Ngaahi Tohi Lēsoni Palaimelíi mo e Taimi Fevahevaheʻakí
Lēsoni 28: Ko e Fokotuʻu ʻe Sīsū Kalaisi ʻa Lāsalosi mei he Maté


Lēsoni 28

Ko e Fokotuʻu ʻe Sīsū Kalaisi ʻa Lāsalosi mei he Maté

Taumuʻá

Ke tokoniʻi ʻa e fānaú taki taha ke mahino kiate ia ko Sīsū Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá, ʻokú ne maʻu ʻa e mālohi ki he maté.

Teuteú

  1. Ako ʻi he faʻa lotu ʻa e Sione 11:1–46. Hili iá peá ke fili pe ʻe anga fēfē hano akoʻi ki he fānaú ʻa e fakamatala ʻa e folofolá. (Vakai, “Teuteuʻi Hoʻo Lēsoní,” vi, pea mo e “Faiako mei he Folofolá,” viii.)

  2. Toe fakamanatu ʻa e Luke 7:11–17; 8:41–42, 49–56.

  3. Fili ʻa e ngaahi fehuʻi ke aleaʻí mo e ngaahi ʻekitivitī fakatupulaki ko ia ʻe fakakau mai ki ai ʻa e fānaú pea mo tokoni lelei taha kia kinautolu ke nau aʻusia ʻa e taumuʻa ʻo e lēsoní.

  4. Nāunau ʻoku fie maʻú:

    1. Tohi Tapu pe Fuakava Foʻou ke taki taha ʻa e fānaú.

    2. Ko ha kiʻi huli foʻou pe ko ha laʻi ʻakau mo ha laʻi ʻakau momoa (pe ko ha fakatātā pe ʻo e ngaahi meʻa ko ʻení).

    3. Fakatātā 7-27, Ko Hono Fokotuʻu ʻe Sīsū ʻa Lāsalosi mei he Maté (Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí 222; 62148 900), mo e 7-18, Ko Hono Tāpuakiʻi ʻe Sīsū ʻa e ʻOfefine ʻo Sailosí (Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí 215; 62231 900).

Fokotuʻu ki he Founga Fai ʻo e Lēsoní

Fakaafeʻi ha taha ke ne fai ʻa e fua lotú.

ʻEkitivitī ke Takiakiʻi ʻAki e Tokangá

Fakahā ʻa e kiʻi foʻi huliʻi ʻakau foʻoú pe laʻi ʻakaú mo e lauʻi ʻakau momoá. Fehuʻi ange ke nau tala mai ʻa hona faikehekehé.

ʻEkitivitī ke Takiakiʻi ʻAki e Tokangá

  • ʻE toe ʻi ai nai ha faʻahinga meʻa te tau ala fai ke ngaohi ʻa e huliʻi ʻakau maté ke hangē ko ia ʻoku moʻuí?

  • Naʻe toki tuʻusi mai pē foki ʻa e huliʻi ʻakaú mei he fuʻu ʻakaú, ko e hā e meʻa ʻe hoko ki aí?

  • Ko hai ʻokú ne maʻu ʻa e mālohi ke toe fakafoki mai ʻa e moʻuí ki ha faʻahinga meʻa kuo mate?

Fakamatalaʻi ko Sīsū pe ʻokú ne maʻu ʻa e mālohi ki he maté. Naʻá ne toe fakafoki mai ʻa e moʻuí ki ha niʻihi ʻo e kakai naʻe maté.

Fakamatala ʻa e Folofolá

Mou toe aleaʻi fakalelei ʻa e fakamatala ʻo e fakamoʻui ʻe Sīsū ʻa e foha ʻo e uitou mei Neiní (Luke 7:11–17) mo e ʻofefine ʻo Lāsalosí (Luke 8:41–42, 49–56). Hili iá akoʻi ki he fānaú ʻa e fakamatala ʻa e folofolá ʻi hono fakamoʻui ʻe Sīsū ʻa Lāsaloni mei he maté ʻa ia ʻoku hā ʻi he Sione 11:1–46. Fakahā ʻa e fakatātaá ʻi hono taimi totonu. (Ko e ngaahi fokotuʻu ki he founga akoʻi ʻo e folofolá, vakai, “Faiako mei he Folofolá,” viii.) Fakamatalaʻi ʻi he taimi naʻe fakamoʻui ai ʻe Sīsū ʻa e kakaí mei he maté, naʻe fai ʻa e ngaahi maná ko ha fakamoʻoni ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá pea ʻokú ne maʻu ʻa e mālohi ki he maté. Fakamatalaʻi koeʻuhí ko ha anga fakafonua ʻo e kakai Siú ʻa e tangilaulau ʻi ha ngaahi ʻaho lahi ʻa e fāmilí fakataha mo e kaungāʻapí pea pehē ki he ngaahi kaungāmeʻá ʻi ha mālōlō ʻa ha taha, naʻe tokolahi ʻa e kakai naʻa nau ʻia Maʻata mo Mele hili ʻa e mate ʻa Lāsalosí ʻo nau fakamoʻoni ki he mana fakaofo ko ʻeni naʻe fai ʻe Sīsuú.

Ngaahi Fehuʻi ke Aleaʻi pea mo Fakaʻaongaʻí

Ako ʻa e ngaahi fehuʻi mo e ngaahi fakamoʻoni folofola ko ʻení ʻi he teuteu hoʻo lēsoní. Peá ke fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi fehuʻi ko ia ʻokú ke ongoʻi ʻe tokoni lelei taha ki he fānaú ke mahino kia kinautolu ʻa e folofolá pea mo fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí ʻi heʻenau moʻuí. ʻE tokoni haʻo mou lau mo aleaʻi ʻi he kalasí ʻa e folofolá koeʻuhí ke nau maʻu ai ha ʻilo fakafoʻituitui ʻoku lahi angé.

Ngaahi Fehuʻi ke Aleaʻi pea mo Fakaʻaongaʻí

  • Ko e hā e lōloa ʻo e nofo ʻa Sīsuú ki muʻa peá ne toki ʻalu ki Petaní ʻi heʻene fanongo ʻoku puke lahi ʻa Lāsalosí? (Sione 11:6.) Ko e hā e lōloa ʻo e ʻi he fonualotó ʻa e sino ʻo Lāsalosí pea toki aʻu atu ʻa Sīsuú? (Sione 11:17.) Ko e hā haʻo fakakaukau ki he ʻuhinga ʻo e fuoloa e nofo ʻa Sīsuú kae ʻikai ke ʻalú? (Koeʻuhí ke ʻoua naʻa toe fehuʻia ʻe he kakaí ʻa e mate ʻa Lāsalosí, pea ʻoku hoko ʻa hono fakamoʻui iá ko ha fakamoʻoni ki he mālohi fakalangi pea mo e misiona ʻo Sīsuú’ [Sione 11:4, 15].)

  • Ko e hā e meʻa naʻe tala ange ʻe Maʻata mo Mele kia Sīsū ʻi heʻene aʻu atú? (Sione 11:21–22, 32.) Ko e hā e tuʻunga naʻe ʻi ai ʻa e fakamoʻoni ʻa Maʻatá ki muʻa peá ne mamata ki hono fakamoʻui ʻa hono tuongaʻané mei he maté? (Sione 11:27.)

  • Ko e hā naʻe lotu ai ʻa Sīsū ki he Tamai Hēvaní ki muʻa ke ne fakamoʻui ʻa Lāsalosí? (Sione 11:41–42.) Ko e hā e meʻa naʻe finangalo ʻa Sīsū ke mahino ki he kakaí? (Naʻe fekauʻi mai ia ʻe he Tamai Hēvaní.)

  • Ko e hā e folofola ʻa Sīsū kia Lāsalosí? (Sione 11:43.) Ko e hā e meʻa naʻe hokó? Ko e hā e vala ʻo Lāsalosi naʻe tuí? (Sione 11:44.)

  • Ko e hā haʻo fakakaukau ki he ongo naʻe maʻu ʻe Mele, Maʻata, pea mo e niʻihi kehé ʻi heʻenau fakamoʻoni ki he mana ko ʻení? Ko e hā haʻo fakakaukau ki ha ongo naʻá ke mei maʻú kapau naʻá ke ʻi ai? Ko e hā e meʻa naʻe fai ʻe he kakaí hili ʻenau mamata ki he maná? (Sione 11:45–46.) ʻOku anga fēfē ha uesia ʻa e tui ʻokú ke maʻu kia Sīsú ʻi hoʻo mamata ki he hū mai ʻa Lāsalosi mei he fonualotó?

  • Ko e hā ne fakamoʻui ai e Sīsū ʻa Lāsalosi mei he maté? ʻOku anga fēfē ʻa e ongo ʻokú ke maʻú ʻi hoʻo ʻiloʻi ʻoku maʻu ʻe Sīsū ʻa e mālohi ke fakamoʻui ha taha pē mei he maté? ʻOku anga fēfē hano tokoniʻi kitautolu ʻe he mana ko ʻení ke tau ʻiloʻi ko Sīsuú ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá? (Sione 11:4.)

  • Ko e hā e meʻa naʻe fai ki mui ange ʻe Sīsū ʻa ia ʻokú ne fakamoʻoniʻi ʻa hono mālohí ʻi he maté? (Naʻá ne toetuʻu. Tokoni ki he fānaú ke mahino kia kinautolu ʻi he taimi naʻe toe foki mai ai ʻa Lāsalosi mei he maté, naʻá ne kei kakano pe ia pea ʻe toe mate pē ia. Ka ko e taimi ʻe toetuʻu ai ʻa e kakaí, he ʻikai pē te nau toe mate kinautolu ia. Te nau moʻui ʻo taʻengata.)

  • Ko e hā e ʻuhinga ʻa Sīsuú ʻi heʻene folofola ʻo peheé “ko au ko e toetuʻu pea mo e moʻui”? (Sione 11:25.) Ko e hā hono ʻuhinga kiate kitautolú?

Fakamatalaʻi ʻoku ʻikai ke ngata pē ʻa e mālohi ʻoku maʻu ʻe Sīsū ke fakafoki mai ha taha ki he moʻui fakamatelié, ʻo hangē ko ia naʻá ne fai kia Lāsalosí, ka ʻokú ne toe maʻu foki mo ha toe mālohi mahuʻinga ange ke fokotuʻu ʻa e toko taha kotoa pē mei he maté ki he moʻui fakamatelié. ʻE toetuʻu ʻa e toko taha kotoa pē kuo fanauʻi mai ki he māmaní. ʻOku toe hoko foki tuʻunga ʻi heʻene fakaleleí ʻa hono maʻu ʻe Sīsū ʻa e mālohi ke foaki ʻa e moʻui taʻengatá kia kinautolu ko ē ʻoku talangofuá mo muimui ʻiate iá. Ko e tupuʻanga ia ʻo e toetuʻú pea mo e moʻui taʻengatá kia kitautolu taki taha.

Tukupā

Fakatukupaaʻi ke nau fai ʻa e talanoa ʻo e fokotuʻu ʻo Lāsalosi mei he maté ki ha taha kehe lolotonga ʻa e uike ka hoko maí.

ʻEnitivitī Fakatupulakí

Te ke lava pē ke fakaʻaongaʻi ha taha pe lahi ange ʻo e ngaahi ʻekitivitií ni ʻi he lolotonga ʻo e lēsoní, pe ko hano vakaiʻi, fakamatala fakanounou, pē ʻi hono tukupaá.

  1. Kole ki he fānaú ke ʻai pe ko Māʻata, Mele, Lāsalosi, pea mo e kau Siu ʻa kinautolu naʻa nau ʻi ai ʻi he taimi naʻe fakamoʻui ai ʻe Sīsū ʻa Lāsalosi mei he maté. Kole ki ha taha ʻo e fānaú ke ne fakaʻekeʻeke ʻa e kakaí ko e hā e meʻa naʻe hokó, ko e hā e meʻa naʻa nau fakamoʻoniʻí, ko e hā e ongo naʻa nau maʻú ʻi heʻenau mamata atu ki he hū mai ʻa Lāsalosi mei he fonualotó, pea mo e ongo naʻa nau maʻu kau kia Sīsuú.

  2. Teuteuʻi ha ngaahi laʻi pepa ʻa ia ʻoku kau ki he meʻa naʻe hokó, ʻo hangē ko ʻení, ko ha taimi ʻoku fakamoʻoni ai ha taha ko Sīsū Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá. Toe teuteuʻi mo ha seti ʻū laʻi pepa ʻoku hiki ai ʻa e folofolá ʻa ē ʻokú ne fakamatalaʻi ʻa e meʻa naʻe hokó:

    Meʻa naʻe hokó: Naʻe ʻaloʻi ʻa Sīsū.

    Folofolá: Naʻe pehē ʻe he ʻāngeló, “He kuo ʻaloʻi kia kimoutolu ʻi he ʻahó ni, ʻi he kolo ʻo Tēvitá ʻa e Fakamoʻuí ʻa ia ko Kalaisi ko e ʻEikí” (Luke 2:11).

    Meʻa naʻe hokó: Naʻe papitaiso ʻa Sīsū.

    Folofolá: Naʻe ongo mai ha leʻo mei he langí ʻo pehē, “Ko hoku ʻAlo ʻofaʻangá koe”; naʻe maliu hifo ʻa e Laumālie ʻo e ʻOtuá ʻo hangē ko e lupe (Maʻake 1:9–11).

    Meʻa naʻe hokó: Ko e lue ʻa Sīsū ʻi he fukahi vaí.

    Folofola: Naʻe pehē ʻe he kau ʻākonga ʻa Sīsuú ʻi he vaká, “Ko e moʻoni ko e ʻAlo koe ʻo e ʻOtuá” (Mātiu 14:25–27, 32–33).

    Meʻa naʻe hokó: Naʻe fakamoʻui ʻe Sīsū ha tangata naʻe fanauʻi ʻoku kui.

    Folofolá: “Pea pehē [ʻe he tangatá], ʻEiki, “ ʻOku ou tui [ko e ʻAlo koe ʻo e ʻOtuá]. Pea naʻá ne hū kiate ia” (Sione 9;32, 35–38).

    Meʻa naʻe hokó: Ko hono fakamoʻoniʻi ʻe Pita ʻa Sīsuú.

    Folofolá: ʻI he taimi naʻe fehuʻi ai ʻe Sīsū ki heʻene kau ākongá ʻoku nau pehē ko hai iá, naʻe pehē ange ʻe Pita, “Ko koe ko e Kalaisí, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtua moʻuí” (Mātiu 16:13–16).

    Meʻa naʻe hokó: Ko hono fuofua maʻu ʻe Siosefa Sāmita ʻa e mata-meʻa-hā-maí.

    Folofolá: Naʻe folofola ʻa e Tamai Hēvaní ʻo pehē, “Ko hoku ʻAlo ʻOfaʻangá ʻeni. Fanongo kiate Ia!” (Hisitōlia ʻo Siosefa Sāmitá 1:17).

    Fakafoʻohifoʻi fakamovetevete pe ʻa e ngaahi laʻi pepá ʻi he falikí pe funga tepilé. Tuku ki ha taha ʻo e fānaú ke haʻu ʻo fakafoʻohakeʻi ha ongo laʻi pepa pea vakai pē ʻoku tatau ʻa e meʻa naʻe hokó pea mo e fakamatala ʻa e folofolá. Pea kapau ʻoku ʻikai ke hoa ʻa e ongo laʻi pepá, toe fakafoʻihifoʻi pē kinaua pea tuku ʻa e faingamālié ki ha kiʻi tamasiʻi pe taʻahine hokó. Kapau leva ʻe ʻosi ʻa e kātí hono fakatauhoa ki muʻa ʻoku teʻeki ke maʻu kotoa ʻe he fānaú ha faingamālie, mou toe fakahoko ʻa e kiʻi foʻi vaʻingá.

  3. Tokoni ke nau ako maʻuloto ʻa e Sione 11:25.

Fakaʻosí

Fakamoʻoní

Fai ʻa hoʻo fakamoʻoní ko Sīsū Kalaisí ko e ʻAlo ia ʻo e ʻOtuá pea ʻokú ne maʻu ʻa e mālohi ki he maté. Fakahā ʻa e ʻofa ʻokú ke maʻu ki he Fakamoʻuí pea mo hoʻo loto houngaʻi he fakalelei naʻá ne faí, ʻa ia ʻokú ne fakafaingamālieʻi kitautolu ke tau toetuʻu pea mo maʻu ʻa e moʻui taʻengatá.

Laukonga ʻoku Fokotuʻu ke Fai mei ʻApi

Fokotuʻu ke nau ako ʻa e Sione 11:39–46 ʻi ʻapi ke hoko ia ko hano toe fakamanatu ʻa e lēsoni ko ʻení.

Fakaafeʻi ha taha ke ne fai ʻa e lotu tukú.

Paaki