Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Ɔkwan wɔ Ahɔhodan no mu
Ebɔbira 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Ɔkwan wɔ Ahɔhodan no mu

Easter ber tsitsir yi mu no, Jesus Christ to nsa frɛ hɛn dɛ yɛmbɛyɛ, tse dɛ Ɔno, Samarianyi pa bi, na yɛnyɛ N’Ahɔhodan (N’Asɔr) guandɔbea mma obiara.

Enuanom na nkyerɛbaa, ɔwɔ mu dɛ owui mfe 20 nye yi dze, naaso ɔyɛ a mber bi mu no mefe m’egya. Easter bɔ anohoba dɛ mibehyia no bio.

Mber a nna mowɔ esũapɔn mu wɔ Ngyeresi Aborɔkyir no, m’egya bɛseraa me. Nna ɔtse nkã dɛ m’afe fie.

Nna m’egya pɛ adze fofor ne yɛ a, nna nnyɛ edziban bi a. Mpo France, a ɔayɛ atsenkã wɔ edziban ho no, ɔbɛkã dɛ, “Ma yendzi Chinafo edziban.’’ Ɔsoom mber tsentsen dɛ patriarch wɔ Asɔr mu no, nna m’egya wɔ sunsum mu atsenkã na ayamuhyehye. Da kor anafua bi, ber a nna mprɛmprɛ ahɛn dze dede rutwa mu wɔ Paris no, ɔkãa dɛ, “Gerrit, dɛm sũ no yɛ kuropɔn n’epirakur.’’

Dɛm akwantu mu no, metsee esũ na epirakur binom so nkã. Nna ɔbaa bi rotɔn ice cream wɔ hwiir kakraba bi do. Nna ne brɔtoo ne kɛse no ice cream atser kor na ɔbɔkɔ mu. Siantsir bi ntsi, ɔbarimba kɛse bi hyiaa ɔbaa no. Ɔdze nkekamu na epiapia no, obutuuw ɔbaa no hwiir no, bɔɔ n’ice cream brɔtoo no petsee. Nna biribiara nnyi hɔ a mubotum ayɛ ber a ɔdze n’asopaatsee duudur no tsiatsiaa borɔtoo no do. Meda ho tum hu ɔbaa no wɔ no ntwɛr enyim wɔ stiitsi mu, dɛ ɔdze awerɛhow nyinsuwa robɔ mbɔdzen asesaw no brɔtoo a woebubu no. No sũ da ho gyinagyina m’enyiwa do, tsirmɔdzen, nsisi, adwenbɔn, ho nkaa a yɛtaa yɛyɛ dze tsia hɛnho nkorkor.

Ewiaber bi so, a nna yɛbɛn Paris no, menye m’egya kɛseraa asɔrfi kɛse bi wɔ Chartres. Malcolm Miller,1 wiadze nyimdzeefo wɔ asɔrfi akɛse ho no, kyerɛkyerɛɛ Chartres no gyirass ntokura ahorow ebiasa a wɔakekã mu no mu kyerɛɛ hɛn. Ɔkãa dɛ wɔkã asɛm bi.

Ntokura a wodzi kan no kyerɛ Adam na Eve a worifi Eden Ture no mu.

Dza otsĩa ebien no kã Samarianyi pa n’abɛbusɛm no ho asɛm.

Dza otsĩa ebiasa no da Ewuradze ne Mbae a Otsĩa Ebien no edzi kyerɛ.

Yɛdze bɔmu a, ntokura ebiasa yinom botum akã hɛn abrabɔ n’akwantu ho asɛm. Wɔto nsa frɛ hɛn dɛ yɛnyɛ obiara akwaaba mbra N’ahɔhodan no mu.2

Mfonyin
Ntokura wɔ Chartres Cathedral

iStock.com/digitalimagination

Tse dɛ Adam na Eve no, yɛaba nhwirom nye nsoɛ wiadze mu.3

Mfonyin
Ntokura wɔ Chartres Cathedral

iStock.com/digitalimagination

Hɛn huntuma kwan do dze kɔ Jericho no, wotsiw hɛn, wopira hɛn, na wogya hɛn wɔ yaw mu.4

Kansa ɔwɔ dɛ yɛboa hɛnho nkorkor no, siantsir bi ntsi no, yɛtaa si afã no ho twa mu kɔ.

Naaso, ɔdze ayamuhyehye no, Samarianyi Pa no gyina na ɔdze wenyin na ngo kyekyer hɛn ekur. Sacrament na ayɛdze horow binom asɛnkyerɛdze, wenyin na ngo no dze hɛn kɔ sunsum mu ayarsa wɔ Jesus Christ mu.5 Samarianyi Pa no dze hɛn si n’abowa do, anaa wɔ gyirass bi a ɔakeka mu asɛm no, ɔdze hɛn si N’abatsir do. Ɔdze hɛn ba ahɔhodan mu, a obotum egyina ama N’Asɔr. Ahɔhodan mu no, Samarianyi Pa no kã dɛ, “Hwɛ no yie; … sɛ mesan ba bio a, mubotua wo kaw.’’6 Samarianyi Pa, hɛn Agyenkwa sɛnkyerɛdze, no bɔ anohoba dɛ ɔbɛsan aba bio, afei wɔ ahen tum na enyimnyam mu,

Mfonyin
Ntokura wɔ Chartres Cathedral

iStock.com/digitalimagination

Easter ber tsitsir yi mu no, Jesus Christ to nsa frɛ hɛn dɛ yɛmbɛyɛ, tse dɛ Ɔno, Samarianyi pa bi, na yɛnyɛ N’Ahɔhodan (N’Asɔr) guandɔbea mfi ɔbra n’ehum na nkõdzen mu mma obiara.7 Yɛyɛ ahoboa ma Ne Mbae a Otsĩa Ebien ho anohoba no ber a da biara no yɛyɛ ma “nketseaba yinom no’’8 dɛ mbrɛ yɛbɛyɛ ama Ɔno no. “Nketseaba yinom’’ nye hɛn mu kor biara.

Sɛ yɛnye Samarianyi Pa no ba Ahɔhodan mu hɔ a, yesũa ndzɛmba enum bi fa Jesus Christ nye hɛnara hɛnho.

Odzi kan, mbrɛ yɛtse yi ara yɛdze hɛn mberɛwyɛ na esintɔ a hɛn mu kor biara wɔ na yɛdze ba Ahɔhodan mu. Naaso, hɛn mu kor biara wɔ biribi a wohia dze ma. Yɛtaa bɔ mu fa akwantu kɔ Nyankopɔn nkyɛn. Sɛ yɛnye wiadze nsan yarba, ehum, ogya hyehyew, nsu nã, anaa kommyɛ mu a yɛhwehwɛ daa daa ehiadze dzi esi o—yɛkã kuw baatan no ho. Yenya nkenyan ber a yɛbɔ mu fa apam, yetsie adwenkyerɛ biara, yetsie nyimpa kor biara, a akyerɛbaa biara kã ho, na Sunsum no.

Sɛ hɛn akoma sesã na yenya No su da edzi wɔ hɛn enyim a,9 yehu Ɔno na hɛnho wɔ N’Asɔr mu. Ɔno mu no, yenya ntseasee, nnyɛ anokɔnkɔn. Ɔno mu no, yehu siantsir dze yɛ papa, siantsir dɛ yɛbɛyɛ papa, na ahom mbordo a yɛbotum abɛyɛ yie. Ɔno mu no, yehu gyedzi a otsim, ahotɔ ahofama, akoma pa, na awerɛhyɛmu wɔ Nyankopɔn mu. N’Ahɔhodan mu no, yehu na yɛhyɛ hɛn ankorankor nkitahodzi a yɛnye Nyankopɔn, hɛn Egya na Jesus Christ wɔ no mu dzen.

Ɔgye hɛn dzi dɛ yɛbɔboa ma Ahɔhodan no ayɛ bea a Ɔrohwehwɛ ma ɔayɛ no. Sɛ yɛdze hɛn talent na mbɔdzembɔ ara yie no boa a, No sunsum mu akyɛdze horow no so hyɛ hɛn dzen na ohyira hɛn.10

Spain kasa nkyerɛasenyi bi kãa kyerɛɛ me dɛ, “Elder Gong, osian Sunsum no ntsi nna minyim dza erebɛkã,” nuabanyin nokwafo yi kãa dɛ “ama meetum dze kasa horow akyɛdze no akyerɛ ase.’’

Gyedzi na awerɛhyɛmu akyɛdze horow ba, wɔda edzi soronko wɔ nsonsonee gyinabew ahorow mu. Akyerɛbaa dɔfo bi nyaa sunsum mu awerɛkyekyer ber a COVID-19 maa no kun fii mu. Ɔkãa dɛ, “Minyim dɛ menye mo kun dɔfo bɔbɔ mu bio.’’ COVID-19 gyinabew fofor bi mu no, akyerɛbaa dɔfo bi so kãa dɛ, metsee nkã dɛ ɔwɔ dɛ mototɔ serɛ Ewuradze na adatserfo no dɛ wɔmma mo kun ntsena ase nkyɛr kakra.

Otsĩa ebien, Ɔserɛ hɛn dɛ yɛmma N’Ahɔhodan no nyɛ adom na bea a kwan wɔ hɔ, a yebotum aboa ano, a kwan wɔ hɔ ma obiara. Dɛ Jesus Christ n’esuafo no, hɛn nyina yɛyɛ pɛr a enyimtsia bu nnyi.

Wɔyɛ obiara akwaaba ba sacrament nhyiamu, Kwesida nhyiamu binom so, na dwumadzi horow nhyiamu ase.11 Yɛdze obiara no ho adwen pa na abadaa, sɔr hɛn Agyenkwa enyidzi mu ara. Yehu na yɛgye nyimpa kor biara to mu. Yɛyerɛw hɛn ano, nye hɔn a hɔn nko tsena no tsena, yesua hɔn edzin, afoforfo a wɔasakyer kã ho, enuanom na nkyerɛbaa a wɔresan aba asɔr, young women na young men, Primary abofra dɔfo biara.

Yɛfa no dɛ yegyina hɔn ananmu no, yɛma anyɛnkofo, ahɔho, afoforfo a wɔaba ward hɔ, hɔn a hɔnho kyer hɔn na wonnyi adagyer akwaaba. Yesi nkrɔm, yedzi ehurusi, yɛwɔ hɔ ma obiara. Sɛ hɛn enyidoadze tɔ sin na wɔhar hɛn, wonnhu hɛn, wobu hɛn atsɛn, anaa wɔdwen bɔn wɔ hɛn ho a, yɛserɛ obiara hɔ bɔnfakyɛ na yɛyɛ dza oye.

Ebusua bi a wofi Africa na sesei wɔtse United States no kãa dɛ, “Ofi da a odzi kan no, Asɔrmba no kyerɛɛ anyɛnkoyɛ na wɔyɛɛ hɛn akwaaba. Obiara maa yɛtsee dɛ yɛaba fie. Obiara emmbu hɛn enyimtsia.’’ Egya no kãa dɛ, “Bible Krɔnkrɔn no kyerɛkyerɛ dɛ asɛmpa aba fi asɛmpa ndwow mu ba.’’ “Ɔfa asɛmpasomafo ho no,’’ egya nye enã no kãa dɛ, “yɛpɛ dɛ hɛn babanyin na babaa no nyin bɛyɛ tse dɛ dɛm asɛmpasomafo no.’’ Enuanom na nkyerɛbaa, hom mma hɛn mu kor biara mma obiara nya ahomka wɔ N’Ahɔhodan mu hɔ.

Otsĩa ebiasa, N’Ahɔhodan mu no, yesua emudziyɛ wɔ Jesus Christ mu, nnyɛ wiadze emudzi no bi. Wiadze emudzi a, wiadze “n’amonmu-emudzi’’ apɛbiakyerɛ emudzi a obotum ama yɛayɛ dɛ yɛtɔ sin, yɛama abaɛfor swipes, likes anaa double taps ahyɛ hɛn do. Naaso, hɛn Agyenkwa Jesus Christ nyim adze nyinara fa hɛn ho a yɛmmpɛ dɛ obi bohu, na Ɔda ho dɔ hɛn. N’asɛmpa no ma hɛn akwan piinara ma yedze siesie hɛn mfom, a No werdam afɔrbɔ no ma ɔba mu.12 Ɔfrɛ hɛn mu kor biara dɛ ɔnyɛ Samarianyi pa no, onnsusu mbua atsɛn na yɛmfa hɛnankasa hɛn mfom na binom dze nkyekyɛ.

Yɛboa hɛnho ber a yɛboa binom. Nna ebusua bi a minyim hɔn tse kwan a wɔtaa fa do bi ne nkyɛn. Akwantufo taa gyina hɔ serɛ mboa. Da kor anapa tutu bi ebusua no tsee dɛ wɔrobɔ hɔn abow mu dedeede. Nna wɔabrɛ na ɔhaw hɔn dɛ woana na obotum ayɛ, ahamakye ndɔn 2:00 no, wɔdween ho dɛ, iyi nkotsee dze, nkyɛ obi so botum aboa. Ber a wɔkɔr do bɔɔ mu no, wɔtsee, “Ogya,—ogya rehyew wɔ hom fie ekyir!’’ Samariafo Apapa no boa hɔnho nkorkor.

Otsĩa anan, N’Ahɔhodan hɔ no, yɛbɛkã asɛmpa kuw ho a otsim Jesus Christ do no ho, wɔatow sekyɛ wɔ nokwar a wɔdze asan ananmu aba do, nkɔnhyɛfo na asomafo atseasefo, na Jesus Christ n’ahyɛmu kor so—Mormon Nwoma no. Ɔdze hɛn ba N’Ahɔhodan mu na Ne fie so—temple krɔnkrɔn no. Ewuradze ne fie yɛ bea a, tse dɛ ɔbarimba no a wopiraa no wɔ Jericho kwan no do no, Samarianyi Pa no botum esiesie hɛn na oefura hɛn tam, na oesiesie hɛn ma yɛasan akɔ Nyankopɔn ne nkyɛn, na ɔnye hɛn abɔ mu kor onnyiewiei mu wɔ Nyankopɔn n’ebusua mu. Oebuebue Ne temple ama obiara a ɔdze N’asɛmpa bɔ bra wɔ gyedzi na setsie mu.

Asɛmpa koryɛ kã temple dɛwdzi ho a ebusua, kusum, kasa, na ebusuasantsen ahorow wɔ mu. Taylorsville Utah Temple dɛtse a wodzii kan sawee ase no, Max Harker a oedzi mfe 17 kãa ebusua gyedzi egyapadze bi a, ebusuasantsen esia a, ne nanasum Joseph Harker na ne yer Susannah Sneath hyɛɛ ase ho asɛm. Jesus Christ n’asɛmpa a wɔdze asan ananmu mu no hɛn mu kor biara botum ayɛ ntoado a ɔyɛ dzen wɔ hɛn ebusuasantsen mu.

Odzi ewiei, otsĩa enum, yedzi dɛw dɛ Nyankopɔn dɔ Ne mba wɔ beebi a wofifi na gyinabew horow nyina, wɔ ɔman, ebusuakuw, na kasa biara mu, a ɔwɔ kwan ma hɔn nyinara wɔ N’Ahɔhodan mu.

Mfe 40 a oetwa mu no, Asɔrmba akɔ do atahye wɔ wiadze nyina mu. Ofitsi 1998 no, Asɔrmba dodowara a wɔnntse United States na Canada no adɔɔ sõ akyɛn hɔn a wɔtsetse mu no. Obodu 2025 no, hɛn enyi da kwan dɛ Asɔrmba hɔn dodow a wɔbɛtsena Latin America bɛyɛ dɛ dodow a wɔwɔ United States na Canada no. Egya Lehi n’asefo anokwafo mboano no yɛ nkɔnhyɛsɛm ne mãhyɛ. Ahotseweefo anokwafo, a abɔasefo ankasa kã ho no, da ho yɛ asɔrmba anokwafo a hɔn gyedzi na som farbaa yɛ kɛse ma wiadze nyina mu Asɔr no.

Ɔsan so dɛ, afei Asɔrmba mu mpanyimfo dodow noara nnwaree, yɛ ekunafo, anaa woegyaa awar. Iyi yɛ nsesã tsitsir kɛsenara. Relief Society nkyerɛbaa bɔbor fã na asɔfodzi enuanom bɔbor fã kã ho. Nyimpadɔm nhwɛdo yi ayɛ dɛm wɔ wiadze nyina mu Asɔr no ofitsi 1992 na wɔ Asɔr no mu wɔ United States na Canada ofitsi 2019.

Hɛn gyinabew wɔ Ewuradze enyim na wɔ Asɔr mu no mmfa hɛn awar gyinabew ho mbom ɔyɛ osuanyiyɛ a, kyerɛ dɛ, hɛn dasee wɔ Jesus Christ ho mu no yɛ dzen.13 Mpanyimfo pɛ dɛ yehu hɔn dɛ wɔyɛ mapanyimfo na wɔwɔ asodzi na wɔyɛ hɔn afamudze dɛ mpanyimfo. Jesus Christ n’esuafo fi beebiara, wo bɔbea, kɛseyɛ, honam enyi, na mfe, mu ba, a kor biara dze gyedzi, tsenenee apɛdze, talent horow, na n’ahoɔdzen kɛsenara dze behyira na wɔsom. Yɛhwehwɛ daa daa dɛ yɛbɛka Jesus Christ do a yɛdze gyedzi kɔ nnuhu mu14 na dɛwdzi a onnyi ewiei.

Ɔbra yi mu no, ɔtɔfabi a yɛtweɔn Ewuradze. Ebia a nna yennyi beebi a hɛn enyi da do na yɛpɛ dɛ ndaamba nkyɛ yɛbɔwɔ no. Asɔrba nokwafo bi kãa dɛ, “Erotweɔn Ewuradze nokwar mu agye Ne nhyira yɛ gyinabew krɔnkrɔn. Onnyi dɛ wɔdze ayawdzi, enyimtsiabu, anaa atsɛmbu tweɔn na mbom wɔdze enyimnyam krɔnkrɔn.’’15 Afei no, yɛtse ase sesei, a yɛronntweɔn ma ɔbra nnhyɛ ase.

Isaiah bɔ anohoba dɛ, “Na hɔn a wɔtweɔn Ewuradze dze, wobonu hɔn ahoɔdzen mu fofor; wɔdze ntsaban botu afow sor dɛ nkɔr; wobotu mbirika, na wɔnnkɛbrɛ; wɔbɛnantsew, na wɔnnkɔtɔ bitsi.’’16

Hɛn Samarianyi Pa no bɔ anohoba dɛ ɔbɛsan aba. Anwanwadze si ber a yɛhwɛ hɛnho yie nkorkor dɛ mbrɛ Ɔbɛyɛ no. Sɛ yɛdze akoma a abobɔ nye sunsum a abotow ba a,17 yebotum enya ndze wɔ Jesus Christ mu na N’ahotɔ ntseasee abasa no botum etwa hɛnho ehyia.18 Ayɛdze horow krɔnkrɔn ma eka ahyɛmudzi ho na “nyamesu tum’’19 dɛ ebɛtsew nsusui a ɔwɔ hɛn mu na dza opue ndzeyɛe ho. Yɛdze N’ayamuyie ɔdɔ na penkyɛr no, N’Asɔr bɛyɛ hɛn Ahɔhodan.

Sɛ yɛma kwan da N’Ahɔhodan mu, yɛgye obiara, a hɛn Samarianyi Pa no botum asa hɛn yarba wɔ hɛn ɔnnkyebo huntuma kwan no do. Hɛn Egya na Ne Ba, Jesus Christ, bɔ anohoba dɛ, “asomdwee wɔ wiadze yi mu, na onnyiewiei nkwa wɔ wiadze a ɔreba’’20—“dɛ bea a mowɔ no hɔ na hɔn so bɔwɔ.’’21 Ndaase mu ara medzi dase na megye ho dase wɔ Jesus Christ ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Tsintsim