2010–2019
Templo gua jehovasakuéra
2015


Templo gua jehovasakuéra

Jaháramo templo-pe, oñeme’ẽta ñandéve peteĩ nivel de espiritualidad ha peteĩ temiandu py’aguapy rehegua.

Che hermano ha hermana-kuéra ojehayhuetéva. Tuicha aguije añandu aimehaguére penendive ko Pascua de Resurrección pyharevépe, umi ñane pensamiento ohóvo hína pe Salvador del mundo gotyo. Pomomaitei, amombe’u mborayhu arekóva mayma peẽkuérare ha ajerure Ñande Ru Yvagagua to’inspirá umi che ñe’ẽ.

Kóva ko conferencia-pe ojapo siete áño añe’sostene hague Tupaogua Presidente ramo. Ha’ékuri ko’ãva heta tembiapo ára, ndaha’éi henyhẽva mba’e hasýguinte, ha katu avei jaipapakuaa’ỹva jehosavágui. Umi jehovasa iporãve ha isagradovéva apytépe, arekókuri po’a adedika ha arrededika haĝua templokuéra.

Ipyahuvéva, oikókuri noviembre ohasávape, arekóramo guare po’a adedika haĝua pe Templo pyahu ha iporãitéva Phoenix, Arizona-pe. Oĩkuri chendive Presidente Dieter F. Uchtdorf, Elder Dallin H. Oaks, Elder Richard J. Maynes, Elder Lynn G. Robbins, ha élder Kent F. Richards. Pe dedikasiõ ára mboyve, ojejapókuri peteĩ hechapyrãva celebración cultural, ha más de 4.000 jóvenes templo distrito gua ohechaukákuri mba’e tuichapajepéva. Upe ko’ẽme, pe templo ojededika mbohapy sesión isagrádo ha hi’inspirádovape.

Umi templo ñemopu’ã ha’e peteĩ mba’e ohechauka porãva pe Tupao okakuaaha ohóvo. Ko’áĝa jaguereko 144 templo omba’apóva hína opa ko yvy’ári; cinco oñembopyahu hína ha oĩve trece oñemopu’ãva hína. Avei, trece templo oñemombe’u pyrémava, oĩ hína heta etapápe oñepyrũ mboyve iñemopu’ã. Ko áñope rorrededikase mokõi templo ha rodedikase cinco templo pyahu ojekuaámava araka’épa oĩmbáta.

Ko último áño aja, roñeha’ãvo rokompleta umi templo oñemombe’u pyrémava, rosuspendékuri plan rorekóva romopu’ãve haĝua templo. Upevére, ko pyharevépe, vy’ápe amombe’u oĩvetaha mbohapy templo pyahu oñemopu’ãtava ko’ã tendápe: Abidján, Costa de Marfil; Puerto Príncipe, Haití ha Bangkok, Tailandia-pe. Hechapyrãitépa jehovasa oñeñongatúva hína miembro-kuéra ijeroviáva peĝuarã umi región-pe ha, añetehápe, opa tenda oĩháme templo ko yvy jerére.

Ojejapo meme hína tembiapo ojeikuaa haĝua templo pyahu ñekotevẽ ha umi tenda oñemopu’ã haĝua, roipotágui hetave miembro toguereko oportunidad oho haĝua témplope tekotevẽ’ỹre ojapo tuichaite sacrificio de tiempo ha recurso. Jepiveguáicha, roikuaaukáta peẽme ko’ã mba’e ojejapóta vove.

Ajepy’amongetávo umi témplore, che mandu’a hetaite jehovasa upépe oñeme’ẽvare. Jaikévo umi templo rokẽme, jaheja tapykuépe umi distracción ha confusión ko mundo gua. Upe santuário sagrado ryepýpe jajuhu belleza ha orden; upépe oĩ pytu’u ñane ángape ĝuarã ha pytu’u ko jeikovepegua py’apýgui.

Témplope jaháramo, oñeme’ẽta ñandéve peteĩ nivel de espiritualidad ha peteĩ temiandu py’aguapy rehegua tuichavéva opa ambue temiandu ikatúvagui oike yvypóra korasõme. Ñantende mba’épa añetehápe he’ise pe Salvador ñe’ẽ he’íramo guare: “Py’guapy aheja peẽme, py’aguapy che arekóva ame’ẽ peẽme…Ani pene korasõ ojepy’apy ni pekyhyje.”1

Péichagua py’aguapy oikekuaa oimeraẽva korasõme, taha’e tojepy’apy, tojejopy jeiko’asýgui, ta’ipy’amokõi térã tojerure’asy hína pytyvõ rehe.

Nda’aréi ha peteĩ hendágui, aikaákuri peteĩ karia’y ohoakue témplope ojerurévo pytyvõ ikorasõme. Heta mése upe mboyve, ha’e oñehenóikuri oservi haĝuã peteĩ misión Sudamérica-pe. Ha péicha, imbegue rupi pe i’visa oñehenoijey chupe peteĩ misión Estados Unidos-pe. Ndovy’áiramo jepe ndaikatúigui oservi pe área oñehenói ypy haguépe, upevére, oñeha’ãmbaite pe iñehenói pyahúpe, ha he’i ome’ẽtaha servicio iporãveháicha. Upéi katu, oñepyrũ ndovy’ái orekógui experiencia negativa algún misionero ndive, pe ha’e ohecha háicha, ohasa porãsénteva okomparti rãngue pe Evangelio.

Mbovy mése upe rire, ko misionero orekókuri tuicha mba’asy ohejáva chupe medio paralizado, ha péva rupi oñemondo hógape peteĩ permiso médico reheve.

Unos méses rire, pe karia’y okueraite; pe parálisis ojeíkuri. Oje’e chupe ikatuha oservijey misionero háicha, jehovasa oñembo’évare hína ára ha ára. Peteĩ mba’énte nombovy’apái chupe, ohojeýtagui pe misión oĩma haguépe, ha’e oñandúva oĩha misionero pe ilája ha hembiapo naiporãmbáiva.

Ohókuri témplope ohekávo angapyhy ha ohekávo konfirmasiõ ikatuha oreko peteĩ experiencia porã misioneroicha. Ituvakuéra oñembo’ékuri avei upe visita témplope ome’ẽ haĝua pe pytyvõ ha’e oikotevẽva.

Pe sesión opa rire, pe karia’y oikévo salón celestial-pe, oguapy peteĩ síllape ha oñepyrũ oñembo’e ojerurévo guía Itúa Yvagaguápe.

Uperiremi, peteĩ karia’y hérava Landon oike pe salón celestial-pe. Oikévo upe kotýpe, pya’ete voi ohecha pe karia’y oguapýva hína síllape, hesa ñembotýva, oñembo’égui hína. Landon oñanduporã oñe’ẽva’erãha upe karia’y ndive. Nomolestaséigui chupe, oñemoĩ oha’arõ. Heta minuto ohasa rire pe karia’y oñembo’énte ohóvo, Landon oikuaa ndaikatuveimaha oha’arõ. Oñemboja pe karia’ýre ha opoko mbeguemi ijati’ýre. Pe karia’y omaña noha’arõgui mavave oñe’ẽ chupe. Landon he’i mbeguekatumi: “Arekókuri impresiõ añe’ẽva’erãha nendive, ndaikuáairõ jepe mba’érepa”.

Oñepyrũ oñemongeta hikuái, ha pe karia’y oipe’a ikorasõ Landon-pe; omombe’u pe mba’e ojehúva hína chupe ha ipahávo he’i ojuhuseha angapyhy ha kyre’ỹ pe imisiõ rehe. Landon, oujeýmava imisiõgui ojapo un año, omombe’u chupe umi ijehasakue misional, umi desafio ha py’apy ha’e ohasava’ekue, mba’éichapa ohekava’ekue Ñandejára-pe oipytyvõ haĝua chupe ha umi jehovasa ohupytyva’ekue. Umi iñe’ẽ omoangapyhy ha ombopy’aguapy pe karia’ýpe, ha pe kyre’ỹ ome’ẽva chupe imisiõ rehe iporãitékuri. Ipahápe, ojeívo pe karia’y kyhyje, peteĩ temiandu py’aguapy rehegua oñuã chupe. Oñandu tuicha aguije ohechávo oñembohovái hague pe iñembo’e.

Mokõive umi karia’y oñembo’e oñondive ha upéi Landon oñepyrũ ojedespedi, vy’ápe ohendu haguére umi ñe’ẽ mbeguemi oñeme’ẽakue chupe. Opu’ãvo oho haĝua, pe karia’y oporandu Landon-pe: “¿Moõiko reservi nemisiõ”? Upe ára peve, mavave nde’írikuri pe misiõ oservi hague hikuái réra. He’ívo chupe Landon pe imisiõ réra, pe karia’y resa henyhẽ tesaýgui. ¡Landon osevíkuri avei pe misiõ ohotahápe ko karia’y!

Peteĩ kuatiahai nda’aréi Landon orukáva chévepe, omombe’u pe karia’y he’iakue chupe oje’óivo: “Ajeroviákuri pe Túva Yvagagua che rovasataha, ha katu araka’eve naimo’ãiva pe che pytyvõ haĝua omboutaha chéve peteĩ che misiõme oserviakue. Ko’áĝa aikuaa opa mba’e oĩporãtaha”2. Peteĩ ikorasõ porãva ñembo’e mirĩ oñehendu ha oñembohováikuri.

Che hermano ha hermana-kuéra, jarekóta tentasiõ ñande rekovépe; oĩta py’ara’ã ha mba’e hasýva. Jaháramo témplope ha ñanemandu’áramo umi konvenio upépe jajapóvare, ñaime porãvéta jaropu’aka haĝua umi tentasiõ ha jaropu’aka haĝua umi ñande prueba. Témplope ikatu jajuhu py’aguapy.

Templo gua jehovasakuéra ndaikatúi jaikuaapa; peteĩ ame’ẽvare aguije opa che rekove pukukue ha’e che rembireko ahayhuetéva, Frances, ha che rorresiviva’ekue roñesũramo guare peteĩ altar sagrado renondépe ha rojapóramo guare konvénio orembojoajúva opa eternidad peve. Ndaipóri chéve ĝuarã jehovasa imba’eguasuvéva py’aguapy ha angapyhy añandúvare aikuaávo ha’e ha che roimejeytaha oñondive.

Ajerure Ñande Ru Yvagagua tañande rovasa jareko haĝua pe espíritu de odoración témplope, tañaneñe’ẽrendu umi Hembiapoukapýre ha tajasegui porãite Ñande Salvador ha Redentor Jesucristo pypore. Atestifika Ha’e ha’eha ñande Redentor, Ha’e pe Tupã Ra’y. Ha’e ningo pe osẽva’ekue omanóva oĩhágui upe primera mañana de Pascua de Resurrección, oguerúvo hendive pe don de la vida eterna opavave Tupã ra’ykuérape ĝuarã. Ko ára porãitépe ñamboarete aja upe mba’eguasuete oikoakue, ñaikuave’ẽke ñembo’e aguije rehegua umi tuicha ha hechapyrãva don Ha’e ome’ẽvare ñandéve. Taupéicha, ajerure humildemente pe Héra marangatúpe. Amén

Notakuéra

  1. Juan 14:27.

  2. Kuatiahai orekóva Thomas S. Monson.