2010–2019
Emopu’ã ne akã ha evy’a
Octubre 2018-gua


Emopu’ã ne akã ha evy’a

Ñambohovakévo mba’e hasýva Ñandejára manera-pe, ñamopu’ã ñane akã ha javy’a.

Ary 1981-pe, che ru, mokõi angirũ ha che rohókuri peteĩ aventura Alaska-pe. Roguejýtakuri peteĩ lago mombyrýpe ha upéi rojupi haĝua peteĩ tenda porã yvate. Rombovevúi haĝua pe kárga rorahava’erã, rolia ore kosakuéra káhape, romo’ã espuma-pe, romboja hese ipukúva kuatia de color ha romombo pe avionétagui ho’a haĝua tenda roguejytahápe.

Roĝuahẽ rire, roheka ha rohekave, ha katu oremba’evairã, ndorojuhúi ni peteĩ káha. Upéi rojuhu peteĩ orekóva estufa de gas michĩva, peteĩ lóna, mba’e he’ẽva ha mokõi pasta ryru so’o oñemohyakuã haĝua reheve, ha katu pe so’o’ỹre. Ndaikatúikuri roñe’ẽ mundo exterior ndive ha pe avionéta ore rekáta una semana upe rire.

Che a’aprende mokõi lección ovaléa ko ahasava’ekuégui: Peteĩ, ani emombo tembi’u ventánaipi; ha ambue, oĩ ára jahasava’erãha mba’e hasýva.

Py’ỹinte, peteĩ mba’e ja’eraẽvéva mba’e hasy jahasávo ha’e: “Mba’ére piko chéve?” Upevére, ñaporanduhaguére upéva, araka’eve ndoipe’ái pe mba’e hasýva. Ñandejára oipota jagueropu’aka umi desafio, ha he’iakue “opa ko’ã mba’e ha’éta [ñane] experiencia-rã, ha ha’éta [ñane] mba’eporãrã”. 1

Oĩ ára Ñandejára ojerure jajapo haĝua mba’e hasýva ha oĩ ára ñande desafio ouha ñande térã ambue tapicha oiporu rupi pe albedrío. Nefi ohasava’ekue mokõive ko’ã situasiõ. Lehi ojerurévo guare ta’yrakuéra ohojey haĝua ogueru umi pláncha Labán orekóva, he’i, “Péina ápe, nde joyke’ykuéra okaguai ha he’i hasyetereiha pe mba’e che ajerureva’ekue chupekuéra; ha katu ndaha’éi che ajeruréva chupekuéra, ha katu kóva ha’e peteĩ Ñandejára rembiapoukapy”.2 Ambue ára, Nefi joyke’ykuéra oiporu pe albedrío orekóva ojoko haĝua Nefi albeldrío: “Omopu’ã hikuái ipo cherehe, péina ápe, ipochyetereígui, ha sãme chejokua, oipe’aségui chehegui hikuái cherekove”.3

José Smith ohasava’ekue mba’e hasýva Liberty cárcel-pe. Ndojuhúivo alivio, py’atarovápe osapukái: “Oh Tupã, moõpa reime?”4 Sin duda, oĩ ñandekuéra oñeñandu’akue Joséicha.

Opavave ñambohovake mba’e hasýva: peteĩ jahayhúva ñemano, divorcio, peteĩ familia ojedeskarriáva, mba’asy, umi prueba de fe, japerde ñande trabajo ha ambue mba’e hasýva.

Peteĩ mba’e tapiaite ĝuarã chekambiáva ha’e ahenduhague ko’ã ñe’ẽ élder Neal A. Maxwell, Cuórum Doce Apóstoles gua he’iakue oñe’ẽvo guare lúcha ojapóvare leucemia oreko rupi: “Ajepy’amongetákuri hína ha ou che akãme ko’ã 15 tekombo’e ha py’aguapy rehegua ñe’ẽ: ‘Ame’ẽ’akue ndéve leucemia rehekombo’e añete haĝua che tavayguakuéra”’. Ha upéi, ha’e he’i ko ahasava’ekue ohovasahague chupe peteĩ “percepción de las grandes realidades de la eternidad reheve… Ko’ã vistazo de la eternidad ñanepytyvõta jahasa haĝua umi próximo 100 metro, ikatúva hasyeterei”.5

Ñanepytyvõ haĝua jahasa ha jagueropu’aka porã ára hasýva umi vistazo de la eternidad reheve, ha’ese mokõi mba’e: Ñambohovakeva’erã mba’e hasýva: primero, ñaperdonávo ambue tapichakuérape ha, segundo, ñañeme’ẽvo Ñande Ru Yvágape.

Ñaperdona haĝua máva ogueru’akue ñanemba’e rasy ha “[ñañe]moĩporã haĝua Tupã rembipota ndive”6 ikatu hasyeterei. Ha hasyvéntema pe mba’e rasy oúramo ñane familia, ñane amigo térã ñande jeheguiete jepe.

Ha’évo guare obispo imitãva, aikuaákuri perdón rehegua che presidente de estaca, Bruce M. Cook, okompartívo guare ko tembiasakue. Ha’e omombe’u:

Ary 1970 pahápe, romoñepyrũ peteĩ negocio che socio-kuéra ndive. Ndorojapóirõ jepe mba’eve ilegal, umi decisión vai, ojoajúva ára económico vaite reheve, oreguerahákuri frakásope.

“Oĩ inversor ojapóva demanda orrekupera haĝua umi operde’akue. Hi’abogadokuéra ha’ékuri de kasualida konsehéro ore barrio obispado-pe. Hasyetékuri asostene haĝua upe kuimba’e ha’etéva cherekove rundise. Amongakuaa hese jeja’e’ỹ añete ha ahecha chupe che enemigo ramo. Cinco ary batalla legal rire, roperdepaite umi rorekóva, ore róga jepe.

“Ary 2002-pe, che ha che rembireko roikuaa pe presidencia de estaca aserviha hína konsehéro ramo oñe’organisajeytaha. Roviaha mbykymíkuri pe rrelévo mboyve ha ha’e oporandu chéve mávapa ahenóine che konseherorã añehenóirõ presidente de estaca pyahu ramo. Che nañe’ẽséi upévare ha ha’e katu he’i jey jey chéve. Upévo, peteĩ téra ou che akãme. Upéi, ha’e he’i pe abogado réra, ore ro’éva ogueruhague oréve hetaite mba’evai 20 ary upe mboyve. Ha’e oñe’ẽ aja, pe Espíritu okonfirma ha’eva’erãha péva pe ambue konsehéro. Ikatúpa aperdona upe kuimba’épe?

“Elder David E. Sorensen ome’ẽvo guare chéve llamamiento aservi haĝua presidente de estaca ramo, ome’ẽakue chéve una hora aiporavo haĝua che konseherorã. Tesaýpe, ha’e chupe Ñandejára ome’ẽmahague chéve upe rrevelasiõ. Ha’évo pe kuimba’e che aheroakue che enemigo réra, pe pochy, pe jeja’e’ỹ ha jehayhu’ỹ arekoakue hese ojeipaite. Upe ára, aikuaákuri py’aguapy oúvagui perdón ndive Cristo expiasiõ rupive”.

Ambue ñe’ẽme, che presidente de estaca “operdona añete” chupe, Nefi ymaguaréicha.7 Aikuaava’ekue Presidente Cook ha ikonseherokuérape mokõi líder del sacerdocio hekojojáva ramo ha ojohayhúva, ha ha’e’akue chejupe che ha’etaha ha’ekueraicha avei.

Heta ary upe mboyve, ore desaventura aja Alaska-pe, pya’e aikuaákuri jakulpáramo ambuévape mba’e jahasáva rupi, por ejemplo pe piloto-pe omombohague umi tembi’u tesape’i jave, ndaha’eiha solusiõ. Upevére, ahasa rupi tete kane’õ, tembi’u’ỹ, mba’asy ha jeke yvýpe tormenta aja, peteĩ lónante rojaho’i haĝua, aikuaákuri “Tupãme ĝuarã ndaiporiha mba’eve ikatu’ỹva ojejapo”. 8

Huventukuéra, Tupã ojerure peẽme pejapo mba’e hasýva. Peteĩ jovencita 14 ary orekóva ohugákuri baloncesto kompetitivo. Ha’e osoñáva ohuga haĝua pe escuela secundaria equipo-pe hyke’ýicha. Upéi oikuaa ituvakuéra oñehenoihague opresidi haĝua peteĩ misión Guatemala-pe.

Oĝuahẽvo, oikuaa orekotaha clase español-pe, idioma oñe’ẽ’ỹva gueteri, ha ndaiporiha ni peteĩ equipo deportivo femenino ijeskuélape. Oiko peteĩ edificio piso 14-pe oĩva muy vigilado. Ha ivaive haĝua, ndaikatúi osẽ ha’eño okápe ndaiporigui seguridad.

Ituvakuéra ohendu ha’e hasẽ opa pyharekue oke mboyve heta mésere, ha péva nombovy’ái chupekuéra. Ipahápe he’i hikuái omondotaha chupe hógape ijaguéla ndive escuela secundaria-rã.

Che rembireko oikévo ikotýpe he’i haĝua chupe ore desisiõ, ohecha ore familia oñesũ jave oñembo’e Mormón Kuatiañe’ẽ abierto pe hupa ári. Pe Espíritu oñe’ẽ mbegue che rembirekópe: “Ha’e ningo oĩ porãta”, ha osẽ kirirĩháme upe kotýgui.

Araka’eve norohenduvéiva chupe hasẽvo oke mboyve. Determinasiõ ha Ñandejára pytyvõ reheve, ha’e ogueropua’ka umi mbohapy ary py’aguasu reheve.

Ore misión opávo, aporandu che rajýpe oservítapa misión de tiempo completo. Ha’e ombohovái chéve “Nahániri, che ru, aservíma ningo”.

Upe mbohovái oĩporãkuri chéve guarã! Ha katu séi mése upe rire, pe Espíritu chemombáy pyharekue ko pensamiento reheve: “Ahenóikuri nderajýpe oservi haĝua peteĩ misión”.

Ha che ambohovái: “Túva Yvagagua, hetáma ningo ha’e ome’ẽkuri”. Pya’ete pe Espíritu chekorrehi, ha antende Ñandejára ojerureha pe iservicio misional.

Upe riremi, araha che rajýpe rokaru haĝua. Pe mesápe ha’e chupe: “Ganzie, reikuaápa mba’ére ñaime ko’ápe?”

Ha’e he’i: “Heẽ, che ru. Nde reikuaáma aserviva’erãha peteĩ misión. Ndahaséi, ha katu aháta”.

Ha’e ome’ẽ rupi hembipota Túva Yvagaguápe, oservi opa ikorasõ, ipu’aka, iñapytu’ũ ha imbarete reheve. Ha’e ohekombo’ékuri itúvape mba’éicha jajapo mba’e hasýva.

Devocional mundial para jóvenes presidente Russell M. Nelson oñe’ẽhague, ha’e ojerurékuri chupekuéra ojapo haĝua mba’e hasýva. Ha’e he’i: “Che quinta invitasiõ peẽme ĝuarã ha’e pejedestaka haĝua; penediferente haĝua mundo-gui…Ñandejára oikotevẽ pejehecha, peñe’ẽ, pe’actua ha peñemonde Jesucristo discípulo añetegua ramo”.9 Péva ikatu ha’e mba’e hasýva, ha katu aikuaa ikatuha pejapo, vy’apavẽ rehe.

Penemandu’áke “yvyporakuéra oikove, oguereko haĝua vy’apavẽ”.10 Opa mba’e Lehi ohasava’ekue reheve, ha’e ojuhu gueteri vy’apavẽ. Penemandu’ápa Alma-pe “ojopývo guare vy’a’ỹ”11 umi Ammoníah tavaygua rupi? Pe ánhel he’i chupe: “Ejehovasapyre nde Alma; upévare, emopu’ã ne akã ha evy’a…ndejeroviarekógui neñe’ẽrendúvo Tupã rembiapoukapykuérare”.12 Alma oikuaákuri peteĩ tuicha añetegua: akóinte javy’akuaa ñaneñe’ẽrendúramo tembiapoukapykuérare. Penemandu’áke umi ñorairõguasu ha mba’evai ojehasava’ekue capitán Moroni árape aja, “araka’eve ndaiporihague ára ojevy’aveha Nefi tavayguakuéra apytépe”.13 Ikatu ha jajuhuva’erã vy’apavẽ jahasa aja mba’e hasýva.

Pe Salvador ohasava’ekue mba’e hasýva: “Ha pe yvóra…ohusgáta chupe ndaha’eiramoguáicha mba’eve; ohavira chupe hikuái, ha ha’e ogueropu’aka. Heẽ, ondyvu hikuái hi’ári, ha ha’e ogueropu’aka, pe imborayhu porã ha ipy’aporãgui yvyporakuéra ra’y ndive”.14

Upe mborayhu porã rupi, Jesucristo ohasa’asyva’ekue pe Expiasiõ. Péva rupi, Ha’e he’i mayma ñandekuérape: “Pehasa’asýta ko múndope. Ha katu pekonfia; che avenseva’ekue ko múndope”15 Cristo ojapo rupi, ñande ikatu avei ñavense ko múndope.

Jahasávo mba’e hasýva Ñandejára manera-pe, ñamopu’ã ñane akã ha javy’a. Ko sagráda oportunida-pe atestifika haĝua múndope, che amomarandu ñande Salvador oikove ha oisambyhyha Itupao. Jesucristo rérape, amén.

Toñeimprimi