2010–2019
Pe testimonio
2014


Pe testimonio

Ame’ëse peëme ko’ä añetegua iporäitereíva jaikuaa.

Umi ñorairöguasu térä incertidumbre época, oreko mba’éichapa oraháta ñane atención umi mba’e iñimportatevéva gotyo.

Upe Segunda Guerra Mundial niko peteï época orekóva chéve ĝuarä tuicha confusión espiritual. Ahejákuri che róga Brigham City, Utah, EE.UU-pe. michïmi testimonio rehente, ha añandu aikotevẽveha. Apyta jave Iwo Jima isla-pe, Okinawa, Japón, norte gotyo, añorairõ duda ha incertidumbre ndive. Aipota peteĩ testimonio personal Evangelio-gui. ¡Aikuaase!

Peteï pyhare ndaikatúi jave ake, aheja che tiénda ha aike peteï refugio-pe combustible tánkegui ijejapopyréva, 190 litros henyhë yvyku’ígui ha oñemoï línea-pe, ojo’ári peteï teï, oformávo peteï cerco. Ndaitéchoi, upéicha asyryry ipype, amaña yvága henyhëva estrella-gui ha añesü añembo’e.

Pe che ñembo’e mbyte rupi ojehu. Ndaikatúi amombe’u peëme oikóva amombe’use ramo jepe; ohasáma che capacidad ha’ekuaa haĝua, ha katu irreal-ete ko árape upe pyharepeguáicha, ojapóma 65 áño rasa. Aikuaa upe señal íntima ha personal-ete rupive. Ipahápe aikuaa chejeheguiete. Che aikuaa añetehápe, oñeme’ëre chéve. Upe riremi asë upe refugio-gui ha aguata, térä ja’eporäsérö, avevýi ahávo, ajevývo che rupápe. Upe pyhare ahasa che renyhë gozo ha asombro-gui.

Mombyry apensa haĝua che peteï ijespecialvaha, apensánte upe mba’e ojehu haguéicha chéve, avei ikatu ojehu oimeraëvape. Arovia gueteri upéa. Umi áño ohasava’ekuépe açuahë acomprende peteï experiencia peichagua ha’eha, upéicha avei, peteï tesape jaha haçua rapykuéri ha peteï carga ña’asumiva’erä.

Ha’ese peëme umi añetegua jeikuaa ivalorvéva, umi a’aprende ha a’experimentava’ekue aimete ko 90 áño che rekovépe ha 50 áño rasáma Autoridad General ramo. Heta umi ahupytývape aikuaa oike umi categoría ndaikatúivape ñaporombo’e, ha katu ikatu ña’aprende.

Umi heta mba’e ivalorvévaicha, jeikuaa oreko avei valor eterno oúva oración personal ha meditación rupivénte. Ko’äva, ayuno ha estudio de las Escrituras rupive, oguerúta impresiones, revelaciones ha Santo Espíritu ñe’ëmbegue rupi. Ko’äva ome’ëta ñandéve instrucción yvatéguio ña’aprendévo jahávo precepto por precepto.

Umi revelación opromete “oimeraëva principio de inteligencia jahupytýva ko ñande rekovépe opu’äta ñanendive resurrección-pe” ha “conocimiento ha inteligencia [ojehupyty] diligencia ha obediencia rupive…” (D. y C. 130:18–19).

Peteï verdad eterna aikuaáva áça ha’e Tupä oikoveha. Ha’eha ñande Ru. Ñande hína ita’ýra ha itajýra. “Ore roguerovia Tupä Túva Ijapyra’ÿva, ha Ita’ýra Jesucristo, ha Espíritu Santo” (Artículos de Fe 1:1).

Opa umi título ikatúvagui oipuru, Ha’e oiporavo oñehenói chupe “Túva”. Ñandejára omanda: “Peë, katu, peñembo’éta péicha: Ore Ru yvágape reiméva” (3 Nefi13:9; (tojehecha avei Mateo 6:9). Pe téra “Túva” jeipuru, ha’e peteï lección opavavépe ĝuarä, ñacomprendévo jahávo mba’épa pe iñimportantevéva ñande rekovépe.

Túva oiko ñandehegui niko, peteï privilegio sagrado, ha ñande fidelidad rupi, ikatu peteï bendición eterna. Pe propósito pahaite umi actividad tupaogua ha’e kuimba’e, hembireko ta’ýra ha tajyrakuéra toiko vy’ápe hógape.

Umi nomendáivape térä ndaikatúivape imemby ndojepribái umi bendición eterna oipotaitévagui ha katu, ko’aĝaite, ndaikatúiva ohupyty. Nda’akói jaikuaa mba’éicha térä araka’épa oĝuahëta umi bendición, ha katu upe promesa aumento eterno rehegua noñenegamo’äi avavépe, umi ifielvape ojapóva ha oñongatúva konvenio sagrado

Umi peipotaite ñemíva ha pene ñembo’e resay opokóta Túva ha Ta’ýra korasö. Ha’ekuéra ome’ëta upe íntima certeza pende rekove oïmbataha ha mba’evéichagua bendición esencial ojeperdéta peëme ĝuarä.

Ñandejára siervo ramo, ha pe oficio añe’ordenávape, ame’ë promesa umi ä circunstancia-pe oïvape, ndaiporimo’äiha mba’eve iñesencialva isalvación ha iñexaltación-rä noñeme’ëitava hi’árape. Umi jyva nandíva ko’áĝa henyhëta ha umi korasö potapýpe oïva henyhëta ha umi ojekáva ndohupytýire oipotaitéva, oñemongueráta.

Ambue añetegua ikatúva aikuaa ha’e pe Espíritu Santo añeteguaha. Ha’e pe tercer miembro Trinidad-gua. Imisión otestifica añetegua ha rectitud-gui. Ha’e oñemanifiesta Ijupe heta jeýicha, py’aguapy ha seguridad ñeñandu rupive avei. Ha’e ikatu, avei, ome’ë consuelo, guía ha corrección oñeikotevë jave. Espíritu Santo ñemoirü oñemantene ñande rekove pukukue ñande javiví ramo peteï vida recta.

Upe Espíritu Santo don niko oñeconferi peteï ordenanza del Evangelio rupi. Peteï persona ijautoridáva omoï ipo miembro de la Iglesia pyahu akä ári ha he’i: “Errecibi Espíritu Santo”.

Ko ordenanza año nañanetransformái ojehecha haĝuáicha, ha katu ñahendu ramo ha jaha umi iñimpresión rapykuéri, jahupytýta umi Espíritu Santo bendición. Peteïteï umi Túva Yvagaygua ta’ýra ha tajýrakuéra ikatúta oikuaa ko Moroni promesa realidad: “…Espíritu Santo pu’aka rupive ikatúta peikuaaañetegua ha opa mba’e rehegua” (Moroni 10:5; cursiva agregada).

Peteï verdad divina ahupytyva’ekue che rekovépe ha’e testimonio Ñandejára Jesucristo-gui.

Opa mba’e mboyve ha ñasostenévo umi jajapóva, ña’afianzávo ñepyrümby guive ipaha peve umi revelación, oï Ñandejára réra, ha’éva autoridad ñamba’apoha rupi Tupaópe. Peteïteï ñembo’e ojejapóva, umi michïvéva jepe, opa Jesucristo rérape. Peteïteï bendición, ordenanza, ordenación, acto oficial ojejapo Jesucristo rérape. Ha’e Itupao ha oraha Héra—Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Últimos Días (tojehecha D. y C. 115:4).

Oiko peteï acontecimiento tuicháva Libro de Mormón-pe, nefitakuéra oñembo’e jave Ñandejárape Hérape. Ha’e ou ha oporandu:

“¿Mba’e peipota ame’ë peëme?

“Ha ha’ekuéra he’i chupe: Ñandejára, roipota ere oréve mba’éichapa rombohérata ko Tupao; oïgui ñe’ëjoavy tavayguakuéra apytépe ko’ä mba’ére.

“Ha Ñandejára he’i chupekuéra: Añetehápe, añetehápe che ha’e peëme: ¿Mba’ére piko tavayguakuéra okaguai ha ojoavy ko’ä mba’ére?

“¿Nomoñe’ëi piko hikuái umi Escritura he’íva pejagarrava’eräha pende ári Cristo réra, ha’éva che réra? Kóva ko téra rupi peñehenóitagui ára pahápe;

“ha ojagarráva hi’ári che réra, ha oñeha’ämbaitéva ipahaite peve, péva ojesalváta ára pahápe…

“Upévare, opa mba’e pejapóva, pejapóta che rérape; upévare peme’ëta che réra Tupaópe ha che rérape pejeruréta Túvape ohovasa haĝua upe tupao che rupive” (3 Nefi 27:2–7).

Hérape, Jesucristo, “ndaipórigui ambue téra yvága guýpe, oñeme’ëva kuimba’ekuérape, ikatutahápe jajesalva” (Hechos 4:12).

Tupaópe jaikuaa mávapa Ha’e: Jesucristo, Tupã Ra’y. Ha’e pe Túva Unigénito. Ha’e pe ojejukáva’ekue ha Ha’e pe oikovejeyva’ekue. Ha’e ñande Abogado Túva renondépe. “…penemandu’áke pene Rredentor ita ári, ha’éva Cristo, Tupä Ra’y, pemoïva’eräha pene pyenda…” (Helamán 5:12). Ha’e niko peteï ancla ñandejokóva ha ñanemo’äva ñandéve ha ñane familia-kuérape umi aravai jave ñande rekópe.

Domingo jave ko mundo jerére, upe oñembyatyhápe aty oimeháichagua nacionalidad térä ñe’ë, pe Santa Cena ojehovasa peteïcha. Jajagarra ñande ári Cristo réra ha ñapromete ñanemandu’ávo hese akoiete. Upéva oja atä ñande pype.

Profeta Nefi odeclara: “ha roñe’ë Cristo-re, ha rovy’a Cristo-pe, rombo’e Cristo-gui, roprofetiza Cristo-gui, ha rohai ore profecía-pe oïháicha, ore ra’ykuéra oikuaa haĝua moöpa ohekava’erä hikuái iñangaipajora” (2 Nefi 25:26).

Peteïteïva ñande jahupytyva’erä ñande Ñandejára Jesucristo-gui. Upe rire ñame’ë upe testimonio ñane familiakuérape ha opavavépe.

Ko proceso-pe, ñanemandu’a oïha peteï adversario ha’etevoi ohekáva ofrustra Ñandejára rembiapo. Ñande jaiporavova’erä máva rapykuéripa jaháta. Ñande protección niko ndahasýi jadecidiháicha peteïteï, jaha ñande Salvador-rapykuéri, ja’asegurávo fielmente japyta Ijykére.

Nuevo Testamento-pe, Juan ohai oĩhákuri heta ikatu’ÿva’ekue oñecompromete Ñandejára ha Imbo’epykuéra ndive ha “upe guive, heta umi idiscípulo apytépe ojevy jey ha ndoikovéima hendie.

“He’i upémarö Jesús umi doce-pe: ¿Peë aveípa pehose?

“Ha ombohovái chupe Simón Pedro: Ñandejára, ¿mávape rohóta? Nde rereko umi ñe’ë vida eterna rehegua.

“Ha ore roguerovia ha roikuaa nde ha’eha pe Cristo, Tupä oikovéva Ra’y” (Juan 6:66–69).

Pedro o’aprende Ñandejára seguidor ikatuha oikuaa: oï fielmente comprometido Jesucristo ndive. Ro’acepta chupe ore Redentor-icha ha rojapo ikatúva rovivi haĝua Imbo’epykuéra he’iháicha.

Opa ko’ä áño avivi rire, ambo’e ha aservi rire, millones umi kilómetro arrecorre rire ko mundo-pe, opa umi a’experimentava’ekuéndi, oï peteï añetegua ha’ekuaáva. Upéva ha’e che testimonio ñande Salvador Jesucristo-re.

José Smith ha Sidney Rigdon ohaíkuri kóva peteï sagrada experiencia rire:

“Ha ko’áĝa, heta umi testimonio oñeme’ë rire chugui, kóva ha’e che testimonio, ipahaitéva, ore rome’ëva chugui: ¡Oikoveha!

“Rohechágui chupe…” (D. y C. 76:22–23).

Umi iñe’ë che ñe’ë avei.

Che arovia ha che aï seguro Jesús ha’eha upe Cristo, Tupä oikovéva Ra’y. Ha’e oikove. Ha’e Túva Unigénito, ha “…hese, hese rupi ha heseve umi mundo ojejapo ha ojejapo’akue, ha umi ipype oikóva, onase Tupä ra’y ha rajykuéra ramo” (D. y C. 76:24).

Ame’ë che testimonio Salvador oikoveha. Cheaikuaa Ñandejárape. Che ha’e itéstigo. Aikuaa tuicha Isacrificio ha Imborayhu Eterno opavave Ñande Ru Yvagagua ta’ýra ha tajýrare. Ha’e ko che testimonio especial humildad reheve, ha katu absoluta certeza-re; Jesucristo rérape. Amén.

Toñeimprimi