Wiadze Mfɛndzanan Ehyiadzi
Dɛn Ntsi na Ahyɛmu Anamɔn Kwan no
Ebɔbira 2021 wiadze mfɛndzanan ehyiadzi


Dɛn Ntsi na Ahyɛmu Anamɔn Kwan no

Ahyɛmu anamɔn kwan no ma nsonsonee a ɔyɛ soronko na adze tsitsir daapem.

No som nyina mu no, President Russell M. Nelson esũa na ɔakyerɛkyerɛ afa Nyankopɔn nye Ne mba hɔn ahyɛmu horow ho. Ɔno ankasa ɔyɛ mfatoho mapã dɛ obi a ɔnantsew ahyɛmu anamɔn kwan no do. N’asɛm a odzi kan dɛ Asɔr no ne President no, President Nelson kãa dɛ:

Hom pisi dɛ hom bɛkã Agyenkwa no do, ber a hom nye No dzi ahyɛmu na nkyii hom sie dɛm ahyɛmudzi no, bobuei sunsum mu nhyira na ndzinoa biara a ɔwɔ hɔ ma mbanyin, mbaa na mbofra a wɔwɔ beebiara no mbobow ama hom.’’

“… Temple ayɛdze horow na ahyɛmu a hom dzi no hɔ no yɛ adze tsitsir a ɔhyɛ hom abrabɔ, hom awar na hom ebusua dzen, na ɔboa ma hom tum a hom dze besiw ɔsɛɛfo no a ɔkõ tsĩa hom no kwan. Temple a hom sɔr wɔ mu na hom som ma hom ewuakɔr wɔ hɔ no dze ankorankor nyikyerɛ na asomdwee mbordo behyira hom na wɔahyɛ hom enyimpi no dzen dɛ hom bɛnantsew ahyɛmudzi anamɔn kwan no do.’’1

Ebɛnadze nye ahyɛmu anamɔn kwan no? Ɔyɛ kwan kor a ogya hɛn kɔ Nyankopɔn ne celestial ahenman no mu. Yɛhyɛ ase wɔ kwan no do wɔ enuma abobow ano na nkyii “ [yɛ]per kɔ kan gyina pintsinn wɔ Christ mu, nya enyidado a ɔhyerɛn na odzi mu, na [ye]nya Nyankopɔn nye nyimpa nyina ho dɔ [mbrasɛm akɛse ebien no] … kesi ewiei.”2 Yɛnam ahyɛmu anamɔn kwan do no (a ɔtra abrabɔ yi no), yɛgye ayɛdze na ahyɛmu horow no nyina a ɔfa nkwagye na nkwagye ntowdo ho.

Hɛn ahyɛmu enyimpi si tsitsir nye bedzi Nyankopɔn ne pɛ do “na yɛayɛ setsie ama ne mbrasɛm wɔ ndzɛmba nyina a ɔbɛhyɛ hɛn dɛ yɛnyɛ.”3 Yeridzi Jesus Christ asɛmpa ne fapem na mbrasɛm do dabiara no nye hɛn abrabɔ kwan a ɔyɛ ahomkã kɛse koraa. Adze kor no, nyimpa no kwetsir ɔhaw na mfehoekyir pii. Memfa agor akansi nyɛ mfatoho. Tennis bɔɔl agordzi no, biribi wɔ hɔ a wɔfrɛ no mfomdo a wɔannhyɛ wo. Iyinom yɛ ndzɛmba binom tse dɛ bɔɔl a wogu do robɔ no erobɔ ahyɛ net mu anaa ayɛ serving mfomdo ebien atoado. Mfomdo a wɔannhyɛ wo no wɔfa no ɔkansinyi no sintɔ kyɛn ne tsiafo no mbɔdzembɔ.

Mber pii mu no hɛnara na yɛgye ɔhaw ba hɛn do, nsanmuyi bɔn ho nsunsuando, anaa, yɛbɛkã no dɛ, “mfomdo a wɔannhyɛ wo” ho nsunsuando. Ber a yɛnam ahyɛmu anamɔn kwan do enyiberdo no, yekwetsir “mfomdo a wɔannhyɛ hɛn” no mu pii. Yeyi suban bɔn a ɔkã awerɛw mu pii no akwa. Yɛnnkɔtɔ ator su mona biara mu. Yetwa emmuyɛdze na ndzebɔn bɔnsa. Yɛtra nkorɔfo na ndzɛmba a, sɛ wɔaba do mpo a, wɔbɛsɛɛ hɛn honandua na sunsum mu yieyɛ. Yekwetsir nsanmuyi a obedzi hɛn ewu anaa ɔbɛhaw binom na mbom yenya ahohyɛdo na som ho suban pa.4

Wɔkã dɛ Elder J. Golden Kimball kãa dɛ, “Bia nnyɛ [daa] na menantsew kwan tɔɔtsen na heaheaba no do, mbom mobɔ [mbɔdzen] dɛ mebɛtaa etwa afa do mpɛn dodow a mubotum.”5 Enyiber mu a, nkyɛ megye dzi dɛ Onuabanyin Kimball bɛpen dɛ ɔbɛnantsew do, nnyɛ dɛ obotwa afa do ara, ahyɛmu anamɔn kwan no nye hɛn enyidado kɛse a yɛdze bokwetsir awerɛhow a ɔwɔ n’afã na yeedzi abrabɔ mu esian horow a yennkotum ekwetsir a ɔwɔ afã no ho do konyim.

Binom bɛse dɛ, “Mubotum ayɛ nsanmuyi pa, woenuma me anaa wonnumaa me a; minnhia ahyɛmudzi ana maayɛ nyimdzefo a ɔayɛ yie.” Nokwar, nkorɔfo pii wɔ hɔ a, wonnyi ahyɛmu anamɔn kwan no do a, wɔyɛ ndzeyɛɛ a ɔtse dɛ nsanmuyi na ntoboa a ɔtse dɛ ma hɔn a wɔwɔ anamɔn kwan no do no yɛ no pɛr. Bia ibotum akã dɛ wonya ahyɛmu kwan no ne sɛfo ho nhyira akatua. Ebɛn mbɔ nye nsonsonee a ɔwɔ ahyɛmu anamɔn kwan no mu?

Nokwar ara, nsonsonee no yɛ soronko na adze tsitsir daapem. Hɛn setsie no su, Nyankopɔn n’anohoba a Ɔdze si pi ma hɛn, ɔsor mboa a yenya, nhyira a ɔfam yɛnye ahyɛmu nkorɔfo boa ano, na dza ohia tsitsir no, hɛn onnyiewiei adzedzi.

Setsie Enyimpi Si

Odzi kan nye hɛn setsie no su a yɛdze ma Nyankopɔn. Yesi pi awɔse mu dɛ yɛdze asɛm biara ofi Nyame n’anomu bɔbɔ bra, ɔno bor yɛwɔ adwen pa ara. Iyi mu no, yedzi Jesus Christ ne fasusu do, Wonumaa No no, “ɔyɛe dze kyerɛɛ adasamba dɛ, ɔnam honam afamu brɛɛ noho adze wɔ Egya n’enyim, na ɔdze gyee dase kyerɛɛ Egya no dɛ ɔbɛyɛ setsie ama no na oedzi ne mbrasɛm do.”6

Yɛdze ahyɛmudzi no, hɛn botae bor yebokwetsir mfomdo anaa yɛreyɛ ahwɛyie wɔ hɛn nsanmuyi mu. Yɛtse dɛ yɛwɔ nkontaabu ma Nyame wɔ hɛn nsanmuyi horow na hɛn abrabɔ ho. Yɛfa Christ Ne dzin to hɛn do. Yetsim wɔ Christ do—hɛn dasegye wɔ Jesus ho no hyɛ dzen na yetu Christ su no mpon.

Yɛdze ahyɛmudzi no, asɛmpa fapem ho setsie bɛgye ndwow wɔ hɛn kra ankasa mu. Minyim awarfo bi a, ber a wɔrowar no, nna yer no mmbɔ hyew wɔ Asɔr no mu na kun no mmbɛyɛɛ Asɔrba da. Mebɛfrɛ hɔn Mary na John, nnyɛ hɔn edzin ankasa. Ber a mbofra hyɛɛ ase dɛ wɔreba no, Mary nyaa atsenkã dzendzen dɛ mbrɛ kyerɛwsɛm se no ɔntsetse hɔn wɔ, “Ewuradze setsie na kasakyerɛ mu.”7 John boaa no. Mary tuu noho sii hɔ dɛ ɔbɛtsena fie na ɔakɔ do akyerɛkyerɛ asɛmpa no. Ɔmaa ebusua no dze hɔn ho hyɛɛ Asɔr som na dwumadzi mu ara yie. Mary na John bɛyɛɛ awofo a wɔdaa nsew, na hɔn mba (hɔn nyina mbanyimba a wɔbɔhyew) nyinii wɔ gyedzi na som pa wɔ asɛmpa fapem na gyinapɛn no mu.

John n’awofo, mbanyimba no hɔn nananom no, enyi gyee ɔbra pa na mbɔdzembɔ a hɔn nanamba no kyerɛɛ no ho, mbom osiandɛ wɔwɔ biribi tsia Asɔr no ntsi, nna wɔpɛ dɛ wɔdze konyimdzi no ma awofo John na Mary hɔnara hɔn mbɔdzembɔ. Nna John nnyɛ Asɔrba dze, naaso wɔammpen dza wɔkãe no. Osii do dɛ woruhu asɛmpa nkyerɛkyerɛ n’aba—dza ne mbabanyin no rudua mu wɔ asɔr mu na dza ɔrokɔ do wɔ fie.

Na John nankasa no, nna Sunsum no, na ɔnam ne yer no dɔ na ne fasusu, na ne mba no a wɔretwetwe no, renya nhyɛdo wɔ no do. Mber guu mu no, wonumaa no, a ɔyɛɛ wardfo no na anyɛnkofo no enyigye dodow.

Abrabɔ amma ɔhaw ammpar hɔn na hɔn mba no dze, naaso Mary na John dze hɔn akoma nyina sii no pi dɛ ɔyɛ asɛmpa ahyɛmudzi no na nokwar a ɔyɛ hɔn nhyira no ndwow no. Woehu dɛ Ewuradze n’asɛm no a ɔkãa kyerɛɛ Jeremiah no ahyɛ mã wɔ hɔn mba na hɔnakasa so hɔn abrabɔ mu dɛ: “medze me mbra bɛhyɛ hɔn mu, na hɔn akoma mu na mebɛkyerɛw mu; na emi mebɛyɛ hɔn Nyankopɔn, na hɔn so wɔayɛ me man.”8

Wɔakyekyer hɛn ama Nyame

Dza otsia ebien a ɔyɛ soronko wɔ ahyɛmu anamɔn kwan no nye yɛ nye Nyame nkitahodzi. Ahyɛmu a Nyame dze ma Ne mba no bor Ɔrema hɛn kwankyerɛ. Wɔkyekyer hɛn fam No ho, na, yɛakyekyer No ho no, yebotum edzi adze nyina do konyim

Mekenkaan nkyerɛwee bi a dawurbɔ krataa akɛtseabakãnyi bi a oennya nsɛm no yie a ɔkyerɛkyerɛɛ kwan a yɛfa do numa ewufo nye dɛ yɛdze microfilm no nu nsu mu. Nkyii hɔn a hɔn edzin pue wɔ microfilm no do wɔfa hɔn dɛ woenuma hɔn. Dɛm kwan no nkyɛ ɔbɛyɛ ndam, naaso obegya ɔkra biara no bo kɛse a ɔsom na ankorankor ahyɛmu a ohia tsitsir a yɛnye Nyankopɔn dzi.

“[Jesus] see dɛ … : Hom nhɛn abow tseaba no mu; na abow a ɔyɛ tseabaa, na ɔkwan a ɔyɛ heaheaba nye dza wɔdze kɔ nkwa mu, na kumaabi na wohu.”10 Sɛ yɛrekã a, abow yi yɛ tseabaa ara ma dɛ ɔma nyimpa kor pɛr ma odua mu aber biara. Kor biara yɛ n’ankorankor enyimpi si ma Nyame, na ɔno so gye ankorankor ahyɛmu fi No hɔ, a ɔdze ne dzin, ama oeetum atwer no katsee mber yi na mbersantsen. Ayɛdze na ahyɛmudzi yinom mu “na nyamesu mu tum no da edzi.”11

Ɔsor Mboa

Iyi gya hɛn ma yesusu ahyɛmu anamɔn kwan ne nhyira soronko a otsia ebiasa. Nyankopɔn ma akyɛdze a yennkotum atse ase dze boa ahyɛmudzifo na ahyɛmu siefo, a ɔyɛ Sunsum Krɔnkrɔn akyɛdze no. Akyɛdze yi nye ndzinoa no dɛ Sunsum Krɔnkrɔn no yɛ hɛn daa daa nyɛnko12 Ne dzin kor so nye Ɔwerɛkyekyefo, Sunsum Krɔnkrɔn “no dze enyidado nye ɔdɔ a odzi mu bɔsoɛ [w]o mu.”13 “Onyim ndzɛmba nyinara, na ɔgye Egya na Ɔba no hɔn ho dase,”14 a yeesi pi dɛ yɛbɛyɛ Hɔn adasefo no.15

Ãhyɛmu anamɔn kwan do no yenya bɔnfakyɛ nhyira na hɛnho a wɔatsew fi bɔn ho a ohia tsitsir. Mboa yi gyedɛ odua adom krɔnkrɔn a Sunsum Krɔnkrɔn dze ma no nko mu na woetum aba. “Afei iyi nye mbrasɛm no,” Ewuradze na Ɔse, “Hom nnu hom ho, hom a hom wɔ asaase n’ano n’ano nyina, na hom mbra me nkyɛn ma wonnuma hom wɔ me dzin mu, ama Sunsum Krɔnkrɔn no a hom benya no aatsew homho, ma hom eetum egyina m’enyin wɔ da a odzi ewiei no mu dɛ nkekãa biara nnyi homho”16

Enye Ahyɛmu Nkorɔfo no Mboa Ano

Otsĩa anan, hɔn a wɔrokɔ kan wɔ ahyɛmu anamɔn kwan do no so nya nhyira soronko wɔ nhyiamu horow a ɔsor ahyehyɛ. Nkɔnhyɛ horow a ɔfa Israel ebusuakuw a wɔabɔ apetse akyɛr na wɔboaboa hɔn ano ankasa aba hɔn egyapadze asaase do no wohu no wɔ kyerɛwsɛm mu nyina.17 Nkɔnhyɛ na anohoba yinom ne mãhyɛ rokɔ do sesei a wɔroboaboa ahyɛmu nkorɔfo ano aba Asɔr no, Nyankopɔn N’ahenman a ɔwɔ asaase do no mu. President Nelson kyerɛkyerɛ mu dɛ, “Sɛ yɛrekã mboano ho asɛm a, nna yɛrekã no sin ara dɛ nokwar fapem yi: hɛn Ɔsor Egya ne mba mu kor biara, fata dɛ ɔtse Jesus Christ n’asɛmpa a wɔdze asan-ananmu no ho asɛm.”18

Ewuradze hyɛ Jesus Christ N’Asɔr a ɔwɔ hɔ Ma Nda a Odzi Ekyir Ahotseweefo asɔrmba no dɛ “hom nsoɛr na hom nhyerɛn ama hom kan no aayɛ fasusu ama aman; … ama hom ano a hom robɔboa wɔ Zion asaase do, nye ne stake horow mu no aabɛyɛ bambɔ nye guandɔbea ama hom wɔ ehum nye ebufuhyew a worubohue a wɔrommfora mu egu asaase nyina do no.”19

Dapɛn dapɛn biara ahyɛmu nkorɔfo mboano wɔ hɔ a hom kɔ mpaabɔ fie wɔ Ewuradze ne da no, ama “[y]eetum aatsew [hɛn]ho efi wiadze nkekãa ho.”20 Ɔyɛ mboano a yɛdze dzi sacrament paanoo na yɛnom nsu no dze akaa Jesus Christ No Werdambɔ no na mber a “[yɛ]fa akɔnkye, na [yɛ]bɔ mpaa, na [yɛ]twetwee nkɔmbɔ a ɔfa [hɛn] akra ne yieyɛ ho.”21 Ber a meyɛ abasirba no, nna emi nko nye Asɔrba a mowɔ mo nsɔwdo skuul adzesũabea. Menyi gyee nkitahodzi a menye m’anyɛnkofo adɔfo nyae wɔ skuul hɔ, naaso muhun dɛ dapɛn dapɛn Ahomgyeda mboano no na medanee ara yie dze ekenyan na ɔasakyer me sunsum mu, na honandua mu mpo. Mbrɛ yɛtsee dɛ yɛayew ahyɛmu nhyiamu yi ara yie wɔ nsan yarba ber mu no, na mbrɛ hɛn enyi daa kwan wɔ ber a yebotum asan ehyia mu bio dɛ ma yɛyɛ no.

Ahyɛmu nkorɔfo so boano kɔ temple, Ewuradze fie, dze kɛgye ayɛdze, nhyira, na nyikyerɛ a nsa kã no wɔ ha soronko mu. Nkɔnhyɛnyi Joseph Smith kyerɛkyerɛɛ dɛ: “Ebɛnadze nye botae a Nyame no nkorɔfo boa ano … wɔ wiadze ne ber biara mu? … Botae no tsitsir nye dɛ wobesi ama Ewuradze ofi a Obotum eyi akyerɛ No nkorɔfo ayɛdze horow a ɔwɔ Ne fie na N’ahenman no mu enyimnyam, na Ɔakyerɛkyerɛ nkorɔfo no nkwagye kwan, osiandɛ ayɛdze na fapem horow binom wɔ hɔ a, sɛ wɔkyerɛ na wodzi do a, otwar dɛ wɔyɛ no bea a, anaa ofi a woesi ama dɛm botae no.”22

Yerinya Ahyɛmudzi mu Anohoba horow no

Ewiei, yɛrefa ahyɛmu anamɔn kwan no do nko na yenya Abraham, Isaaac, na Jacob nhyira horow no, nkwagye na nkwagye ntowdo nhyira abɔsõ a Nyame nko tum dze ma no.23

Ahyɛmu nkorɔfo ho kyerɛwsɛm ntõtõho taa kyerɛ Abraham asefo ankasa anaa “Israel fifo.” Naaso hɔn a wɔgye Jesus Christ asɛmpa no to mu no nyina kã ahyɛmu nkorɔfo no ho.24 Paul kyerɛkyerɛɛ mu dɛ:

“Hom mu dodow a woenuma hɔn akɔ Christ mu no wɔahyɛ Christ. …

“Na hom yɛ Christ dze a, na hom yɛ Abraham asefo, na hom nam anohoba no do yɛ adzedzifo.”25

Hɔn a wodzi nokwar ma hɔn ahyɛmu horow no “wɔbɔsoɛr wɔ atseneneefo wusoɛr no mu.”26 “Wɔnam Jesus a ɔyɛ ahyɛmu fofor mu ntamugyinafo no do woedzi mu. … Woyinom nye hɔn a hɔn nyimpadua yɛ dɛ celestial dze no, hɔn a hɔn enyimnyam tse dɛ ewia, yɛ Nyame n’enyimnyam mpo a ɔkrɔn ɔkyɛn adze nyina no.”27 “Dɛm ntsi, ndzɛmba nyina yɛ hɔndze, dɛ nkwa anaa owu, anaa ndzɛmba a ɔwɔ hɔ sesei, anaa ndzɛmba a ɔbɛba, ne nyina yɛ hɔndze, na wɔyɛ Christ dze, na Christ so yɛ Nyankopɔn dze.”28

Hom mma yɛnyɛ aso mma nkɔnhyɛnyi ne frɛ dɛ yɛnnantsew ahyɛmu anamɔn kwan no do. Nephi hun hɛn na hɛn mber na ɔkyerɛɛw dɛ, “Emi, Nephi, muhun Nyame Eguambaa no no tum, dɛ oesian aba Eguambaa no n’asɔrmba a wɔyɛ ahotseweefo no do, nye Ewuradze n’ahyɛmu mba no a wɔapetse wɔ asaase nyinara enyi no do; na wɔdze ndzeyɛtsenenee na enyimnyam nye Nyankopɔn no tum kɛse ayɛ akontar.”29

Yɛnye Nephi no, “me kra n’enyi gye Ewuradze n’ahyɛmudzi ho.”30 Easter Kwesida yi, megye dase wɔ Jesus Christ ho, Ɔno No Wusoɛr nye hɛn enyidado na dza wɔabɔ ho anohoba wɔ ahyɛmu anamɔn kwan no do na n’ewiei ho tadua no. Jesus Christ ne dzin mu, amen.

Tsintsim