovasa ndaha’éi jaipotaháicha ha ñaikotevẽháichante, ha katu Iñarandu ijapyra’ỹva he’iháicha. Nefi he’i porãhaguéicha: “Aikuaa [Tupã] ohayhu ita’yrakuérape”1

Peteĩ aspecto upe mborayhu perfecto rehegua ha’e ñande Ru Yvagagua participación opa detalle ñande rekovépe, jepe nañañeme’ẽirõ en cuenta ni nañantendeirõ. Jaheka ñande Ru guía divína ha pytyvõ ñembo’e asy ha añete rupive. Ñañongaturõ ñane konveniokuéra ha ñañeha’ã ha’eve haĝua ñande Salvador-cha, jaguereko derecho jahupytývo guía divína2 osyry meméva Espíritu Santo influencia ha inspiración rupive.

Escriturakuéra ñanembo’e: “Pende Ru oikuaa porãgui mba’épa peikotevẽ jepe pejerure mboyve chupe”,3 ha Ha’e “oikuaa opaite mba’e, opa mba’e oĩgui presente [He]sa renondépe”4

Profeta Mormón ha’e peteĩ techapyrã upévagui. Ha’e ndoikovéi ohecha haĝua hembiapo resultadokuéra; Upevére, ontende Ñandejára oguiaha porãkuri chupe. Oñandurõ inspiración omoĩve haĝua umi Nefi plancha menores ijehaikuéra apytépe, Mormón ohai: “Ha ajapo upéva peteĩ mba’e arandurã; péicha oje’e mbeguégui chéve, omba’apoháicha pe Ñandejára Espíritu oĩva chendive. Ha ko’áĝa ndaikuaapái opa mba’e; ha katu Ñandejára oikuaapa opa mba’e ouva’erã; upévare ha’e omba’apo cherehe che ajapo haĝua ha’e oipotaháicha”5 Jepe Mormón ndoikuaái umi 116 páginas manuscritas okañytaha, Ñandejára oikuaa ha ombosako’i peteĩ forma ojehasa haĝua upe ñepysanga heta ára ojehu mboyve.

Ñande Ru oĩ al tanto ñandehegui, oikuaa mba’épa ñaikotevẽ ha ñanepytyvõta de manera perfecta. Sapy’ánte, upe pytyvõ oĝuahẽ momento exacto-pe térã jepe pya’e jajerure rire pe ñepytyvõ divino. Sapy’ánte katu, ñande rembipota asy ha digno noñembohovái ñaha’arõháicha, ha katu jahechakuaa Tupã oguerekoha jehovasa tuichavéva oñongatúva ñandéveĝuarã. Ha sapy’ánte, umi ñane rembipota ijojáva noñeme’ẽi ñandéve ko tekovépe. Ahechaukáta mbohapy ñemombe’u diferente rupive mba’éichapa ñande Ru Yvagagua ikatu ombohovái ñande jerure’asy Chupe.

Ore ra’y michĩvéva oñehenói oservi haĝua misionero ramo Misión Francia-París-pe. Oñembosako’ívo oservi haĝua, roho hendive rojogua haĝua umi kamisa, traje, corbata, media ha peteĩ abrigo. Ñembyasyrã, pe abrigo ha’e oipotáva ndaipóri imedídape uperõite. Upevére, pe tienda empleado he’i pe abrigo oĩta disponible pokã semana rire ha ha’ekuéra ikatutaha omondo Centro de Capacitación Misional Provo-pe ore ra’y osẽ mboyve Francia gotyo. Rohepyme’ẽ pe abrigo-re ha noropensavéi hese.

Ore ra’y oike Centro de Capacitación Misional-pe junio-pe, ha pe abrigo oĝuahẽ pokã ára ha’e osẽ mboyve agosto-pe. Ndojeprovái pe abrigo, ha katu oñongatu pya’e ivalíhape ijao ha ambue mba’ekuéra reheve.

Invierno oĝuahẽvo París-pe, oservihápe ore ra’y, ha’e ohai oréve he’ívo oguenohẽ hague pe abrigo ha oprova, ha ohechakuaa michĩetereiha hese. Upévare, romondo mante va’erã pirapire extra ikuenta bancaria-pe, ikatuhaĝuáicha ojogua ambue abrigo París-pe, ha upéva ojapo ha’e. Pochy’imi reheve, ahai ha ha’e chupe tome’ẽ pe abrigo, ha’e ndaikatumo’ãirõ oipuru.

Kurive rorrecibi ko email chugui: “Ro’y, ro’yeterei ko’ápe… Yvytu ho’ysãiterei, oikévaicha orerehe, che abrigo pyahu jepe oikoite ha ipohýi porã… Pe ambuéva ame’ẽ [ambue misionero-pe ore apartamentogua], he’íva oñembo’ehague hína okonsegui haĝua peteĩ abrigo porãve. Ha’e peteĩ konverso heta año guare, ha oguereko isýpe… ha pe misionero obautizava’ekue chupénte, osostenéva chupe imisión-pe, upéicha pe abrigo ha’ékuri peteĩ ñembo’e ñembohovái, ha avy’aiterei upévare.”6

Ñande Ru Yvagagua oikuaákuri pe misionero oservíva hína Francia-pe 10.000 kmt rupi hógagui oikotevẽtaha urgente peteĩ abrigo pyahu peteĩ invierno ro’ysãme París-pe, ha katu upe misionero ndoguerekomo’ãi ojogua haĝua peteĩ. Ñande Ru Yvavagua avei oikuaa ore ra’y orrecibitaha, ao tienda Provo, Utah-pegui, peteĩ michĩetereítava hese. Ha’e oikuaa umi mokõi misionero oservitaha oñondive París-pe ha pe abrigo ha’etaha peteĩ misionero oikotevẽ pya’éva ñembo’e asy ha humilde ñembohovái.

Pe Salvador ombo’e:

“¿Noñeme’ẽipa mokõi guyra’i media hora tempiapo repy rehe? Ha peteĩ jepe ndo’amo’ãi pende Ruete oikuaa’ỹre.

“Pende akã rague jepe ojeipapáma.

Upévarupi; ani pekyhyje; Peẽ mba’eguasueteve heta guyra’ígui”7.

Ambue kásope, ñande rembipota ijojáva noñeme’ẽirõ ñandéve ñaha’arõháicha, añetehápe ikatu ha’e ipahápe ñane beneficiorã. Por ejemplo, José, Jacob ra’y, oñe’envidia ha ojeje’e’ỹ iñermanokuérare jepe ojukase peve chupe hikuái. Upéva rangue, ovende chupe hikuái esklávoicha Egipto-pe8 Alguno oñandúrõ iñembo’ekuéra noñembohovái ha’e oha’arõháicha, upéva ha’eporãne José. Añetehápe, pe ojoguáva’ekue ijeta ipahápe orresulta tuicha jehovasápe chupe ĝuarã ha osalva ifamiliakuérape ñembyahýi vaígui. Kurive, oiko rire chugui peteĩ líder de confianza Egipto-pe, tuicha jerovia ha arandu reheve he’i iñermanokuérape:

“Ha ko’áĝa ani peñembyasy, ani peñembyasyve peẽ cheme’ẽ haguére ko’ápe; Ñande Ruete chembou pene renonderãme peikove haĝua.

“Mokõi áño ñembyahýi osaharamónte ko yvy apére ha hemby gueteri 5 año-ve, noñeñotymo’ãi mba’eve ni noñemono’õmo’ãi mba’eve.

“Ha Ñanderuete chembou penerenonderãme, oñeñongatu haĝua pene ñemoñarenguéra ko yvy apére, ha pomoingove haĝua ipytyvõ tuichaite rupi.

“Upéicha, napeẽi chembouva’ekue ko’ápe, ha katu Ñanderuete”9

Oĩ aja universidad-pe, ore ra’y ijypykuéva oñekontrata peteĩ medio tiempo ñemba’apohápe ojeipotaitereíva estudiante-pe ĝuarã, oguerekóva potencial ha’e haĝua peteĩ ñemba’apoha iporãitereíva ha odurátava, ojegradua rire. Omba’apo hatã upe ñemba’apoha estudiante-pe ĝuarãme 4 año aja, oñembokatupyryeterei ha ojerrespetaiterei ikompañerokuéra ha supervisor-kuérare. Opakuévo pe año paha, yvaga oplanifikarõguáicha (al meno upéicha opensa ore ra’y), pe puesto permanente opyta disponible ha ha’e ha’ékuri pe candidato principal, opa señal ha ñeha’arõ reheve ha’e añetehápe ohupytytaha upe puesto.

Ha katu ipahápe. Noñekontratái chupe. Ni peteĩ ore norontendéi. ¡Ojeprepara porã kuri ningo, oguerekókuri entrevista porã, ha’ékuri pe candidato ikatupyryvéva ha oñembo’e tuicha jerovia ha ñeha’arõ reheve! Ha’e oĩ yvýre ha oñedesanima, ha opa upe mba’e oresareapa. ¿Mba’ére piko Tupã ohejarei chupe hembipota ijojávape?

Ndaha’éi heta año rire mante pe ñembohovái hesakã porãha. Ohupytýrire pe ñemba’apo oipotáva pe graduación rire, operdeva’erãmo’ã peteĩ oportunidad iñimportanteitereíva okambiava’ekue hekove ha ko’áĝa ohechaukákuri ha’eha ijehovasa ha iñeimeporãrã eterno. Tupã oikuaákuri ipaha ñepyrũmby guive (jepiguáicha) ha, upe kásope, umi heta ñembo’e ijojáva ñembohovái ha’ékuri no, peteĩ resultado porãitereive favor-pe.

Ha sapy’ánte, umi ñembo’e ñembohovái jaheka’asýva tekojojápe ha ñeha’arõ añete rehe noñeme’ẽi ñandéve ko tekovépe.

Hermana Patricia Parkinson heñói vista normal reheve, ha katu oguerekóvo 7 año oñepyrũ ndohechavéi. Nueve año oguerekópe, Pat oñepyrũ oho Escuela sordo ha ciego-pe ĝuarã Utah-gua, Ogden, Utah-pe, 145 km rupi hógagui, ojapóva opytava’erãha escuela-pe, ha ombohechanga’ueterei ifamilia-pe, peteĩ mitãkuña’i de 9 año ikatuháicha ohechanga’u.

11 año oguerekohápe ndohechaveiete. Pat ohojey hógape opyta haĝua oguerekópe 15 año, ohohaĝua escuela secundaria hóga ypypeguápe. Okontinua ijestudio universitario ha ojegradua peteĩ título reheve transtorno de la comunicación ha psicología-pe, ha oñorãirõ heta rire umi oficiales de admisión ndojeroviáiva ndive, oike pe escuela de posgrado-pe ha okompleta peteĩ maestría patología del habla ha lenguaje-pe. Pat ko’áĝa omba’apo 53 temimbo’e ndive escuela primaria-pe ha osupervisa cuatro ténico del lenguaje-pe idistrito escolar-pe. Ha’e oguereko hóga tee ha peteĩ coche, ifamilia ha iñangirũnguéra omboguatáva Pat oikotevẽramo transporte.

Imágen – Ta’anga
Hermana Patricia Parkinson

10 año oguerekópe, oĩkuri programado Pat toike ambue procedimiento-pe ojetrata haĝua idisminución de la vista. Ituvakuéra tapiaite omombe’u porã chupe mba’épa oikótava inatención médica-pe, ha katu alguna razón rupi nomombe’úi chupe hikuái upe procedimento en particular-gui. Ituvakuéra omomb’eu vove chupe oñeprogramahague upe procedimiento, Pat, omombe’uháicha isy, “oñembyaiete”. Pat oñani pe otro kotýpe, ha katu kurive ou jey ha he’i ituvakuérape pochy lento reheve: “Aheta peẽme peteĩ mba’e. Che aikuaa, Tupã oikuaa, ha peẽ avei peikuaamava’erã. ¡Che ahecha’ỹta opa che rekove pukukue aja!”

Ojapo heta año, Pat oho California-pe ovisita haĝua ifamiliakuérape oikóva upépe. Oĩ aja okápe isobrino oguerekóva 3 año ndive, ha’e he’i chupe: “Tia Pat, ¿mba’ére nderejeruréi ñande Ru Yvagaguápe tome’ẽ ndeve tesa pyahu? Rejerurérõ ñande Ru Yvagaguápe, ha’e ome’ẽta ndeve rejeruréva chupe. Rejerurénteva’erã chupe”.

Pat he’i pe porandu osorprendeha chupe, ha katu ombohovái: “Bueno, sapy’ánte ñande Ru Yvagagua nomba’apói upéicha. Sapy’ánte, Ha’e oikotevẽ re’aprende peteĩ mba’e, ha upévare nome’ẽmbái ndéve umi reipotáva. Sapy’ánte reha’arõva’erã. Ñande Ru Yvagagua ha ñande Salvador oikuaa porãve maavévagui mba’épa iporãve ñandéve ĝuarã ha mba’épa ñaikotevẽ. Upévare, nome’ẽmbamo’ãi ndéve umi reipotáva reipotaha árape”.

Aikuaa Pat-pe ojapo heta año guive ha nda’aréiete ha’e chupe aguerohoryha ha’e ipositíva ha ovy’aha tapiaite. Ha’e ombohovai: “Bueno, nereiméi ógape chendive, ¿aje? Areko che momentokuéra. Arekova’ekue che ataque de depresión vai, ha cherasẽ heta” Upevére, he’ive: “Añepyrũ guive aperde che vista, iñextraño, ha katu aikuaa ñande Ru Yvagagua ha ñande Salvador oĩha che familia ha chendive. Rogueropu’aka ikatu porãveháicha, ha chéve ĝuarã, rojapo porã. Ipahápe oiko chehegui peteĩ persona exitosa ha en general ha’e peteĩ persona ovy’áva. Chemandu’a ahechahague Ipo opa mba’épe. Umi oporandúvape chéve che pochýpa ndahechaihaguére, ambohovái ¿Máva ndive piko che pochýta? Ñande Ru Yvagagua oĩ chendive kóvape; nache’añói. Ha’e oĩ chendive opa ára”.

Ko kásope, Pat rembipota ohecha jey haĝua noñeme’ẽmo’ãi chupe ko tekovépe. Ha katu ilema, o’aprendeva’ekue itúvagui, ha’e: “Kóva avei ohasáta”10.

Presidente Henry B. Eyring he’i: “…ko’áĝa ñande Ru oĩ al tanto pendehegui, pene remiandu ha opavave umi oĩva pende jerére rekotevẽ espiritual ha temporal-gui”11 Ko añetegua tuicha ha ñanemoangapyhýva ikatu jajuhu umi mbohapy jehasapyre amombe’uva’ekuépe.

Ko añetegua tuicha ha ñanemoangapyhýva ikatu jajuhu umi mbohapy jehasapyre amombe’uva’ekuépe. Ambue vece, ñane ñembo’e noñembohovái ñaha’arõháicha, ha katu tiempo ohasávo ña’aprende Tupã oguerekohague preparado ñandéve ĝuarã jehovasa tuichavéva ñaha’arõva’ekuégui ñepyrũháme. Ha, sapy’ánte, ñande jerure’asy Tupãme noñeme’ẽmo’ãi ñandéve ko tekovépe12 Elder Neal A. Maxwell he’ihaguéicha: “Jerovia he’ise avei jajeroviaha hora Tupã oseñalava’ekuépe”13

Jaguereko seguridad ,Imanera ha Itiempo-pe ñande Ru Yvagagua ñanderovasáta ha omohenda porãmbáta opa ñande jepy’apy, umi inhustisia ha py’arasykuéra.

He’ihaicha Rey Benjamin: “Ha avei, aipota pehecha pe vyʼapavẽ ha jehovasápe ñeime ohupytýva umi iñeʼẽrendúva Tupã rembiapoukapykuérare. Ha péina ápe, ha’ekuéra ojehovasa opa mba’épe, tete ha espirituguávape; ha opytáramo hikuái jeroviarekópe ipahaite peve oñemoinge chupekuéra yvágape, upéicha oiko haĝua hikuái Tupã ndive – peteĩ vy’apavẽ opave’ỹvape. ¡O penemandu’áke, penemandu’áke ko’ã mba’e añeteguaha; Tupã Ñandejára he’ígui.”14

Aikuaa Tupã ohenduha ñane ñembo’ekuéra15. Aikuaa ñande Ru ñanderayhúva ha oikuaapávaicha, Ha’e ombohovái ñane ñembo’ekuéra de manera perfecta, Iñarandu ijapyra’ỹvape he’iháicha ha ha’etaháicha ñande beneficio tuichave ha jehovasarã. Upévagui atestifika Jesucristo rérape. Amén.