Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Nyame Ne Ba n’Ankorankor Akwantu
Ebɔbira 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Nyame Ne Ba n’Ankorankor Akwantu

Dɛ Nyankopɔn n’ahyɛmu mba no, yɛgye esunsum a wofi wiadze ansaana yɛreba asaase do no, na yɛdɔ hɔn, yedzi hɔn nyi, yɛtsetse hɔn, yɛbɔ hɔnho ban.

Wiadze nyina mu nsan yarba no aka hɛn mu kor biara, a ebusuafo na anyɛnkofo ewuwu a, enyi nnda. Hom mma menkã baasa a yɛafe hɔn papaapa, a wogyina hɔ ma hɔn nyina a yɛdɔ hɔn dodow so ho asɛm.

Mfonyin
Onuabanyin na Akyerɛbaa Nsondi.

Iyi nye Onuabanyin Philippe na Akyerɛbaa Germaine Nsondi. Nna Onuabanyin Nsondi, rosom dɛ patriarch wɔ Brazzaville Republic of Congo Stake ber a ofii mu no. Nna ɔyɛ datser a, ayamuyie mu ara, ɔdze ne talent horow boaa binom.1

Mfonyin
Clara Ruano de Villareal

Iyi nye Akyerɛbaa Clara Elisa Ruano de Villareal a ofi Tulcán, Ecuador. Ofuaa asɛmpa nsanananmu no wɔ ne mfe 34 mu, na nna ɔyɛ baanodzinyi dɔfo. N’ebusua nye no dzii mpaapaamu a wɔtow n’asɔr ndwom a ɔpɛ, “Minyim Dɛ Me Gyefo Tse Ase.’’2

Mfonyin
Ray Tuineau na n’ebusua

Iyi nye Onuabanyin Ray Tuineau a ofi Utah, a ɔnye n’ebusua fɛɛfɛw no. Ne yer, Juliet, kãa dɛ, “Mepɛ dɛ [me mbanyimba] [kaa dɛ hɔn papa] bɔɔ mbɔdzen dze Nyankopɔn dzii kan aber nyina.’’3

Ewuradze akã dɛ, “Hom mbɔ mu ntsena wɔ ɔdɔ mu, ama hom eetum esũ ama hɔn a wowu.’’4

Ber a yesũ no, yɛsan so dzi dɛw wɔ hɛn Agyenkwa n’enyimnyam Wusoɛr no mu. Osian Ɔno ntsi, hɛn adɔfo na anyɛnkofo toa hɔn onnyiewiei akwantu no do. Dɛ mbrɛ President Joseph F. Smith kyerɛkyerɛɛ mu no: “Hɛn werɛ nnkotum efir hɔn; yenngyae dɛ yɛdɔ hɔn. … Woetu mpon; yerutu mpon; yerinyin dɛ mbrɛ hɔn so woenyin no.’’5 President Russell M. Nelson kãa dɛ, “Hɛn awerɛhow enyisuwa … dan yɛ enyida kwan enyisuwa.’’6

Yenyim Abrabɔ ansaana Hɛn Awoo ho asɛm

Hɛn onnyiewiei nhumu nntserɛw hɛn ntseasee mu wɔ hɔn a wɔrosɔw hɔn akwantu do tra ɔnnkyebo no ho nko, mbom ɔsan so bue hɛn ntseasee mu wɔ hɔn a wɔwɔ enyim wɔ hɔn akwantu mu ma sesei na wɔrehɛn ɔnnkyebo mu no.

Nyimpa kor biara a ɔba asaase do no yɛ Nyankopɔn ne babanyin anaa babaa soronko.7 Hɛn ankorankor akwantu annhyɛ ase wɔ hɛn awoe. Ansaana wɔrobɔwo hɛn no, nna yɛbɔ mu wɔ ahosiesie wiadze a “yenyaa [hɛn] adzesũa a odzi kan wɔ sunsum wiadze no.’’8 Jehovah kãa kyerɛɛ Jeremiah dɛ, “Ansaana moween wo yafun mu no nna minyim wo; na ansaana irifi awotoa mu efir no nna metseew wo ho.’’9

Binom bebisa sɛ nkwa dze bɔgya-tɔw hyɛ ase, ber a akoma no hyɛ ase tow, anaa ber a abɔdomaba no befi awotua no mu atsena ase, mbom hɛn dze, asɛmbisa biara nnyi hɔ dɛ Nyankopɔn no sunsum mu mbabaa na mbabanyin nam hɔn ankasa hɔn ankorankor akwantu mu reba asaase do abɛgye nyimpadua na oenya ɔnnkyebo sũahu.

Dɛ Nyankopɔn n’ahyɛmu mba no, yɛgye esunsum a wofi wiadze ansaana yɛreba asaase do no, na yɛdɔ hɔn, yedzi hɔn nyi, yɛtsetse hɔn, yɛbɔ hɔnho ban.

Mbaa hɔn Ntoboa Nwanwa

Ɔbaa dze, erowo ba botum ayɛ afɔrbɔ kɛse wɔ honandua mu, nkã-tse mu, na sikasɛm mu. Asɔr yi mu mbaa anwanwafo no yɛdɔ hom na yedzi hom nyi. Hom dze nyimdzee na nyansa no, hom soa hom ebusua adzesoadze. Hom dɔ. Hom som. Hom bɔ afɔr. Hom hyɛ gyedzi dzen, som hɔn a wɔwɔ ahohia mu, na hom yɛ hom afamu dze kɛsenara ma ɔman.

Asodzii Krɔnkrɔn dɛ Erobɔ Nkwa ho Ban

Mfe pii abasen kɔ no, nyinsɛn-tu gu bebereebe wɔ wiadze mu no ho haw no, President Gordon B. Hinckley dze nsɛm a ohia papa ma hɛn ndɛ kasae kyerɛɛ Asɔr no mu mbaa no. Ɔkãa dɛ: “Hom a hom yɛ nyernom na enãnom na hom yɛ ebusua no ne sekyɛ. Hom na hom woo mba. Ebɛn asodzii krɔnkrɔn na ɔsõ dɛ iyi. … Ebɛn asɛm na orisi wɔ hɛn enyisɔ a yɛdze ma nyimpa no nkwa n’ahotsew ho? Nyinsɛn-tu gu yɛ bɔn, ɔyɛ mbusudze na ɔrokɔ do ampaara na ɔyɛ abofon, a orutwuw asaase nyina do. Mototɔ serɛ Asɔr yi mu mbaa dɛ wɔmmpow, wɔnntra, wommfi gyinabew horow no a ɔbɛma wɔayɛ dɛ akɔndɔdze no. Gyinabew kakra binom wɔ hɔ a obotum esi, ɔno so wosuar koraakoraa.10 … Hom nye Nyankopɔn ne mbabanyin nye ne mbabaa hɔn enãnom, a hɔn nkwa yɛ krɔnkrɔn. Wɔrobɔ hɔnho ban yɛ asodzii krɔnkrɔn a wɔdze mae a yennkotum ebu no tootooba.’’11

Elder Marcus B. Nash nye me kyɛɛ ɔbaa dɔfo bi a oedzi mfe 84 ho asɛm, a n’enuma kokoamu mpɛnsapɛnsamu no, “ɔgyee nyinsɛn-tu gu [mfe pii a abɛsen] too mu.’’ Ɔdze akoma yaw, kãa dɛ: “Medze m’abrabɔ mu mfe eduonan esia asoa adzesoadze dabiara dɛ mutuu nyinsɛn gui. … Biribiara a meyɛe no ennyi yaw na afɔdzi no emmfi hɔ. Nna minnyi enyidado biara kɛpem dɛ wɔkyerɛkyerɛɛ me Jesus Christ no nokwar asɛmpa no. Musũaa mbrɛ wosi nya nnuho … na amonmu ara enyidado hyɛɛ me mã. Ewiei no mubohun dɛ sɛ munu mo ho wɔ mo bɔn ho nokwar mu a, mubotum enya bɔn fakyɛ.’’12

Mbrɛ hɛn enyi si sɔ nnuhu na bɔnfakyɛ akyɛdze krɔnkrɔn no a.

Ebɛnadze na Yebotum Ayɛ?

Ebɛnadze nye hɛn asodzii dɛ Jesus Christ n’esuafo asomdweefo? Hom mma yɛmfa Nyankopɔn ne mbrasɛm mbɔ bra, yɛmfa nkyerɛkyerɛ hɛn mba, na yɛnye binom a wɔwɔ pɛ dɛ wobetsie no nkyɛ.13 Hom mma yɛnye hɔn a wɔbɔ adwenpɔw wɔ ɔman ho no nkyɛ hɛn akoma mu bun nkã-tse wɔ nkwa n’ahotsew ho. Ebia wɔnnkɛgye dza yɛgye dzi no nyina ato mu, naaso hɛn mpaabɔ nye dɛ wɔbɛtse siantsir no ase yie, hɛn dze, adwenpɔwbɔ yinom tra nyimpa ne pɛ ma ɔnoara n’abrabɔ ara ho koraa.

Sɛ nyinsɛn a enyi nnda kwan ba a, hom ma yɛnkyerɛ dɔ, nkuranhyɛ, na, sɛ ohia a, yɛmboa sikasɛm mu, yɛnhyɛ enã no dzen dɛ ɔbɔwoo n’abofra no ma ɔatoa n’akwantu do wɔ ɔnnkyebo asetsena mu.14

Wɔtsew Abanyɛn ne Fɛw

Hɛn ebusua mu no, yennkotum esusu nhyira a mfe eduonu a abasen kɔ no yenyae, a mfe 16 akataasiaba hun dɛ onyinsɛn. Nna ɔnye abofra no n’egya no nnwaree, na hɔn beenu no nntum nnhu kwan a ɔda hɔn enyim. Nna basiaba no nyim dɛ nkwa a ɔda ne yamu no som bo. Ɔwoo basiaba na ɔpeen do ma ebusua tsenenee bi tseew no abayɛn dɛ hɔnara hɔn dze. Bryce na Jolinne dze, nna ɔyɛ hɔn mpaabɔ ne nyiano. Wɔtoo no dzin Emily na wɔkyerɛkyerɛɛ no dɛ onya awerɛhyɛmu wɔ Ɔsor Egya na Ne Ba, Jesus Christ mu.

Mfonyin
Emily na Christian.

Emily nyinii. Mbrɛ hɛn enyi si sɔ dɛ Emily na hɛn nana babanyin, Christian, dɔɔ hɔn ho na wɔwaree wɔ Ewuradze ne fie. Emily nye Christian hɔnara woenya hɔn basiaba.

Mfonyin
Emily nye ne babasia.

Ɔnnkyɛree na Emily kyerɛɛw dɛ: “Abosoom akron nyinsɛn yinom mu no, menyaa mber dwendwenn dza osisii wɔ mara m’awoe [ho]. Modween enã a ɔwoo me, a nna oedzi mfe 16 ara ho. Mber a muhun yaw na nsesã a nyinsɛn dze ba a, nna munntum nnsusu ma osi bɛyɛ dzen wɔ mfe kumabaa 16 ber mu. … Mikyi nyisuwa mpo sesei ber a modwen me nã a ɔwoo me no ho, a nna onyim dɛ onnkotum ama me abrabɔ no a [nkyɛ ɔpɛ ma me no na ɔannyɛ pɛsɛankonya maa obi] tseew me abayɛn. Munnkotum atse dza oduaa mu abosoom akron mu no ase koraa—a wɔdze atsɛmbu enyiwa hwɛɛ no ber a nna ne nyimpadua resesã, mbasirmba sũahu a oennya, a onyim dɛ wɔ enã awokõ ɔdɔ mu ara n’ewiei no, ɔdze n’abofra bɔto obi n’abasa mu. M’enyi sɔ ne nsanmu yi a ɔanndwen noho no, dɛ ɔannsan mu ennyi ammfa ne pɛ enndzi dwuma wɔ kwan a nkyɛ obeyi medze efi hɔ.” Emily dze wie dɛ, “Meda Ɔsor Egya ase dodow wɔ ne nhyehyɛɛ krɔnkrɔn no ho, m’awofo awanwafo a [wɔdɔɔ me na wɔhwɛɛ] me, na temple horow a wobotum asɔw hɛn ano aka hɛn ebusua ebusua ho ama mfesantsen.’’15

Mfonyin
Mfonyin ahorow

Agyenkwa no “faa abofra, na ɔnye no tsena hɔn finimfin: na osuoo no mu no, ɔsee hɔn dɛ, Obiara a ɔbɛgye [iyinom] mu kor no wɔ me dzin mu no, gye me’’16

Sɛ Tsenenee Apɛdze horow Nnyae Mmbaa Mu a

Mekyerɛ mo dɔ na ayamuhyehye dze ma awarfo atseneneefo a wɔawar na wonntum nnya mba a hɔn enyida kwan enyiber do no na mbaa na mbarimba a wonnya akwan dɛ wɔbɔwar dɛ mbrɛ Nyankopɔn ne mbra tse no. Abrabɔ mu adaa sõ a ɔmmba mu no yɛ dzen dɛ yɛbɛtse ase sɛ yɛhwɛ no wɔ ɔnnkyebo nhumu nko mu a. Dɛ Ewuradze n’asomfo no, mobɔ hom anhoba dɛ sɛ hom yɛ anokwafo ma Jesus Christ na hom ahyɛmudzi horow a, hom benya nhyira mpatadze wɔ abrabɔ yi mu na hom tsenenee apɛdze horow wɔ Ewuradze n’onnyiewiei mber mu.17 Enyigye botum awɔ ɔnnkyebo akwantu no mu mpo sɛ hɛn tsenenee enyidado nyina ammba mu a.18

Awoo ekyir no, mba kɔdo dɛ wohia hɛn mboa. Binom hia no dzendzenndzen. Afe biara no ɔnam bishopfo na hom ayamuyie akɔnkye afɔrbɔ ntoboa na nyimpa ho mboa fotow do no, wohyira mbofra ɔpepe ɔpepe hɔn abrabɔ. Ɔnnkyɛree na President a Odzi Kan na n’Apamfo bɔɔ dɔla ɔpepe 20 ho nkãabɔ dze boa UNICEF wɔ hɔn wiadze nyina mu mbɔdzembɔ dɛ wɔdze ndorba ɔpepeepe ebien bɛkyɛ.19 Nyankopɔn dɔ mbofra.

Adwenpɔwbɔ Krɔnkrɔn dɛ Ibɔwoo Ba

Ma ɔhaw mpo nye dɛ wiadze no mu amanaman a wɔayɛ prɔmprɔm dodow no, mbofra a wɔrowoo no hɔn dodow no do retsew.20 “Nyankopɔn Ne mbrasɛm ma Ne mba dɛ wɔndɔr na wɔnhyɛ asaase do mã no, da ho dzi mu.’’21 Mber a edze bɔwo ba na mba dodow a ibɔwoo hɔn no yɛ kokoamu adwenpɔwbɔ na ɔyɛ okun na ɔyer ntamu a wɔnye Ewuradze bɔ. Yɛdze gyedzi na mpaabɔ no, adwenpɔw krɔnkrɔn yinom botum ayɛ nyikyerɛ sũahu fɛɛfɛw.22

Mekyɛ Laing ebusua a wɔwɔ Southern California hɔn ho asɛm. Akyerɛbaa Rebecca Laing kyerɛw dɛ:

Mfonyin
Laing ebusua

“Afe 2011 ɔhyewber mu no, nna biribiara rokɔ do yie ma hɛn ebusua. Nna yɛawar enyigye mu ara a yɛwɔ mba baanan mfe—9, 7, 5, na 3. …

“Me nyinsɛɛn na m’awoo [ayɛ] esian dodow … [na] wɔayɛ nhyira [papa] ama hɛn dɛ yɛwɔ mba baanan, a nna [yɛdwen] dɛ hɛn ebusua edzi mu. Ɔbɛsɛ mu ber a miritsie wiadze mfɛndzanan ehyiadzi no, menyaa nkã-tse a mfomdo nnyi ho dɛ ɔwɔ dɛ yɛwoo bio. Ber a menye LeGrand dwendwen ho na yɛbɔɔ mpaa no, … yehunii dɛ Nyankopɔn wɔ nhyehyɛɛ fofor ma hɛn kyɛn ma yɛwɔ dze ma hɛnho.

“Nyinsɛn na awoo kor so a ɔyɛ dzen n’ekyir no, wɔdze basiaba fɛɛfɛw hyiraa hɛn. Yɛtoo no dzin Brielle. Nna ɔyɛ anwanwadze. Mber kakra wɔ n’awoe ekyir, ber a nna meda ho wɔ [awoe dan mu no], metsee Sunsum ne ndze a mfomdo nnyi ho dɛ: ‘Aka kor so.’

“Mfe ebiasa ekyir no, anwanwadze bi so sii, Mia. Brielle na Mia yɛ enyigyedze kɛsenara ma hɛn ebusua. Ɔdze wiei dɛ, “Yɛretse Ewuradze n’akwankyerɛ ase na yeridzi Ne nhyehyɛɛ ma hɛn do no dze enyigye kɛse bɛba kyɛn dɛ … yɛrotwer hɛnara hɛn ntseasee.’’23

Mfonyin
Brielle na Mia Laing

Agyenkwa no dɔ abofra kor biara a ɔsom bo.

“Na ɔfaa hɔn mbofraba, nkorkor, na ohyiraa hɔn. …

“Na … wɔtoo hɔn enyiwa wɔ sor, … na wohun abɔfo dɛ wofi sor risian… wɔwɔ ogya ne finimfin, na [abɔfo no] … botwaa dɛm mbofraba noho hyiae, … na abɔfo bɔsoom hɔn.’’24

Megye dase dɛ wankasa w’akwantu dɛ Nyame ne ba no annhyɛ ase amma wo ber a mframa a odzi kan no kɛhɛn wo horohoro no mu na ɔrennkowie so sɛ igye ahom a odzi ewiei wɔ wo ɔnnkyebo no mu.

Hom ma yɛnkaa aber nyina dɛ Nyame no sunsum mu ba kor biara reba asaase do wɔ ɔnoara n’ankorankor akwantu.25 Hom ma yɛngye hɔn, yɛmbɔ hɔn ho ban, na yɛndɔ hɔn aber nyina. Sɛ hom gye mbofraba a wɔsom bo yinom wɔ Agyenkwa ne dzin mu na wɔboa hɔn wɔ hɔn onnyiewiei akwantu mu a, mobɔ hom anohoba dɛ Ewuradze behyira hom na ɔdze No dɔ na mpendo bogu hom do. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. Ankorankor krataakyerɛw.

  2. Ankorankor krataakyerɛw. Hwɛ “I Know That My Redeemer Lives,” Hymns, nkanee. 136.

  3. Ankorankor krataakyerɛw.

  4. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 42:45.

  5. Joseph F. Smith, wɔ Conference Report mu, Ebɔbira. 1916, 3.

  6. In Trent Toone, “A Fulness of Joy’: President Nelson Shares Message of Eternal Life at His Daughter’s Funeral,” Church News, Sanda 19, 2019, thechurchnews.com.

  7. Hwɛ “Ebusua No: Dawurbɔ ma Wiadze,’’ ChurchofJesusChrist.org.

  8. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 138:56

  9. Jeremiah 1:5 Ahyɛmu Fofor no kã John Onumanyi a ohuruuw wɔ yamu mu ber a Elizabeth hyiaa Mary, a nna onyisɛn abɔdomaba Jesus no (hwɛ Luke 1:41).

  10. Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no gyinabew a ɔagye atomu.

    Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo no gye nyimpa no nkwa n’ahotsew dzi. Dɛm ntsi, Asɔr no tsia nyinsɛn-tu gu a ankorankor yɛ ma hɔnankasa hɔn ho anaa hɔn dzibew ahotɔ, na otu n’asɔrmba fo dɛ mma wɔnnyɛ, wɔnnhyɛ nkuran dɛ wɔnyɛ, wonntua ho kaw, anaa wɔnnyɛ nhyehyɛɛ mma nyinsɛn-tu gu a ɔtsetse dɛm.

    “Asɔr no pen do ma n’asɔrmba a ohia dɛ wɔyɛ ma hɔn sɛ:

    “Nyinsɛn no yɛ mbɔndarto anaa bɔgya fora nsunsuando, anaa

    “Datser a ɔawea kyerɛ dɛ enã no no nkwa anaa n’apɔwmudzen nnyɛ koraa, anaa

    “Datser a ɔawea kyerɛ dɛ ba no wɔ esintɔ bi a sɛ wɔwo no a ɔnnkotum atsena ase.

    “Asɔr no kyerɛkyerɛ n’asɔrmba dɛ iyinom mpo no yɛ dza ɔnntɔkã dɛ wɔgye enyim ara wɔyɛ. Nyinsɛn-tu gu yɛ asɛm a ɔyɛ dzen dodoodow na ɔwɔ dɛ yɛhwɛ dɛ nyimpa no a ɔfa noho no nye hɔn apaamu asɔr baanodzifo edzi ehyia na wɔnam hɔnankasa hɔn mpaabɔ do tse nkã dɛ hɔn adwenpɔw no ye nko.

    “Asɔr no nngyee nnto mu anaa onntsia mbra ho nhyehyɛɛ anaa amamfo hɔn ɔyɛkyerɛ a ɔfa nyinsɛn-tu gu ho’’ (“Abortion,” Newsroom, newsroom.ChurchofJesusChrist.org; hwɛ General Handbook: Serving in The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints, 38.6.1, ChurchofJesusChrist.org so).

  11. Gordon B. Hinckley, “Walking in the Light of the Lord,” Ensign, Nov. 1998, 99; Liahona, Sanda 1999, 117.

    President Gordon B. Hinckley kãa dɛ:

    “Nyinsɛn-tu gu nnyɛ adze a ɔyɛ fɛw, enyimguase dze, adze a kwan biara do no ɔdze awerɛhow na mmfi ho ekyir ba.

    Ber a yɛpow no, yɛma ho kwan wɔ gyinabew horow a ɔtsetse dɛm mu sɛ nyinsɛn no yɛ bɔgya fora anaa mbɔndaato, sɛ datser a ɔawea na ɔwɔ tum hu no dɛ enã no ne nkwa anaa n’apɔwmudzen nnyɛ koraa, anaa yafun mu ba no wɔ esintɔ bi a ɔyɛ dzen ma wɔwo no a onnkotum atsena ase a adatserfo a wɔawea aka ho asɛm.

    “Naaso mfatoho a ɔtsetse dɛm yɛ nã, na osuar koraa mpo dɛ ɔnntaa nnsi. Gyinabew horow yinom mu no wɔserɛ hɔn a ɔto hɔn no dɛ wɔnye hɔn apaamu baanodzifo mpanyimfo ndzi ehyia na wɔmfa enyiber kɛsenara mbɔ mpaa, a wodua mpaabɔ do nya pisi ansaana wɔayɛ’’ (“What Are People Asking about Us?,’’ Ensign, Ɔberɛfɛw 1998, 71; Liahona, Sanda 1999, 83–84).

  12. Hwɛ Neil L. Andersen, The Divine Gift of Forgiveness (2019), 25.

    Da kor bi wɔ France, enuma kokoamu mpɛnsapɛnsamu ber bi, ɔbaa bi kãa ne mfe pii abɛsen ho nyinsɛn-tu gu ho asɛm kyerɛɛ me. M’enyi sɔɔ ne papayɛ no. Wonumaa no. Afe kor ekyir no, menyaa foon do ɔfrɛ. Sunsum Krɔnkrɔn no akyerɛkyerɛ ɔbaa wanwanyi yi adze afe no mu ara wonumaa no no. Ɔfrɛɛ, a nna orusũ: “Ana ekaa dɛ … mekãa mber tsentsen bi nyinsɛn-tu gu ho asɛm kyerɛɛ wo? Midzii yaw wɔ dza meyɛɛ no ho. Mbom afe a abasen kɔ no asesã me. … Maadan m’akoma dze ama Agyenkwa no. … Mobɔn ne dzen no maa midzii yaw dɛ nna minnyi kwan biara dɛ medze besiesie.

    Metsee Ewuradze no dɔ kɛse nkã maa ɔbaa yi. President Boyd K. Packer kãa dɛ, “Idze dza wɔdze san ananmu no nnkotum asan ananmu, eresã epirakur no a nnkotum asa no yarba, eresiesie dza ibui na nnkotum esiesie no nye Christ no werdambɔ no botae ankasa. Sɛ wopɛ si pi na ewɔ pɛ dɛ ibotua “nyiwa aaka ekyir a,’ [hwɛ Matthew 5:25–26], wɔtwe nhyɛananmu mbra no sensan. Wɔdze w’asɛdze kɛma Ewuradze. Hwɛ Boyd K. Packer, (“The Brilliant Morning of Forgiveness,’’ Ensign,, Ɔberɛfɛw 1995, 19–20). Memaa no awerɛhyɛmu wɔ Agyenkwa no no dɔ ho. Ewuradze ennyi bɔn no emmfi no do nko, Ɔhyɛɛ no dzen na osiesie no sunsum’’ (Neil L. Andersen. (Hwɛ Neil L. Andersen, The Divine Gift of Forgiveness, 154–56.).

  13. Hwɛ Dallin H. Oaks, “Protect the Children,’’ Liahona, Ɔberɛfɛw 2012, 43–46.

  14. Wɔrobɔ Nyankopɔn ne babaa anaa ne babanyin hɔn nkwa ho ban so yɛ egya n’asodzii. Egya biara wɔ sunsum mu, nkã-tse mu, na sikasɛm mu asodzii dɛ ɔgye, ɔdɔ, na ɔhwɛ abofra a ɔreba asaase no do yie.

  15. Ankorankor krataakyerɛw.

  16. Mark 9:36–37.

  17. Hwɛ Neil L. Andersen, “A Compensatory Spiritual Power for the Righteous’’ (Brigham Young Esuapɔn mpaabɔsom, Dzifuu 18, 2015), speeches.byu.edu.

  18. Hwɛ Dallin H. Oaks, “The Great Plan of Happiness,’’ Ensign, Ɔberɛfɛw 1993, 75; san so hwɛ Russell M. Nelson, “Choices,’’ Ensign, Ɔberɛfɛw 1990, 75.

  19. Hwɛ “Bishop Caussé Thanks UNICEF and Church Members for COVID-19 Relief,” Newsroom, Ebɔw 5, 2021, newsroom.ChurchofJesusChrist.org.

  20. Mfatoho, sɛ United States hɔn 2008 awoe dodow gyina dɛmara, mfe 13 abɛsen kɔ no a, nkyɛ mbofraba ɔpepe 5.8 dodow na wɔtse ase ndɛ (hwɛ Lyman Stone, “5.8 Million Fewer Babies: America’s Lost Decade in Fertility,’’ Institute for Family Studies, Kwakwar 3, 2021, ifstudies.org/blog)

  21. Ebusua no: Dawurbɔ ma Wiadze,” ChurchofJesusChrist.org. Kyerɛwsɛm no akyerɛw dɛ “mba yɛ Ewuradze n’egyapadze” (Ndwom 127:3 Hwɛ Russell M. Nelson, “How Firm Our Foundation,” Liahona, Ayɛwoho 2002, 83–84; san so hwɛ Dallin H. Oaks, “Truth and the Plan,” Liahona, Ɔberɛfɛw 2018, 27.

  22. Hwɛ Neil L. Andersen, “Children,’’ Liahona, Ɔberɛfɛw 2011, 28.

  23. Ankorankor krataakyerɛw, Ebɔw 10, 2021.

  24. 3 Nephi 17:21, 24

  25. “Nokwar no nye dɛ, hɛn nyina yɛ akwantufo—ɔnnkyebo ahwehwɛfo mpo. Yennyi ankorankor sũahu dadaw no ho mfaso. Otwar dɛ yɛnantsew amɔnka na nsu begyabegya mu wɔ hɛnara hɛn akwantu wɔ asaase do ha’’ (Thomas S. Monson, “The Bridge Builder,’’ Liahona, Ɔberɛfɛw 2003, 67).

Tsintsim