2010–2019
¿Peke piko hína pe rrestauración aja?
2014


¿Peke piko hína pe rrestauración aja?

Hetaiterei mba’e oĩ ñandeve g̃uara individuo, familia ha Cristo tupaóicha, ñamba’apo hag̃ua a media-nte ko tembiapo marangatúpe.

Ojapo 200 año rupi, pe ñemombe’u mbyky Estadounidense, “Rip Van Winkle-gui”, oiko peteĩ éxito pyaeterei. Pe personaje principal, Rip, niko peteĩ kuimba’e imba’epotaitereíva ikatupyryitereíva ojehekyi haĝua mokõi mba’égui: mba’apo ha hemborekógui.

Peteĩ ára, ojepaseávo ijagua ndive pe montaña-re, ohecha peteĩ kuimba’e aty oñemonde extrañova hoy’u ha oñembosaráiva hína. Hoy’u rire michimi pe licor, Rip hopehý’i a omboty hesa sapy’ami. Ojesape’a jey vove, ojesorprende ohechakuaávo ijagua ohomahague, irrifle ojeoxida ha ko’ag̃a ha’e oreko peteĩ barba puku.

Rip oho jey ipueblope ha ohechakuaa opamba’e ocambiaha. Hembireko omanóma, iñirũnguéra oje’ói ha pe rrey Jorge III ra’anga oĩva’ekue pe taberna-pe oñecambia ambuére ha’e ndoikuaáiva: pe General George Washington.

Rip Van Winkle okéra’e 20 año aja! Upéa aja ha’e operde peteĩ periodo iñimportantevéva hetã historia-pe, nimbo ha’e okékuri Estados Unidos rrevolución aja.

Mayo 1966-pe, Dr Martin Luther King Jr. oipuru pe ñemombe’u ejemplo-icha idiscursope g̃uara “ Anike peke rrevolucion aja”1.

Ko árape, añe’ẽse upe tema-re avei ha asugerise peteĩ porandu opa umi oguerekóvape Tupã sacerdocio: Peke piko hína pe rrestauracion aja?

Jaiko hína pe rrestauracion árape.

A vece ñapensa pe evangelio rrestauración ojejapopamaha, ha jaheja tapykuévo: José Smith otraduci pe Libro de Mormón, oñeme’ẽ chupe sacerdocio llave-kuéra, pe tupao oñeorganiza. Ha katu pe rrestauración ningo ha’e peteĩ proceso oikomeméva hína: javivíva hína ko’ag̃aite. Ohupyty “opa mba’e Tupã orrevelava’ekue, opa mba’e orreveláva hína ko’ag̃a” ha umi “ heta mba’e tuicha ha iñimportánteva” “ha’e orrevelátava gueteri”2. Che hermano-kuéra, umi tuicha mba’e oikóva hína ko árape ningo ha’e parte upe ñembosako’i áragui ojepredeciva’ekue ymáguive ha opátava pe Ñande Salvador Jesucristo gloriosa segunda venida-pe.

Kóva ha’e peteĩ ára ijextraordinariovéva pe historia del mundo-pe! Profeta-kuéra ymaguare ohechaséva’ekue ko ñande época.

Opávove ñane tiempo ko yvy ári rekovépe, Mba’e experiencia-pa ikatúta ñacomparti ñande contribución rehegua, ko significativo periodo ñande rekovépe ha avei Ñandejára rembiapo ñemotenonde peg̃uara? Ikatútapa ja’e ñamoĩha manos a la obra, ha ñamba’apoha opa ñane korasõ, ánga, apytu’ũ ha mbarete reheve? Terã katu jahechakuaáta heta vece ñamaña haguénte?

Oimene oĩ heta rrazones mba’érepa ndahasyiete jakevy pe Tupã rreino ñemopu’ãme. Ha’esemi mbohapy rrazón iñimportánteva. Ajapóvo upéva, poinvita pejepy’amongeta hag̃ua oĩpa alguno oikóva peẽme g̃uara. Pehecháramo oĩha mba’épe ikatu ñamejora, ajerure peẽme pepensami mba’épa ikatu ojejapo oñemoambue hag̃ua porãrã.

Pe egoísmo

Pe egoísmo ra’ẽvete.

Umi ijegoístava oho iñinterés ha placer rapykuéri opa mba’e ári. Pe yvypóra egoísta porandu ningo ha’e: Mba’e beneficio-pa oĩ chéve g̃uara?

Che hermanokuéra, aime seguro peẽ pehecha hesakãporã upe actitud ndaha’eiha actitud oñeikotevẽva oñemopu’ã hag̃ua pe Tupã rreino.

Jahekávo pe servicio ñande beneficio peg̃uara pe servicio desinteresado rãngue, ñande priorida-kuéra oñecentra ñande rreconocimiento ha placer-pe.

Gereracion-kuéra ymaguare ohasa opáichagua egoísmo ha narcisismo, ha katu ñande ko’áĝa jajapo chupekuera competencia. Acaso piko casualida nda aréi pe diccionario Oxford oproclama “selfie” (ta’anga renohéva ndejupe) inglés ñe’ẽ del año3?

Naturalmente, opavave jaipota tañanderechakuaa ha ndaipóri ivaíva jajerrelajasépe ha jadisfruta; ha katu pe jahupytyse “ lucro ha alabanza del mundo”4 oñeconvertívo ñande motivación-pe, japerde heta experiencia rredentora ha vy’a ojehupytýva ñame’ẽrõ generosamente ñandejehegui Ñandejára rembiapópe.

Mba’épa pe pohã?

Pe mbohovái, jepiguáicha, oĩ Cristo ñe’ẽme:

“Umi ouséva che rapykuéri, toñenega ijupe, tojagarra ikurusu ha tachesegui.

“Osalvasévagui hekove operdéta; ha operdéva hekove cherehehápe ha evengelio rehehápe osalvata”5.

Umi ome’ẽva incondicionalmente hekove Ñandejárape oservi haĝua Tupã ha iprójimo-pe otopa hikuái peteĩ riqueza ha plenitud ko tekovépe pe egoista ni pe egocentrico ndotopaichéne araka’eve. Umi yvypóra desinteresado ome’ẽ ijehegui. Oiméne michĩ mba’e ome’ẽva carida rupive o’ejerce hikuái tuicha influencia mba’e porãra: peteĩ sonrisa, peteĩ jepopyhýi, peteĩ abrazo, tiempo ohendu haĝua, peteĩ ñe’ẽ kyrỹi nemokyre’ỹva terã peteĩ mborayhu jehechauka. Opa umi py’aporã jehechauka ikatu omoambue korasõ ha tekovekuéra. Ja’aproechávo opa oportunidad jaguerekóva jahayhu ha jaservi haĝua ñande prójimo-pe, ñañepyrũvo ñande mena teriã ñande rembireko rehe ha opa ñande familiakuérape, ñande pu’aka jahayhu haĝua Tupãme ha jaservi haĝua opavavépe, tuicha okakuaáta.

Umi oservíva ambuévape ndokemo’ãi pe rrestauración aja.

Umi adicciones

Ambue mba’e ñanemongéva ko significatíva época del mundo aja ningo ha’e pe adicción.

Umi adiccion py’ỹi oñepyrũ eñeme’ẽ’ỹre en cuenta. Umi adiccion ha’e hilo po’i accion rejapo meméva rehegua ojoajúva ojuehe oiko peve chugui peteĩ hilo poguasu hérava hbito. Umi hábito negativo oguereko tuicha potencial oĝuahẽ haĝua oiko chugui adicciones perjudiciales.

Umi adiccion ñandeñapytĩva ikatu oguereko heta forma, pornografia-icha, alcohol, sexo, droga, tabaco, juegos de azar, tembi’u, mba’apo, internet terã pe realida virtual etc. Satana, pe ñande enemigo común, oipuru heta método oguenohẽ haĝua ñandehegui ñande potencial divino ñacumpli haĝua ñande mision Ñandejára rréinope.

Ñande Ru yvagapegua oñe’entristece ohechávo umi ita’yrakuéra inóbleva oipyso gustosamente ipo o’acepta haĝua umi adiccion cadena ñanehundíva.

Che hermano-kuera ñande jaguereko pe Tupã ipu’akapáva Sacerdocio opave’ỹva. Ñande ningo ha’e pe Altisimo ra’ykuéra ha jaguereko peteĩ potencial jaipapakuaa’ỹva. Ha’e ñade’apo javeve haĝua Yvága peve. Nañanereñoi ñaime haĝua encadenado ko ivýpe, ñaime haĝua atrapado camisa de fuerza-pe ñandete jajapóva ñande jupe ĝuara.

Mba’épa pe pohã?

Ñantendera’ẽvetéva’erã ovaleve japreveni umi adiccion ñaipohano rangue. Pe Salvador ñe’ẽme: “..ani peheja mba’eve ko’ãvagui oike pene korasõme”6.

Heta áño ohasáma, che ha Pte Thomas S. Monson-pe oñeme’ẽ oportunida rorrecorrévo “Air force one”, peteĩ avión especial otransportaba Estados Unidos Presidente-pe. Oĩ heta control de seguridad pe servicio secreto reheguáva, ha igraciavy chéve ahechávo umi agente o’inspecciona ñande profeta jahayhuetévape oike mboyve.

Pe piloto oĩva al mando cheinvita aguapy haĝua pe capitan asiento-pe. Ha’e kuri peteĩ experiencia extraordinaria aguapy jey haĝua peteĩ máquina guasu ovevéva renondépe, upe che apiloteavaichagua heta año aja. Umi mandu’a vuelo océano ha continente ári rehegua ou jey che korasõ ha che apytu’ũme. Che añeimagina umi apasionante despegue ha aterrizaje ajapova’ekue aeropuerto-kuérape opa mundo jerére.

Añeme’ẽ’ỹvo en cuenta amoĩ che po umi cuatro palanca de aceleracion pe 747 rehegua ári. Upe javete, peteĩ voz ahayhuetéva ha ndaikatúiva aconfundi ou chéve tapykuégui, ha’e ningo Thomas S. Monson ñe’ẽ.

“Dieter”, he’i, “anietéke oñantoha ndéve”.

Nda’ei mba’eve, ha katu oiméne pte Monson oleekuaa che apytu’ũ.

Ñandera’ãvove jajapo haĝua mba’e ndajajapoiva’erã, ñahendumína umi momarandu kyrỹi oúva umi ñanderayhúvagui ha ñande jajejoroviávarehe ñande familiakuéraicha, irũnguéra, ñande profeta jahayhuetéva ha avei ñahendu tapiaite pe Salvador-pe.

Pe defensa porãvéva adiccion contra peĝuarã ha’e ani araka’eve pemoñepyrũ.

Ha katu, Mba’e oĩ umi oĩmava umi adiccion pópe ĝuara?

Mba’evete mboyve, peikuaáva’erã oĩha esperanza. Peheka pytyvõ umi pehayhúva apytépe, tupaogua lider-kuéra ha terapeuta-kuéra ojecapacitáva. Ko tupao ome’ẽ pytyvõ jasupera haĝua adiccion-kuéra lideres locales ha internet7, rupive, ha oĩ hendápe avei Servicios para la familia SUD rupive.

Penemandu’áke tapiaite, Ñande Salvador pytyvõ reheve ikatu pejelibra adiccion-kuéragui. Ikatu ha’e peteĩ tape puku ha hasýva, ha katu Ñandejára napenderejamo’ãi. Ha’e pende rayhu. Jesucristo ohasa pe expiacion rupi pendepytyvõ peñemoambue haĝua, pendejora haĝua pe pecado ñeñapytỹgui.

Pe iñimportantevéva ha’e pesegui peñeha’ãvo. A vece jajapova’erã heta ñeha’ã ikatu mboyve jasupera pe adiccion; upévare ani peñeme’ẽ por vencido. Ani peheja pe jerovia. Pemoĩ pene korasõ Ñandejára ykére ha ha’e ome’ẽta peẽme pu’aka pejejora haĝua. Ha’e penemosãsota.

Che hermano-kuéra ahayhuetéva, japyta tapiaite mombyry hábito-kuéragui ikatúva ñandegueraha adiccion-pe. Umi upéicha ojapóva ikatúta ome’ẽ ikorasõ, alma, mente ha mbarete Tupã servicio-pe

Ndapekemo’ãi pe rrestauración aja.

Mba’épa oura’ẽve oĩ en conflicto.

Mbohapyha obstáculo ndohejáiva japarticipa plenamente ko tembiapópe ha’e mba’épa ou ra’ẽve oĩvove en conflicto. Oĩ ñande apytépe ñanderembiapoitereíva ha ñañeñandu peteĩ carro-icha ojeitiráva una docena kavaju rehe, ha cada uno diferente dirección gotyo. Ojeipuru heta energia, ha katu pe carro ndohói mo’õve.

Jajapo jepive tuicha ñeha’ã jajededica haĝua peteĩ pasatiempo, deporte, interes vocacional ha asuntos comunitarios terã politicos-pe. Opa umi mba’e ikatu oĩporã ha hechapyrã, ha katu, opyta piko ñandéve tiempo ha mbarete umi mba’e oura’ẽva’rã peĝuara iñimportantevéva?

Mba’épa pe pohã?

Jey, ou pe Salvador ñe’ẽgui:

“Rehayhúta Ñandejára ne Tupãme opa ne korasõ reheve, ha opa ne ánga reheve, ha opa nde apytu’ũ reheve.

“Kóva ha’e pe tuicha ha peteĩha rembiapoukapy

“ Ha pe mokõiha ijoguaha: Rehayhúta nde prójimo-pe ndeichaitépe”8.

Opa ambue mba’e ha’eva’erã secundario ko mokõi mba’e tuichavéva ou ra’ẽva’erãgui.

Jepe pe tupaópe ndahasýi jahasávo heta tiempo jajapóvo umi mba’e mecanicamente ñamoĩ’ỹre pype ñane korasõ ni pe discipulado apytu’ũ.

Che hermano-kuéra, portadores del sacerdocio-icha ñañecompromete ha’e haĝua peteĩ pueblo ohayhúva Tupãme ha ñande prójimo-pe, ha jahechaukataha upe mborayhu, ñe’ẽ ha tembiapo rupive. Péva ningo ha’e pe apytu’ũ ñande ha’eha Jesucristo discipulo-kuéra.

Umi oikóva ko’ã pricipio rupive, ndokemo’ãi pe rrestauración aja.

Peteĩ ñehenói jepay peĝuara.

Pe apóstol Pablo ohai: “ Epay, nde rekéva hína, ha epu’ã omanova apytégui, ha Cristo nderesapéta”9.

Che irũnguéra ahayhuetéva, peikuaákena peẽ ha’eha tesape ra’ykuéra.

Ani peme’ẽ tenda pe egoísmo-pe! Ani peme’ẽ tenda umi hábito-pe ikatúva pendegueraha adicción-pe! Ani peheja umi mba’e ou ra’ẽvéva conflicto penemonge pendeguerahápeve pe indiferenciape, terã pejei pe Santo discipulado-gui ha pe sacerdocio servicio marangatúgui!

Hetaiterei mba’e oĩ ñandeve g̃uara individuo, familia ha Cristo tupaóicha, ñamba’apo hag̃ua a media-nte ko tembiapo marangatúpe.

Ha’évo Jesucristo discipulo ndaha’éi peteĩ rembiapo jajapóva peteĩ ára pe semana-pe terã una vemi al dia. Ha’e peteĩ rembiapo jajapomeméva ha tapiaite.

Ñandejára promesa-kuéra iposeedores del Sacerdocio peĝuara haimete tuichaiterei ñantendepa haĝuáicha.

Umi ijeroviarekóva ko’ã mokõi sacerdocio-pe ha omomba’eguasu illamamiento “Oñesantifica pe espíritu rehe, ojerrenova haĝua hetekuéra” upévare, opa mba’e oguerekóva ñade Ru oñeme’ẽta chupe10.

Ame’ẽ peẽme che testimonio pe poder purificadorgui oĩva Jesucristo expiación-pe ha pe pu’aka ñanemoambue haĝua oĩva pe Espíritu Santo-pe ikatuha omonguera ha oipytyvõ opavavépe. Ha’e ñande privilegio, ñande deber marangatu ha ñande vy’a ñahendu pe Salvador ñehenói: jasegui haĝua chupe peteĩ apytu’ũ kyre’ỹ reheve ha korasõ marangatu reheve. “[Jajetyvyróna] umi cadena-gui [jaje]jokuaávape ha [ñasẽ] pe pytumbýgui ha [ñapu’ã] pe ivytimbógui”11.

Japay ha ani ñanekane’o jajapohaguére iporãva, ha katu “ ñamoĩ hína cimiento peteĩ tuicha tembiapo peĝuara”12, jepe ñambosako’i hína pe Ñande Salvador jejuje’y peĝuarã. Che hermano-kuéra pemoĩvove pende ejemplo resape testigo-icha pe porã ha pu’aka oĩvagui pe verdad restaurádape, ndapekemo’ãi pe rrestauracion aja. Ame’ẽ testimonio upévagui ha aheja peẽme che jehovasa: Ñane Mbo’ehára réra marangatúpe, jepe Jesucristo. Amén

Toñeimprimi