Ako ʻo e Tokāteliné
Laumālié
Vakai Fakalūkufuá
Ko e tokotaha fakafoʻituitui kotoa pē ko ha fānau fakalaumālie ia ʻa e Tamai Hēvaní pea naʻe hoko ia ko ha laumālie kimuʻa ʻi he moʻui ko ʻeni ʻi he māmaní. Lolotonga e moʻui ko ʻení, ʻoku nofoʻia e laumālie ʻo e fakafoʻituituí ʻi ha sino fakamatelie, ʻa ia naʻe fanauʻi ʻi he ongomātuʻa fakamatelie.
ʻOku akoʻi mai ʻe he folofolá, ʻi he taimi ʻo e mate fakatuʻasinó, ʻoku ʻikai mate ʻa e laumālié. ʻOkú ne mavahe mei he sinó pea moʻui ʻi he maama tataliʻanga ʻo e ngaahi laumālie hili ʻa e moʻui fakamatelié. ʻI he taimi ʻo e toetuʻú, ʻoku toe fakataha ʻa e laumālié mo e sinó, “pea ʻe ʻikai ke toe fakamavaheʻi; ko ia ʻe hoko hono kotoa ʻo e sinó ʻo fakalaumālie mo taʻe-faʻa-mate” (ʻAlamā 11:45).
ʻOku akoʻi foki ʻe he folofolá fekauʻaki mo e natula ʻo e ngaahi laumālié. Naʻe fakahā ʻe he ʻEikí ʻo fakafou ʻi he Palōfita ko Siosefa Sāmitá, “ko e laumālie hono kotoa pē ko e meʻa ia, ka ʻoku pelepelengesi ʻaupito pe haohaoa ia, pea ʻoku ʻikai lava ke sio ki ai ka ʻi he mata pē ʻoku haohaoa ange” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 131:7). Naʻe fakahā foki ʻe he ʻEikí “ko e laumālie ʻo e tangatá ʻoku ʻi he tatau ia ʻo hono sinó, ʻo hangē foki ko e laumālie ʻo e manú, mo e meʻa moʻui kehe kotoa pē ʻa ia naʻe fakatupu ʻe he ʻOtuá” (Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 77:2; vakai foki, ʻEta 3:7–16).
Lekooti e Ngaahi Ongo ʻOkú ke Maʻú
Ngaahi Tefito Fekauʻakí
-
Lotó
Ngaahi Folofolá
Ngaahi Fakamoʻoni Fakafolofolá
Ngaahi Maʻuʻanga Tokoni Ako Folofolá
-
Fakahinohino ki he Ngaahi Folofolá, “Laumālié”
Ngaahi Pōpoaki mei he Kau Taki ʻo e Siasí
Ngaahi Pōpoaki Lahi Angé
Ngaahi Maʻuʻanga Tokoni Fakaakó
Ngaahi Akonaki ʻa e Kau Palesiteni ʻo e Siasí