Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Akoma a Wɔabɔ Mu
Ebɔbira 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Akoma a Wɔabɔ Mu

Sɛ hom kyerɛ ayamuyie, na ayamuhyehye, a, mobɔ anohoba dɛ hom bɛma abaw a ɔsensɛnee do na wɔasã akoma yarba.

Mbueienyi

Ana ɔnnyɛ enyika dɛ dza abɔdze nyansapɛ kopue do etsitsir no, dza osisi a ɔnnyɛ nwanwa tse dɛ aper a ɔatsew efi dua do atɔ no, na ɔtɔfabi a okenyan no?

Ndɛ, hom mma menye hom nkyɛ dza nhwehwɛmu no kopuei do a osian nsowasowa kuw nhwɛdo ntsi.

Afe 1970 mu no, nhwehwɛmufo yɛɛ nsɔhwɛ bi dɛ wɔbɔhwehwɛ edziban no nsunsuando wɔ akoma apɔwmudzen ho. Abosoom pii mu no, wɔmaa nsowasowa kuw bi a wɔdze hɔn egu bea kor no edziban a seradze pii wɔ mu, na wɔhwɛɛ hɔn bɔgyaa, akoma no ntowee, na cholesterol.

Nna ɔnnyɛ nwanwa no, seradze pii gyinaa nsowasowa no hɔn mu wɔ mbeabea bi. Mbom nnyɛ ne nyinara nye iyi! Nhwehwɛmufo no hun biribi a nna ntseasee nnyi yie. Nna ɔwɔ mu dɛ nsowasowa no seradze pii gyina hɔn mu dze, nna ahobow mu ara kuw kor dze hɔn dze no wɔ famu koraa bɛyɛ ɔha ne nkyɛmu 60 kyɛn nkaafo no. Nna ɔyɛ dɛ ma wɔrohwɛ nsowasowa kuw ebien soronko do.

Abɔdze nyansapɛfo dze, nsunsuando tse dɛm remma wonntum nda. Iyi besi dɛn botum ayɛ? Hɔn nyina hɔn su yɛ kor a wofi New Zealand, na wɔsɛ so wɔ ndzeyɛe mu. Hɔn mu kor biara dzii edziban kor noara a no dodow yɛ pɛr.

Iyi n’asekyerɛ nye dɛn?

Ana nsunsuando no maa nnhwehwɛmu no yɛɛ nokwar? Nna mfomdo wɔ nsɔhwɛ ne nhyehyɛɛ no mu?

Abɔdze nyansapɛfo no per dɛ wɔbɛtse dza woehu yi a enyi nnda no ase!

Ewiei no, wɔdaan hɔn adwen kɔr nhwehwɛmu edwumayɛfo no hɔn do. Ana obotum aba no dɛ nhwehwɛmufo no yɛɛ biribi dze nyaa nhyɛdo wɔ dza woehu no do? Ber a wodzii iyi ekyir no, wohun dɛ asowasowa biara a seradze pii nnyi no mu no nhwehwɛmunyi kor bi na ɔahwɛ no. Ɔdze edziban kor noara a obiara dzi no so nyɛɛn no nsowasowa no. Mbom, dɛ mbrɛ abɔdze nyansapɛfo kor bɔɔ amandzeɛ no, “nna ɔyɛ obi a n’ayamuyie na abadaa nntɔkã. Sɛ ɔma nsowasowa no edziban a, “ɔnye hɔn kasa, ɔfofɔɔw hɔn, na ɔma hɔn tsirmu yɛ hɔn dɛw. … ‘Nna onntum nngyae. Na dɛmara na ɔtse.’’1

Mfonyin
Asowasowa nhwehwɛmunyi yamuyiefo

Ɔyɛ dza ɔbordo kyɛn dɛ ɔrema nsowasowa no edziban ara. Ɔdɔɔ hɔn!

Sɛ idzi kan hwɛ a, ɔbɛyɛ dɛ iyi nnkotum ayɛ soronko kɛsenara ne siantsir, naaso nhwehwɛmu kuw no enntum ennhu biribi so a ɔbɛma ɔaba no dɛm.

Ntsi no, wosii nsɔhwɛ no do—afei dze wɔhwɛɛ nsonsonee biara a ɔbɛba no finkyimm. Mber a wɔhwehwɛɛ nsunsuando no, adze kor noara na osii! Nsowasowa a wɔhyɛ nhwehwɛmunyi dɔfo ne nsamu no nyaa apɔwmudzen kɛsenara.

Abɔdze enyansafo no dze adzesũa yi no dza wohunii no pue gua do wɔ hɔn Science nwoma kakraba a ɔayɛ atsenkã mu.2

Mfe pii ekyir no, nsɔhwɛ yi no dza wohunii no da ho nya nhyɛdo wɔ eduryɛ asoe mu. Ɔnnkyɛree na, Dr. Kelli Harding dze buukuu bi pue gua do a ne dzin dze The Rabbit Effect a onya ne dzin fi nhwehwɛ mu no. Ne nsɛm a odzi ewiei: “Fa asowasowa a n’apɔwmudzen nnyɛ papa. Kasa kyerɛ no. Suo no mu. Kyerɛ ɔdɔ ma no. … Nkitahodzi no na ɔdze nsesã bae. … Ewiei koraa,” ɔdze wie dɛ, “dza onya nsunsuando wɔ hɛn apɔwmudzen do ara yie no wɔ biribi yɛ wɔ mbrɛ yesi yɛhwɛ hɛnho nkorkor, mbrɛ yesi bɔ bra, na mbrɛ yesi dwen dɛ yɛyɛ adasa no n’asekyerɛ.”3

Adzesua wiadze mu no, ɔtɔfabi a adwenkyerɛ ɔsaa wɔ abɔdze nyansapɛ na asɛmpa nokwar mu no yɛ dɛ ma osuar koraa na hɔn mu twe. Naaso dɛ yɛyɛ Christianfo no, Jesus Christ n’akadofo, Latter-day Saintfo, abɔdze nyansapɛ adzesua a wohunii yi no nnyɛ ahobow. Emi dze, iyi dze brikese kor so hyɛ ayamuyie fapem mu dɛ, ɔyɛ asɛmpa ayarsã fapem tsitsir—kor a obotum asa yarba wɔ nkãtse mu, sunsum mu, na, dɛ mbrɛ ɔakyerɛ wɔ ha no, mpo honandua mu.

Akoma a Wɔabɔ Mu

Mber a wobisaa dɛ, “Owura, mbrasɛm no, hen dze na ɔsõ wɔ mu?’’ Agyenkwa no buaa dɛ “fa w’akoma nyina dɔ Ewuradze wo Nyankopɔn,’’ dza odzi do, “Dɔ wo nyɛnko dɛ woara woho.’’4 Agyenkwa ne nyiano no hyɛ hɛn Ɔsor asɛdze dzen. Tsetse nkɔnhyɛfo hyɛɛ dɛ “mma wentwiwentwi mba obiara nye no nua ntamu, na mbom [wɔn] hwɛ kan … ,[hɛn] akoma wɔabɔmu wɔ koryɛ mu na wɔndodɔ hɔnho nkorkor.’’5 Kyerɛwsɛm mu no, wɔkɔ do kyerɛkyerɛɛ dɛ “tum anaa nhyɛdo … wɔgye to mu … wɔnam botooyɛ nye ɔdwe, … ɔnam ayamuyie, … ndabraba biara mmbata ho.’’6

Megye dzi dɛ fapem yi fa Latter-day Saintfo nyinara ho: mpanyimfo, mbabun, na mbofra.

Iyi da hɛn adwen do no, hom ma mindzi kan nkasa pɛɛ nkyerɛ Primary mbofra mber tsiabaa.

Hom tse mbrɛ osi hia dɛ hom bɛyɛ ayamuyie ase dadaw. Hom Primary ndwom no kor “I’m Trying to Be Like Jesus,” [Morobɔ Mbɔdzen Ayɛ Tse dɛ Jesus],’’ kyerɛkyerɛ dɛ:

Hom ndodɔ homho nkorkor dɛ mbrɛ Jesus dɔ hom.

Bɔ mbɔdzen kyerɛ ayamuyie wɔ dza ibɛyɛ nyina mu.

Kyerɛ ɔdwe na ɔdɔ wɔ ndzeyɛe na adwen mu.

Iyinom nye ndzɛmba a Jesus kyerɛkyerɛɛ.7

Ɔno mpo, ɔtɔfabi a ndzɛmba ronnkɔ yie. Iyi yɛ asɛm bi a obotum aboa hom a ɔfa Primary banyimba bi a ne dzin dze Minchan Kim a ofi South Korea ho. N’ebusua bɔdɔɔm Asɔr no bɛyɛ mfe esia abasen kɔ.

Mfonyin
Minchan Kim

“Da kor bi wɔ skuul, nna m’adzesua etsipɛmfo kakra bi dze edzin rototo adzesuanyi kor do dze resi no atwetwe. Nna ɔyɛ dɛ fɛwdzi, ntsi adapɛn kakra no mekɛkãa hɔnho

“Adapɛn pii ekyir no, banyimba no kãe kyerɛɛ me dɛ ɔwɔ mu dɛ nna ɔyɛ dɛ ma ɔmmfa noho dze, naaso nna odzi yaw wɔ hɛn nsɛm no ho, ma anafua biara osũ. Mber a ɔkae kyerɛɛ me no nkyɛ murusũ. Ɔyɛɛ me yaw ara ma dɛ nna mepɛ dɛ moboa no. Adzekyee no mokɔr ne nkyɛn na medze m’abasa fuaa n’abatsir na mepaa no kyɛw, kãa dɛ, ‘Ɔyɛ me yaw ara ma dɛ midzii woho fɛw.’ Ɔgyee m’akyɛwpa no too mu, a nna n’enyiwa mu ahyɛ enyisuwa mã.

“Mbom nna mbofra nkaa no da ho ridzi noho fɛw. Nkyii, na mekaa dza musũaa no wɔ Primary adzesua, san mu yi dza oye. Ntsi, mekãe kyerɛɛ m’adzesua etsipɛmfo no dɛ wonngyae. Hɔn mu dodow yɛɛ hɔn adwen dɛ wɔrennsesã na hɔn bo fuuw me. Mbom mbanyimba nkaafo no kor kãa dɛ ɔannyɛ no yie, na hɛn baasa no bɛyɛɛ anyɛnkofo mapã.

“Kaansa nyimpa kakrabaa na wɔkɔr do dzi noho fɛw mpo a, onyaa ahomka osiandɛ nna yɛka noho.

“Mesan mu yii dza oye ber a moboaa nyɛnko bi a nna ɔwɔ ahohia mu.’’8

Mfonyin
Minchan Kim ne Mfonyin

Ana iyi nnyɛ fasusu papa ma hom dɛ hom bɔbɔ mbɔdzen abɛyɛ tse dɛ Jesus?

Afei dze, young men na young women, ber a hom enyi rifir no, woridzi bi ho fɛw botum dze mbusudze papaapa aba. Dadwen, abagura, na dza omuo koraa taa yɛ ehunahuna no nsunsuando. “Ber a ehunahuna nnyɛ adze fofor no, social media na teknɔlɔgye dze no ekodu mpɛnpɛndo fofor bi. Abɛyɛ daa daa, ɔwɔ hɔ daa mpuw—cyber-ehunahuna.’’9

Ɔda edzi pefee dɛ: ɔsɛɛfo no dze iyi ridzi dwuma dze ahaw hom ebusuasantsen. Kwan biara nnda hɔ ma iyi wɔ hom cyberspace, efipamfo, skuul, quorum, anaa adzesua horow mu. Meserɛ hom nyɛ dza hom botum nyina ma mbeabea yinom nyɛ ahomka na ahotɔ. Sɛ igyina hɔara hwɛ na annka iyi biara ho a, minnyim afotu papa biara a ɔkyɛn dza Elder Dieter F. Uchtdorf dze mae:

“Sɛ ɔba no enyitan, anokum, atwetwesi, anaa ipɛ dɛ ipira a, meserɛ fa dza odzi do no dzi dwuma:

“Gyae yɛ!’’10

Hom tse iyi? Gyae yɛ! Sɛ hom kyerɛ ayamuyie, na ayamuhyehye, mpo wɔ efir do a, mobɔ anohoba dɛ hom bɛma abaw a ɔsensɛnee do na wɔasã akoma yarba.

Maakasa akyerɛ Primary mbofraba na mbabun no, afei medze me nsɛm ma Asɔr mu mpanyimfo. Yɛwɔ asɛdze tsitsir bi dɛ yɛda su pa bi edzi na yɛyɛ ayamuyie, bɛka ho, na enyibue nhwɛdo su—dɛ yɛkyerɛkyerɛ Christsu suban kyerɛ ebusuasantsen a wɔaba no wɔ dza yɛka na hɛn ndzeyɛe mu. Ɔyɛ adze hia tsitsir ara dɛ yehu dɛ ɔman no resesa wɔ amanyɛsɛm, afɛfɛwdze ekuwekuw, nkyekyɛmu na biribiarabi a nyimpa botum dze nsonsonee aba mu mu.

President M. Russell Ballard asan so akyerɛkyerɛɛ dɛ onnyi dɛ Latter-day Saintfo yɛ ayamuyie ma hɔnho nko, otwar dɛ wɔsan so yɛ ayamuyie ma obiara a woetwa hɛnho ehyia. Ɔkãa dɛ: “Ber to mber no ɔtse asɔrmba a wɔfom hɔn a wɔwɔ nyamesom fofor bi mu ber a wobu hɔn enyimtsia na wɔmmfa hɔn nnka hɔn dwumadzi ho. Iyi botum esi tsitsir ara wɔ sɔn horow a hɛn asɔmrba dɔɔ sõ wɔ mu. Maatse awofo wɔdwen hɔn nko hɔnho a wɔkã kyerɛ hɔn mbofra dɛ wonnkotum nye abofra bi a ɔwɔ efipamfo mu hɔ edzi agor a ne tsiabaa ara nye dɛ osiandɛ n’ebusua nnkã hɛn Asɔr no ho. Suban a ɔtse dɛm yi nnka Ewuradze Jesus Christ ne nkyerɛkyerɛ no ho. Munnkotum atse siantsir a hɛn Asɔr mu asɔrba biara bɛma kwan ma ndzɛmba a ɔtsetse dɛm yinom esi ase. … Menntsee asɔr yi mu Asɔrmba a wɔhyɛ hɔn dɛ wɔnyɛ biribi gyedɛ ɔdɔ, ayamuyie, abodweekyɛrɛnyi, na papayɛ ma hɛn anyɛnkofo na efipamfo a wɔkɔ asɔr fofor bi.’’11

Ewuradze n’enyi da hɛn do dɛ yɛbɛkyerɛkyerɛ dɛ eka ho no yɛ kwan papa a ɔdze koryɛ ba na dɛ nnka ho dze nkyekyɛ mu ba.

Dɛ Jesus Christ n’akadofo no, yedzi awerɛhow sɛ yɛtse mbrɛ wosi yɛ Nyankopɔn ne mba ayakayakadze a ɔnam hɔn ebusuakuw do. Yeedzi yaw ber a yɛtsee ntoatoa ho nsɛm a ɔnnkyɛree wɔ nkorɔfo a wɔyɛ Ebibifo, Asiafo, Latinofo, anaa kuw biara bi so. Onnyi dɛ adwenbɔn, ebusuakuw nyiyimu, anaa enyimpi nya kwan biara wɔ hɛn efipamfo, sɔn horow mu, anaa wɔ Asɔr no mu.

Hom mma hɛn mu kor biara, hɛn mfe yedzi biara no, mper nyɛ dza oye koraa.

Hom Ndodɔ Hom Atamfo

Ber a yɛkyerɛ ɔdɔ, enyidzi, na ayamuyie no, ekyingye no nye dɛ binom hɔn nsanmuyi bɔn no bɛma edzi yaw anaa ahaw wɔ ho. Ebɛnadze na nkyii yɛnyɛ? Yedzi Ewradze n’afotu do dɛ, “hom ndodɔ hom atamfo … na hom nsɔr mma hɔn a wɔbɔ hom adapaa.’’12

Ɔwɔ dɛ yɛyɛ biribiara a yebotum ayɛ no dze dzi atseetsee a wɔdze to hɛn anamɔn kwan do no konyim. Yɛper sɔw dze kɔ ewiei, mber nyina yɛbɔ mpaa dɛ Ewuradze ne nsa bɛsesã hɛn gyinabew horow. Yɛdze ndaase ma hɔn a Ɔdze hɔn sisi hɛn anamɔn kwan do dɛ wɔmboa hɛn no.

Mfonyin
Awanwadze wɔ Quincy, IIIinois

Mfatoho yi fi hɛn ahyɛse Asɔr abakɔsɛm mu tɔɔ mu do. Afe 1838, awɔwber mu no, wɔdze Joseph Smith na Asɔr mpanyimfo bi guu Liberty Efiadze ber a wɔhyɛɛ Latter-day Saintfo no paam hɔn fii hɔn efiefie wɔ Missouri man mu Saintfo no dzii ahohiahia, wonnyi anyɛnkofo, na wohun amandze kɛsenara fi awɔw na mboa a nna onnyi hɔ no mu. Quincy, IIIinois, kurowmanfo, no hun hɔn atseetsee ahohiahia no na wɔdze ayamuhyehye na anyɛnkofa kɔboaa hɔn.

Wandle Mace, Quincy kurowmanyi, kaa no ekyir dɛ mber a odzii kan hun Saintfo no wɔ Mississippi Esutsen ho wɔ asese a ɔnnyɛ obiara dze mu no: “Nna binom wɔ atam a wɔatserɛɛw mu dze ayɛ tsenabew kakrabaa fi mframa no, … nna mbofraba no hɔnho ropopo wɔ ogya a mframa no robɔ no beebiara a ntsi no wonnya ne hyew no. Nna Saintfo abɔbɔfo no ruhu amandze dodoodow.’’13

Wohun Saintfo no hɔn esian no, Quincy kuromamfo no bɔɔmu maa hɔn mboa, binom mpo boaae ma wɔdze hɔn anyɛnkofo afofor no twaa nsu no. Mace kɔɔr do dɛ: “[Wɔkyɛɛ] kwa; eguadzifo no nye hɔnho ridzi aper ahwɛ nyia obotum ayɛ yamuyiefo dodow a wɔdze … prekonam, … esikyire, … asopaatse na efuradze, biribiara a abɔbɔfo a wɔapow hɔn no hia no dodoodow no.’’14 Annkyɛr, na etukɔrfo no abor Quincy kuromamfo no a, wobuebue hɔn efiefie na wɔkyɛɛ hɔn mboa kakra a wɔwɔ no annhaw hɔn no do.15

Ahotseweefo no beberee tumii gyina awɔw dzendzenndzen n’ano osian Quincy kuromamafo hɔn papayɛ na ayamuhyehye no nko ntsi Asaase do abɔfo yinom bue hɔn akoma na efiefie mu, dze nkwa-ɔgye edziban, ɔhyew, na—ebia dza ohia dodow—anyɛnkofa dze brɛɛ Saintfo a nna woruhu amamdze no. Kaansa sɛ hɔn Quincy tsena no annkyɛr mpo a, Saintfo no hɔn werɛ emmfir hɔn ndaase kaw dze ma hɔn efipamfo adɔfo no, na Quincy kurowpɔn no benyaa dzin dɛ, “guandɔbea kuropɔn.’’16

Sɛ wɔdze esian anaa mbusu bi nam kasatsia, kasa wenwen, mpo tsirmudzen ndzeyɛe, do ba hɛn do a, yebotum asanmu eyi dɛ yebenya enyidado wɔ Christ mu. Enyidado yi fi Ne nsato na anohoba dɛ “hom enyi ngye, osiandɛ mibedzi hom kan’’17 do ba na Obehyira wo wɔ w’amandzehu mu ma eesi wo yie.18

Guanhwɛfo Pa

Hom mma yenwie wɔ bea a yɛhyɛ ase no: ɔhwɛfo ayamuhyehyenyi, faa ntsetsee sunsum do dze noho mae, na nsunsuando a enyi nnda kwan bae—saa mbowa a wɔdze hɔn hyɛɛ ne nsa no hɔn akoma yarba. Ebɛnadze ntsi a? Osiandɛ dɛmara na ɔno tse!

Sɛ yɛhwɛ asɛmpa gyirass mu a, yehu dɛ hɛn so yɛwɔ ayamuhyehye hwɛfo bi a ɔdze Noho ahyɛ ntsetsee sunsum na ayamuyie mu no weɔn ase. Guanhwɛfo Pa no nyim hɛn mu kor biara ne dzin na hɛnho hia no ankasa.19 Na Christ Nankasa see dɛ: “Emi nye oguanhwɛfo pa no: minyim medze. … Na [medze] mo nkwa moto hɔ ma nguan no.’’20

Mfonyin
Erehwehwɛ Eguambaa a Ɔayew

Dapɛn n’ewiei Easter krɔnkrɔn yi no, menya asomdwee a ɔka moho a minyim dɛ “Ewuradze nye mo guanhwɛfo’’21 na Onyim hɛn mu kor biara na yɛhyɛ Ne ayamuyie weɔn n’ase. Sɛ ɔbra no nsɔhwɛ na nkõdzen, nyarbanyarba, epirapira nye hɛn dzi esi a, Ewuradze—hɛn Guanhwɛfo, hɛn Hwɛfo—dze ɔdɔ na ayamuyie bɛnyɛn hɛn. Ɔbɛsã hɛn akoma yarba na ɔdze hɛn akra bɛsan aba nkwa mu bio.

Iyi ho na megye dase—na wɔ Jesus Christ ho dɛ hɛn Agyenkwa na hɛn Pomfo ho—Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Hwɛ Kelli Harding, The Rabbit Effect (2019), xxiii–xxiv.

  2. Hwɛ Robert M. Nerem, Murina J. Levesque, na J. Frederick Cornhill, “Social Environment as a Factor in Diet-Induced Atherosclerosis,” Science, vol. 208, nkanee 4451 (Obiradzi 27, 1980), 1475–76.

  3. Harding, The Rabbit Effect, xxiv, xxv.

  4. Hwɛ Matthew 22:36–39.

  5. Mosiah 18:21; oetsi mu akã ho.

  6. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 121:41–42.

  7. I’m Trying to Be Like Jesus,” Children’s Songbook, 79.

  8. Adapted from Minchan K., “The Apology,” Friend, Sanda 2020, 35.

  9. Frances Dalomba, “Social Media: The Good, the Bad, and the Ugly,” Lifespan, lifespan.org.

  10. Dieter F. Uchtdorf, “The Merciful Obtain Mercy,” Liahona, Esusɔw Aketseaba 2012, 75.

  11. M. Russell Ballard, “Doctrine of Inclusion,” Liahona, Sanda 2002, 41.

  12. Luke 6:27–28.

  13. Wandle Mace, Autobiography, bɛyɛ afe 1890, typescript copy, 32–33, Church History Library, Salt Lake City.

  14. Wandle Mace autobiography, 33; spelling and capitalization standardized.

  15. Hwɛ Richard E. Bennett, “‘Quincy—the Home of Our Adoption’: A Study of the Mormons in Quincy, Illinois, 1838–40,” Mormon Historical Studies, vol. 2, no. 1 (Fefɛw ber 2001), 110–11.

  16. Hw Susan Easton Black, “Quincy–A City of Refuge,” Mormon Historical Studies, vol. 2, no. 1 (Fefɛw ber 2001), 83–94.

  17. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 78:18

  18. Hwɛ 2 Nephi 2:2

  19. Hwɛ James E. Talmage, Jesus the Christ (1916), 417.

  20. John 10:14–15

  21. Ndwom 23:1

Tsintsim