Jahupytývo Tupã Pu’aka umi Konvénio rupive
Peguatávo konveniokuéra rapére, bautismo guive témplo peve ha tekove pukukue aja, apromete peẽme pu’aka pehokuaa hag̃ua yvóra rekopegua syry kóntrape.
Noviembre ohasava´ekuépe arekókuri priviléhio adedikávo témplo Belém pegua, Brasil-pe. Chembovy’a aĩme haguére tupaogua miembrokuéra oñekonsagráva ndive Brasil norte gotýope. Upérõ aikuaa Belém ha’eha pe región rokẽ oĩháme pe ysyry ipu´akapavéva ko múndope, haʼéva pe ysyry Amazonas.
Jepe pe ysyry pu’aka, mokõiha káda ary oiko peteĩ mba’e ndaha’éivaicha hekopegua. Kuarahy, jasy ha yvy oñealineárõ péicha, peteĩ y momỹi mbarete osyry ysyry yvate gotyo, pe y rape hekopegua kóntrape. Oñemboguapy kuatiápe oĩha y’pu´ã ijyvatéva 6 metro rupi1ha ohóva 50 kilometro2peve ysyry yvate gotyo. Ko fenómeno, ojeikuaáva jepi maremóto ramo, ojeikuaa upe tendápe pororoca ramo, térã “kororõ guasu” tyapu atã ojapóva rupi. Ikatu ñamohu´ã hekópe porã ja’évo jepe pe Amazonas ipu’akapáva oñeme’ẽ yvagagua pu’akápe.
Pe Amazona-icha, jaguereko peteĩ osyrýva hekoitépe ñande rekovépe; jajapose pe ou ha’etéva ñandéve. Amazona-icha, yvagagua pytyvõ reheve ikatu jajapo umi mba’e ndaha’éivaicha hekopeguáva. Ipahápe ningo, ndahekopeguái ñañemomirĩ, ñanemánso térã ñañemoĩse Tupã poguýpe. Ha katu, jajapórõ upéichamante ñañemoambuekuaa, jaha jey jaiko Tupã ndive ha jahupyty ñande rekove ijapyra’ỹva.
Jajoavývo Amazona-gui, ñande jaiporavokuaa ñañeme’ẽtapa yvagagua pu’akápe térã “jaháta pe osyryháre”3 Ikatu hasy jaha pe osyrýva kóntrape. Ha katu ñañeme’ẽramo ”Espíritu Santo heʼívape” ha jajehekýi pe kuimba’e térã kuña natural-gui,4 jahupytykuaa ñande rekovépe pe Salvador pu’aka oporomoambuéva, pe pu’aka jajapo hag̃ua umi mba’e hasýva.
Presidente Russell M. Nelson ñanembo’e mba’éicha jajapokuaa upéva. Ha’e opromete: “Mayma tekove ojapóva konvénio umi pila bautismal ha témplope—ha oñongatu umi konvénio—ohupytykuaave Jesucristo pu’aka…[ñanemopu’ã] hag̃ua ko yvóra ho’apyre influencia ári.“5 Ambue ñe’ẽme, ñande jahupytykuaa Tupã pu’aka, ha katu jajoajúrõnte Hendive umi konvénio sagrádo rupive.
Yvy ojejapo mboyve, Tupã omoĩ umi konvénio tembiporu ramo ñande, Ita’yrakuéra, jajoaju hag̃uáicha Hendive. Omopyendávo léi ijapyra’ỹ ha oñemova’ỹva ári, Ha’e omoĩ umi kondisiõ oñenegosia’ỹva ikatúva rupive ñañemoambue, jajesalva ha jaje´exalta. Ko tekovépe, jajapo umi konvénio japartisipávo umi sacerdocio ordenánsape ha ñapromete jajapotaha Tupã ojeruréva ñandéve jajapo, ha upéva ñembyekovia ramo, Tupã opromete ñandéve umívare jehovasa.6
Peteĩ konvénio niko peteĩ promésa ñañembosako’iva’erãme, ñantende porã ha ñamomba’e añeteva’erã.7 Jajapóvo peteĩ konvénio Tupã ndive ndaha’éi jajapónteva oimeháichagua promésa. Peteĩha, oñeikotevẽ pe sacerdocio autorida. Mokõiha, peteĩ promésa kangy ndorekói joaju pu’aka ñanemopu’ã hag̃ua upe hekópe osyrýva mbarete ári. Jajapo peteĩ konvénio ñañekomprometesérõmante ñakumplitaha umíva.8 Oiko ñandehegui Tupã konveniogua ta’yrakuéra ha Irréino eredero, especialmente ñañeidentifikapaitérõ upe konvénio reheve.
Pe ñe’ẽ konvénio rape he’ise umi konvenioita jajúva rupi Cristo-pe ha ñañembojoaju Hendive. Upe konvénio joaju rupive jahupytykuaa Ipu’aka ijapyra’ỹva. Upe tape oñepyrũ jerovia Jesucristo rehe ha arrepentimiento reheve, ha osegi ñemongarai ha Espíritu Santo jerresivi.9 Jesucristo ohechaukákuri ñandéve mba’éicha jaikeva’erã upe tapépe oñemongaraívo Ha´e.10 Nuevo Testamento-gua Evanheliokuéra omombe’u lája, oĩháicha Marcos ha Lucas-pe, Túva Yvagagua oñe’ẽ Jesús-etépe voi oñemongarai jave, he’ívo: “Nde niko che Ra’y ahayhuetéva; avy’aiterei nendive”. Jaikévo umi konvénio rapépe ñemongarai rupive, aimo’ã che akãme Túva Yvagagua he’iha upéicha avei peteĩteĩ ñandéve: “Nde che ra’y térã rajy ahayhuetéva avy’aitéva ndive. Tereho meme katu tenonde gotyo.”11
Ñañemogarai ha japartisipávo Santa Cena-gui12 jatestifika ñaimeha dispuesto jajagarrávo ñande ári Jesucristo réra.13 Ko situasiõme, ñanemandu’áke pe tembipoukapy oĩva Antiguo Testamento-pe: “Nderejagarra reimo’ãi Ñandejára ne Tupã réra”14 Ñande apysa ko’ág̃aguápe g̃uarã kóva ha´etévaicha peteĩ ñembotove ani hag̃ua jaiporu rei Ñandejára réra. Pe tembiapoukapýpe oike upéva avei, ha katu ipypukuve. Pe hebreo ñe’ẽ oñembohasáva “jagarra” ramo he’ise “ñemopu´ã” térã “jegueraha,” ojapoháicha peteĩ poyvi oidentifikáva ijupe peteĩ tapicha térã peteĩ aty reheve.15 Pe ñe’ẽ oñembohasáva “rei“ ramo he’ise nandi térã oporombotavýva.16 Pe tembiapoukapy nderejagarra reimo’ãi Ñandejára réra ikatu he’ise péicha: “Ani reñeidentifika Jesucristo discípulo ramo nererrepresentaséirõ añete Chupe hekoitépe.”
Oiko ñandehegui Idiscípulo ha ñarrepresenta Chupe hekoitépe jajagarrárõ jajaposégui ha mbeguekatumi upe Jesucristo réra ñande ári umi konvénio rupive. Ñane konveniokuéra ome’ẽ ñandéve pu’aka japyta hag̃ua umi konvénio rapépe oñemoambue rupi joaju jarekóva Jesucristo ha ñande Ru Yvagagua ndive. Jajoaju Hendivekuéra peteĩ konvénio joaju rupive.
Konveniokuéra rape oporogueraha témplo ordenansakuérape, ha’eháicha investidúra témplo pegua.17 Pe investidúra niko ha´e Tupã don konveniokuéra sagrádo ñanembojoajuvéva Hendive. Investidúrape, jajapo konvénio, peteĩháme, ñañeha’ãtaha ñaneñe’ẽrendúvo Tupã rembiapoukapykuérare; mokõiháme, ñañearrepentí korasõ ñembyasy ha espíritu mirĩ reheve; mbohapyhápe, javivi pe Jesucristo evanhélio. Jajapo upeva ñamomba’apóvo jerovia Hese, jajapo umi konvénio Tupã ndive jahupytývo umi ordenánsa salvasiõ ha exaltasiõ rehegua, ñañongatúvo ko’ã konvénio ñande rekove pukukue aja, ha ñañeha’ã javivi umi mokõi tembiapoukapy tuichaite jahayhu Tupãme ha ñande rapichakuérape. Irundyhápe, jajapo konvénio ñañongatutaha kastida léi ha, quinto-hápe katu jadedikataha ñandejupe ha opa mba’e Ñandejára ñanderovasáva reheve ñamopu’ã hag̃ua Itupao.18
Jajapo ha ñañongatúvo témplo pegua konveniokuéra, jaikuaave umi Ñandejára propósitogui ha jahupyty Espíritu Santo plenitu.19 Jahupyty gía ñande rekovépe g̃uarã. Ñande’aju ñande discipuládope ani hag̃ua japyta tapiaite g̃uarã ta’yrakuéra oikuaa’ỹvaramo.20 Uvei, jaiko peteĩ jehechapuku ijapyra’ỹva reheve ha ñanekyre’ỹve jaservi hag̃ua Tupã ha tapichakuérape. Jahupyty katupyry tuichavéva ñakumpli hag̃ua umi ñande propósito ko tekove terrenal-pe. Ñañemo’ã añágui21 ha jahupyty pu’aka tuichavéva jagueropu’aka hag̃ua py’ara’ã ha ñañearrepenti hag̃ua ñañepysanga vove.22 Ñanekangy vove, ñanemandu’ávo ñane konveniokuérare Tupã ndive ñanepytyvõ jaha jey hag̃ua pe tapére. Jajoajúvo Tupã pu’aka rehe, oiko ñandehegui ñande pororoca tee, jahakuaáva yvóra syry kóntrape, ñande rekove pukukue ha tapiaite g̃uarã. Ipahápe, ñande destíno oñemoambue umi konvénio rape ñandegueraha rupi exaltasiõ ha tekove ijapyra’ỹvape.23
Ñañongatu umi konvénio jajapova’ekue pila bautismal ha témplo-pe avei ñanemombarete jagueropu’aka hag̃ua ko tekove terrenal py’ara’ã ha jesaha’asy.24 Pe doctrina ohóva umi konvénio reheve oipe’a ñandéve pe tape ha ome’ẽ ñandéve esperánsa, moangapyhy ha py’aguapy.
Che jarýi Lena Sofia ha che taita Matts Leander Renlund ohupytýkuri Tupã pu’aka ikonvénio bautismal rupi ojoajúrõ guare tupaóre 1912-pe Finlandia-pe. Ovy’a hikuái ha’ehaguére parte tupao rráma ypykue Finlandia-pe.
Leander omano tuberculósis-gui cinco áño rire, Lena hyeguasu vove idésimo membýgui. Upe mitã, ha’eva’ekue che ru, heñói 2 mése Leander omano rire. Ára ohasávo, Lena oñotỹ ndaha’éi iménape añónte ha katu avei 7 imemby umi 10 imemby apytégui. Viúda imboriahúvaramo, olucha. 20 ary aja ha’e ndohupytýi pytu’u porã. Arakue, haʼe oñehaʼãmbaite omeʼẽ hag̃ua hiʼupy ifamíliape. Pyharekue oñangareko umi ifamilia omanombotávare Hasy ñaimo’ã mba’éichapa ra’e ha’e ojapo.
Lena oñeha’ãmbaite oikuaágui iména ha imembykuéra omanova’ekue ikatu imba’e tapiate g̃uarã. Pe doctrina umi témplo jehovasa rehegua, jepe umi familia opave’ỹva rehegua, ome’ẽ chupe py’aguapy ojeroviágui pe jesella pu’aka rehe. Hekove terrenal aja, ha’e ndohupytýi iñinvestidúra ni ndojesellái Leander ndíve, ha katu Leander ha’e memékuri peteĩ influencia imba’eguasúva hekovépe ha iñesperánsa tuichaitéva rehegua ára tenonderãme.
1938-pe Lena omondo umi registro ojejapo hag̃ua templo ordenansakuéra umi ifamilia omanova’ekuére, ha ha’e umi oñemondo ypýva´ekue Finlandia guive. Omano rire, ambue tapichakuéra ojapo umi templo ordenánsa hese, Leander ha imembykuéra omanova’ekuére. Representante rupive, ha’e oñeinvesti, Lena ha Leander ojesella oñondive ha ita’yrakuéra omanova’ekue ha che ru ojesella hendivekuéra. Ambue tapichakuéraicha, Lena “omano jerovia reheve, ohupyty’ỹre umi promésa, ha katu oma’ẽ mombyrývo …ojerovia umívare ha oñañua.”25
Lena oikókuri ojapomaramoguáciha umi konvénio hekoitépe. Oikuaa umi ikonvénio bautismal ha sacramental ombojoajuha chupe pe Salvador rehe. Ha’e “oheja pe Redentor renda marangatu jeipota’asy togueru esperánsa ikorasõ oñembyasyetereívape”26 Lena okonsidera ha´eha peteĩ Tupã poriahuvereko tuichavéva oikuaaha umi familia ijapyra’ỹva rehegua ohasa mboyve umi tembiasy hekovépe. Konvénio rupive, ohupyty Tupã pu’aka oñeha’ãmbaite ha ohasa hag̃ua umi ijepy’ara’ã ha teko’asy jejopyvai ári.
Peguatávo konveniokuéra rapére, ñemongarai guive témplo peve ha tekove pukukue aja, apromete peẽme pu’aka pehokuaa hag̃ua yvóra rekopegua syry kóntrape, pu’aka peñemoarandu, peñearrepenti ha peñemomarangatu hag̃ua, ha pu’aka pejuhu hag̃ua esperánsa, moangapyhy ha jepe vy’apavẽ pembohovakevo umi tekove desafio. Apromete peẽme ha pene familiakuérape ñemo’ã pe adversario influencia-gui, especialmente pende rekove oñesentrárõ témplo-re.
Pejúvo Cristo-pe ha pejoaju Hendive ha ñande Ru Yvagagua ndive konvénio rupi, oiko peteĩ mba’e ndaha’éivaicha hekopegua. Peẽ peñemoambue ha peñemoĩporãmba Jesucristo-pe.27 Oiko pendehegui Tupã ta’yrakuéra konveniogua ha Irréino ohupytýtava.28 Aimo´ã che akãme Ha´e he’iha peẽme: “Nde niko che ra’y térã rajy ahayhuetéva avy’aitéva ndíve. Eg̃uahẽ porãite ógape.” Jesucristo rérape, Amén.