Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Asɛmpa Kan no Nokwar na Ɔdɔ no
Ebɔbira 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Asɛmpa Kan no Nokwar na Ɔdɔ no

Megye dase dɛ asɛmpa kan no nokwar na ɔdɔ no hyerɛn kann wɔ asaase nyina do ndɛ.

Nda a odzi ekyir Ahotseweefo ndwom dɛɛdɛw no “Aman Nyina, Hom Ntsie” nokwar mu ara kyerɛ ahokekã na enyigye a ɔwɔ asɛmpa no ne mãhyɛ ho a ɔrokɔ wiadze nyina no. Ndwom yi mu no yɛtow dɛ:

Aman nyina, hom ntsie! Hom ntsie ɔsor ndze

Wɔ asaase nyina do ama obiara eedzi dɛw!

Abɔfo enyimnyamfo si do tsẽamu dɛ:

Nokwar asan ananmu aba bio!1

Louis F. Mönch, ehurusi nsɛm yi no kyerɛwfo no, yɛ Germannyi a ɔasakyer na ɔkyerɛɛw ndwom yi ne nkenyan nsɛm no ber a nna ɔtse Switzerland wɔ n’etuhoakyɛ asɛmpasomafo som ber mu wɔ Europe.2 Sɛ ehwɛ Nsan-ananmu ne nhyɛdo wɔ wiadze do a, enyigye a ofi wo mu ba no, ɔakyerɛw no pefee wɔ ndwom no ne nsɛm a odzi do yi mu:

Amanaman esũ, ber a wɔrohwehwɛ wɔ sum sunkamm mu no;

Wosii ho pe, dze tweɔɔn adzekyee.

Sesei obiara dzi ehurusi; anafuasum tsentsen no aba ewiei.

Nokwar aba asaase do bio!3

Ɔnam Nsan-ananmu a ɔrokɔ do a ɔhyɛɛ ase mfe 200 na no mboree kakra ara abɛsen kɔ no ntsi, “asɛmpa kan no nokwar na ɔdɔ no”4 hyerɛn kann wɔ asaase nyina do. Nkɔnhyɛnyi Joseph sũa wɔ afe 1820 mu, na ɔpepe binom so fi dɛm mber no, ehu dɛ Nyankopɔn “dze ma nyimpa nyina kwa, na ɔnnkã enyim.”5

Wɔkyekyeer Asɔr no wɔ mberano a odzi ekyir yi, mber kumaa ekyir no, Ewuradze kasaa kyerɛɛ Joseph Smith na Ɔkyerɛɛ No dɔ mbordo maa hɛn ber a Ɔkãa dɛ:

“Dɛm ntsi, emi Ewuradze, a minyim mbusu a ɔbɛba adasamba a wɔwɔ asaase do no ntsi, mefrɛɛ m’akowaa Joseph Smith, Kakraba, na mekasaa kyerɛɛ no fi sor, na memaa no mbrasɛm; …

“Ama wɔaada m’ahyɛmu a ɔwɔ hɔ daapem no edzi;

“Ama hɔn a wɔyɛ mberɛw nye akɔhweaban aabɔ m’asɛmpa no ne mãhyɛ ho dawur akyerɛ wiadze n’ano nyina.”6

Nsa kãa nyikyerɛ yi ekyir no, ɔannkyɛr koraa na wɔhyɛɛ ase frɛɛ na wɔsomaa asɛmpakãsomafo kɔr amanaman pii wɔ wiadze mu. Dɛ mbrɛ nkɔnhyɛnyi Nephi susuii no, wɔhyɛɛ ase kyerɛkyerɛɛ asɛmpa no a wɔdze asan-ananmu aba ho nsɛm no “wɔ aman, ebusuafo, kasahorow, na nyimpa nyinara mu.”7

Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no wɔkyekyeer no wɔ mbra kwan do wɔ mpuna dan kakraba bi mu wɔ New York etsifi wɔ afe 1830 mu.

“Ɔgyee mfe 117—kɛpem afe 1947—ana Asɔr no rinyin efi ahyɛse asɔrmba beesia akɔ ɔpepe kor. Fi n’ahyɛse no, nna asɛmpasomafo yɛ Asɔr no n’ahyɛnsewdze kor, a ɔtserɛwee kɔr Tsetse America nsaase, kɔr Canada, na wɔ afe 1837 mu, ɔtraa America Etsifi asaasetɔw no kodur England. Ɔannkyɛr, asɛmpasomafo hyɛɛ ase yɛɛ edwuma wɔ Europe asaasetɔw do dze kɔr ekyirekyir kɔr India na Pacific Esupruw do.

“Mfe du esia ara ekyir, wɔ 1963 mu, asɔrmba dodow dur ɔpepe ebien na ɔpepe ebiasa mfe awɔtwe ekyir no.”8

Orisi Asɔr no ne nyin ntsɛm do no, President Russell M. Nelson kãa no ndaansa yi dɛ: “Ndɛ, Ewuradze N’edwuma wɔ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a odzi ekyir Ahotseweefo mu no rokɔ enyim ntsɛntsɛm. Asɔr no ne ndaamba bɛyɛ dza onnsii da, ɔmmbaa da.”9

Jesus Christ N’asɛmpa ne mãhyɛ nsan-ananmu mu no, Ewuradze N’Asɔr tseasefo ne nkyekyeree wɔ asaase do bio, na ne nyin nwanwasõn no fi dɛm mber no ama asɔfodzi ne nhyira aaba asaase nyina mu. Ayɛdze krɔnkrɔn na ahyɛmudzi a ɔdze hɛn kyekyer Nyankopɔn ho na ɔdze hɛn si ahyɛmu kwan no do no, da “nyamesu mu tum no” edzi pefee.10 Ber a yɛyɛ ayɛdze krɔnkrɔn yi ma atseasefo na ewufu no, yɛboaboa Israel ano wɔ ntwamutam no n’afã ebien nyina na yesiesie asaase no ma Agyenkwa no Ne Mbae a Otsĩa Ebien no.

Ebɔbira 1973 mu no, emi na m’awofo tuu kwan fii hɛn korow Argentina mu dɛ wɔrokɔsɔɔw hɛn ano wɔ temple mu. Ɔnam dɛ temple biara nnyi Latin America beebiara dɛm mber no ntsi, yɛdze wimuhɛn tuu kwan akwansin bɛyɛ 6,000 dze kɔree, na dɛmara so dze sanee bae, ama wɔakɔsɔw hɛn ano wɔ Salt Lake Temple mu. Nna meedzi mfe ebien ara dɛm mber no, na mennkaa ndzɛmba soronko nyina muduaa mu dze, naaso mfonyin soronko ebiasa a ofi dɛm akwantu no mu na ɔkaa m’adwen mu na ɔda ho wɔ hɔ fi dɛm mber no.

Mfonyin
Erohwɛ fi wimuhɛn ntokura mu

Odzi kan, mekaa dɛ wɔdze me bɛn wimuhɛn no no ntokura na muhun mununkum efufuw wɔ ase.

Dɛm mununkum afɛɛfɛw, a wɔhyerɛn no etsim wɔ madwen mu dɛ gyama nna wɔyɛ asaaba mboaboae akɛse.

Mfonyin kor so a ɔaka m’adwen mu nye nkorɔfo bi a hɔn ho yɛ serew a wɔwɔ enyigye bea bi wɔ Los Angeles apaamu. Ɔyɛ dzen dɛ mowerɛ befir dɛm nkorɔfo no.

Mbom dza noho hia a ɔkrɔn nye dɛm mfonyin yi a ɔyɛ fɛw na mo werɛ nnkotum efir:

Mfonyin
Salt Lake Temple nsɔwano dan mu.

Mekaa no pefee dɛ mowɔ dan krɔnkrɔn bi mu wɔ Salt Lake Temple bea a wɔyɛ awarfo na ebusua ebusua nsɔwano ma mber yi nye mbersantsen nyina. Mekaa temple n’afɔrbukyia fɛɛfɛw na mekaa ewia kann a nna ɔrehyerɛn dua dan no ntokura a odzi kɔ abowano no. Metsee nkã, na mugu do tse nkã fi dɛm mber no, ɔdɔ, bambɔ na asomdwee a ɔwɔ asɛmpa kan no nokwar na ɔdɔ mu no.

Menyaa dɛm nkãtse yinom bio wɔ m’akoma mu mfe 20 ekyir, ber a mokɔr temple kɛyɛɛ nsɔwano bio—dɛm mber yi emi na mo hokãfo wɔsɔɔw hɛn ano maa mber yi nye mbersantsen nyina. Mbom, dɛm mber yi mu no, woennkehia dɛ yebotu kwan akwansin mpempem osiandɛ nna woesi Buenos Aires Argentina Temple no dadaw na woetu ahyɛ Ewuradze nsa, na ɔyɛ kwan tsia a yɛkã kaar fi hɛn fie kɔ.

Mfonyin
Walker ebusua

Hɛn ayefor na nsɔwano ne mfe eduonu ebien ekyir no, yenyaa nhyira sanee kɔr temple kor noara, mbom dɛm mber yi yɛnye hɛn babaa fɛɛfɛw, na wɔsɔɔw hɛn ano dɛ ebusua maa mber yi na mbersantsen nyina.

Ber a m’adwendwen m’abrabɔ mu krɔnkrɔn mber yinom ho no, enyigye kɛse a otsim, ahyɛ mo do. Maatse, na meda ho tse mbɔbɔrhufo Egya a ɔwɔ Sor no No dɔ ho nkã, nyia a Onyim hɛn ankorankor ehiadze nye hɛn akoma mu apɛdze.

Ɔrekã Israel mboano wɔ nda a odzi ekyir yi mu ho asɛm no, Ewuradze Jehovah see dɛ, “medze me mbra bɛhyɛ hɔn mu, na hɔn akoma mu na mebɛkyerɛw mu; na emi mebɛyɛ hɔn Nyankopɔn, na hɔn so wɔayɛ me man.”11 M’enyi sɔ daapem dɛ fi me mbafober mu no, Ewuradze ne mbra hyɛɛ ase krukyee wɔ m’akoma mu, ɔnam Ne fi mu ayɛdze krɔnkrɔn no. Yebohu dɛ Ɔyɛ hɛn Nyankopɔn, na yɛyɛ Ne man wɔdɛ ɔyɛ hɛn fapem, na gyinabew biara a otwa hɛn ho ehyia no, sɛ yedzi nokwar na yesie ahyɛmudzi a yɛayɛ no a, yebotum ahyɛ “no dɔ abasa no a [o]twa hɛnho ehyia dze akɔ onnyiewiei mu.”12

Ɔbɛsɛ 2019 wiadze mfɛndzanan mbaa ehyiadzi ase no, President Nelson kãa dɛ, “Hɛn mbɔdzembɔ nyina dɛ yɛbɔsom hɛnho nkorkor, yɛabɔ asɛmpa no dawur, Ahotseweefo hɔn emudziyɛ, na yɛapon hɛn ewufo no nyina no hyia mu wɔ temple krɔnkrɔn no mu.”13

Bio, dɛm wiadze mfɛndzanan ehyiadzi noara ase no, President Nelson kyerɛkyerɛɛ dɛ: “Nokwar, Nsan-ananmu no n’egudzi a ɔkrɔn no nye temple krɔnkrɔn no. N’ayɛdze krɔnkrɔn na ahyɛmudzi no hia tsitsir ma wɔdze esiesie nkorɔfo a wɔayɛ krado dɛ wɔbɛgye Agyenkwa no wɔ Ne Mbae a Otsĩa Ebien no.”14

Nsan-ananmu a ɔrokɔ do no dze temple nsii nye hɔn ntuii hyɛ Ewuardze nsa no akɔ enyim ntsɛntsɛm. Ber a yeboa ano wɔ ntwamutam n’afã ebien nyina no, ber a yɛbɔ afɔr dze som na yɛma temple no ho hia tsitsir wɔ hɛn abrabɔ mu no, Ewuradze resiesie hɛn—Oresiesie N’ahyɛmudzifo.

O, mbrɛ enyimnyam mu fi sor ahengua no ho

Asɛmpa kan no nokwar na ɔdɔ no hyerɛn!

Ɔsor kan yi, a ɔyɛ kann dɛ ewia no

Hyerɛn wɔ aman nyina mu ndɛ.15

Megye dase dɛ asɛmpa kan nokwar na ɔdɔ no hyerɛn kann wɔ asaase nyina mu ndɛ. “Ahobowdze ɔnye anwanwadze” a nkɔnhyɛnyi Isaiah kãa ho asɛm16 na Nephi so hunii no17 rokɔ do ahoɔhar mu, mpo wɔ dɛm ahohiahia mber yi mu. Dɛ mbrɛ Joseph Smith kãa no nkɔnhyɛ mu ara no, “Wɔama Nokwar Frankaa no do, nsa a ho nntsew biara nnkotum asɛɛ edwuma no ne kankɔ … kɛpem dɛ Nyame no botae nyina bɛhyɛ mã, na Jehovah Kokroko no ase dɛ woewie edwuma no yɛ.”18

Enuanom na nkyerɛbaa, hom mma yɛnyɛ krado na yɛnsan mu nyi ndɛ dɛ yɛnye hɛn ebusua ebusua betsie ɔsor ndze, mpo hɛn Agyenkwa no ne ndze. Hom mma yɛndzi na yensie Nyankopɔn N’ahyɛmu horow, a ɔdze hɛn besi kwan a ɔsan dze hɛn kɔ Ne nkyɛn no do yie, na yendzi dɛw wɔ nhyira a ɔwɔ N’asɛmpa ne enyimnyam kan na nokwar no mu. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Tsintsim