2010–2019
Taha’e túva: Ñande destino eterno
2015


Taha’e túva: Ñande destino eterno

Maymáva tapedisfruta tovasapy memeTupãgui ko tekovépe ha pe cumplimiento Hi´obra ha I´gloriagui oikóvo ñandehegui túva ñande familia-pe ǧuarã eternidad pukukue.

Che mitãrõguare, che ru chembo´e peteĩ mbo’epy iñimportánteva. Ha´e oñandu che aimeha pegado umi mba´e yvyguáre; areko aja pirapire, pya´e agastapa, ha akoiete che jehénte.

Imágen – Ta’anga
Painting of a father talking to son in front of window with a view of the city below

Peteĩ ka´aru, chegueraha rojogua haǧua sapatu. Pe tienda segundo piso-hápe, he’i chéve amaña haǧua ventana rupi.

“Mba´epa rehecha?” oporandu chéve.

“Edificio, yvága, gente kuéra”, ambohovái.

“Mboýpa?”.

“¡Heta!”.

Upéi onohẽ peteĩ moneda ibolsillogui; ombohasakuévo chéve oporandu: “Mba’épa kóva?”.

Pya’ete aikuaa: “Peteĩ dólar!”.

Oipurukuévo química-pegua ikuaapy, he’i: “Emboykúrõ ko dólar plataguigua ha embojehe’árõ umi ingrediente oĩporãvare, reguerekóta nitrato de plata. Ejaho’ívo ko ventana nitrato de plata-pe, mba´e rehecháta?”.

Che ndaguerekói idea, upévare chegueraha peteĩ espejo renondépe ha oporandu chéve: “ko´áǧa mba´e rehecha?”.

Imágen – Ta’anga
Father and son looking in a mirror at a clothing store.

“Ahecha che ra´anga”.

“Nahániri”, ombohovái, “ pe rehecháva niko pe pláta ohechaukáva ne ra’anga. Epensánterõ pe plátare, nde rejehechátante nde jupe, ha peteĩ véloicha, nderehecha porãmo´ãi nde destino eterno Túva Yvagagua ombosako’íva ndéve ǧuarã”.

“Larry”, ombojoaju, “‘ani [reheka] mba’ekuéra ko mundopegua, ha [eheka] raẽ… pe Tupã rréino, ha emoĩ I hustícia, ha opa mba´e [oñe] oñeme’ẽvéta ndéve’” (José Smith ombohasáva, Mateo 6:33, nóta a página iguýpe).

He´i chéve tañongatu upe dólar ha ani haǧua amokañy. Ama´ẽ jave hese, apensáva’erã pe destino eterno Túva Yvagagua orekóva chéve ǧuarã.

Che ahayhu che rúpe ha pe ha’e chembo’eháicha; hi´ã chéve taiko ha’éicha. Ha´e oñotỹ che korasõme pe túva porãse, hi´ãnte chéve aiko iñejémplo yvatéicha.

Ñande Proféta jahayhúva Presidente Thomas S. Monson he’íva heta jey niko ñande decisión odeterminaha ñande destino ha orekoha consecuencia eterna (Tojehecha“Las decisiones determinan nuestro destino” [Charla fogonera del Sistema Educativo de la Iglesia,  6 de noviembre de 2005, pág. 3], lds.org/broadcasts).

Upéicharamo, ndajarekova’erãi piko peteĩ visión hesakãva ñandedestino eterno-gui, particularmente pe Túva Yvagagua oipotáva jareko: taha’e túva eternidad pukukue? Jaheja ñande destino eterno todeterminá opa ñande decision. Hasýramo jepe ko’ã decision, Túva ñandepytyvõta.

Ahechakuaa pu´aka oekóva upe visión aparticipárõguare che ra´ykuéra doce ha trece año oguerekóvandi peteĩ competencia 50/20. Pe competencia 50/20 rã ojeguatava’erã cincuenta millas, o sea ochenta kilómetro, haimete veinte hora. Roñepyrũ pyhare la nueve, roguata pyharekue ha aimete ára pukukue ko´ẽ rire. Ha’ékuri diecinueve hora rire ñemañomo’ãme, ha katu rohupyty.

Roǧuahẽvo ógape, roike tyryhápe, peteĩ tembireko ha sy imomorãmbýva ojapohaguépe peteĩ cenarã ndehéva ni ndoropokóiva. Che ra´y imitãvéva ho’aite kane’õgui sillón-pe ha ambue katu otyryry escalera-re, ohokuévo ikotýpe.

Apytu’u’imi rire, aha che ra’y imitãvéva rendápe ahecha haǧua oikove gueteripa.

“Reime porãpa?”, aporandu chupe.

“Papá, kóva niko pe mba’e hasyvéva ko’aǧaite peve ajapóva ha araka’eve ndajapoveichéneva”.

Avei, nda’emo´ãi niko chupekuéra che avei ndajapoveichéneha; uperãngue ha´e chupekuéra avy’aha hendiekuéra ohupyty haguére mba’e hasyetéva; aikuaa opreparataha chupekuéra ombohovái haǧua mba’e hasýva upe rire. Upéva che akãme, ha’e: “Che ra’y, apromete ndéve; reho vove misión-pe, araka’eve ndereguatamo´ãi cincuenta milla peteĩ árape”.

“Oĩ porã papá! Upéicharõ aháta”.

Ko´ã ñe’ẽ sencilla-re omyẽnyhẽ gratitud ha vy’águi che ánga.

Upéi, aguejy che ra´y tuichavéva rendápe. Añeno ijykére ha apoko hese: “Reime porãpa che ra’y?”.

“Papá, kóva ha’e pe mba’e hasyvéva ko´ãgaite peve ajapóva ha araka’eve ndajapomo’ãvéimava”. Omboty hesa ha oipe’a jey; ha he’i: “Ndoipotái mba’érõ che ra´y ajapo”.

Tesay omyehenyhẽ che resa ha’évo chupe a’agradeseha hese. Ha’e chupe aikuaaha ha’etaha peteĩ túva iporãvéva chehegui. Che korasõ henyhẽ vy’águi ahechávo, imitãramo jepe, ha’e oikua pe ideber tuichavéva sacerdocio-pe ha´e toiko chugui túva. Ha’e ndokyhyjéi upe ifuncion ha upe título-gui, upe título Tupã voi oipotáva jaipuru ñañe´ẽvo hendie. Che areko responsabilidad amongakuaa haǧua paternidad-pegua yvara’ỹi okakuaáva hyepýpe.

Pe Salvador ñe’ẽ oreko importancia tuichavéva chéve ǧuarã túvaicha:

“Ndaikatui Ta’ýra ojapo mba’eve ijehegui, sino pe ohechava’ekue Túva ojapo; upévare opa mba´e [Ha’e] ojapóva, upéva avei Ta’ýra ojapo” (Juan 5:19).

“… ndajapói mba’eve chejehegui, sino… che Ru chembo´e haguéicha ajapo” (Juan 8:28).

Che avy’a ha’égui ména ha túva, ha amenda haguére peteĩ Túva Yvagagua rajy poravopyrére, ohayhúva; ko mba’e niko igratificanteva ko tekovépe. Upe pyhare, che esperanza umi cinco che ra’y ha iñermana akoiete tohecha pe vy´a oguerúva matrimonio eterno, aikóvo túva ramo ha aguerekóvo peteĩ familia.

Padres, che aime seguro pehenduha upe dicho he’íva: “Epredica pe Evangelio opa ára ha, tekotevérõ, eipuru ñe´ẽ” (Francisco de Asís ndaje he’iva’ekue). Opa ára pembo’e pende ra’ykuérape mba’épa he’ise jaiko túva ramo; pemoĩ hina fundamento generación oúvape ǧuarã. Pende ra’ykuéra oikuaáta mba’éichapa oikóta chuguikuera ména ha túva ohecharamo peẽ pecumpli pene funcion. Por ejemplo:

Oikuaápa hikuái mba’éichapa pehayhu ha peñangareko isýre ha pe’aprecia ha’e itúvakuéra?

Ha’ekuéra oikuaáta mba’éichapa otratáta hembirekorãme ha ita’yrakuérape ohechávo pe trato porã peme’ẽva chupekuéra Túva Yvagagua ojapoháicha.

Pende ehémplo rupi, ha´ekuéra ikatu orrespeta kuaa, o’onrra ha oñangareko umi kuñanguérape.

Pende rógape, ikatu peikuaa pepresidí pene familia-pe mborayhu ha rectitud reheve; ikatu peikuaa pemoĩvo opa mba’e oñekotevẽva ko tekove-pe ha pe protege pende familia, temporal ha avei espiritualmente (véase “La Familia: Una Proclamación para el Mundo”, Liahona, noviembre de 2010, pág. 129).

Ermanokuéra, che ánga mbarete guive, ajerure peẽme pe considera ko porandu: Ohechápa pende ra’ykuéra peñeha’ãha pejapóvo Túva Yvagua oipotáva peẽ pejapo?

Ajerure pene ñembohovái taha’e sí. Pende ñembohovái ha’érõ nahániri, oĩ tiempo pecambiá haǧua, upévare peñepyrũva’erã ko árape. Atestifika ñande Ru Yvagagua ñanepytyvõtaha.

Ko’áǧa, mitãrusukuéra, ahayhuetéva, peẽ peikuaa peñembosako’ivaha pe rrecibívo Sacerdocio de Melquisedec, perrecibí haǧuã sagrada templo-pe ordenanza ha pecumplí haǧua pendedeber ha obligación pe serví haǧua peteĩ misión tiempo completo, ha uperire, are peha´ãrõiterei’ỹre, pemendá templo-pe Tupã rajy ndive ha peforma peteĩ familia. Upéicharõ, pedirigíta pene familia umi mba’e espiritual pende giaháicha Espíritu Santo (véanse D. y C. 20:44; 46:2; 107:12).

Aporandúkuri mitãrusukuérape mundo jerére: “Mba’ére peime ko’ápe?”.

Ko’áǧa peve, avave ne’ĩra ombohovái: “Ro’aprende haǧua toiko orehegui túva ha toroime preparado roime haǧuadigno rorrecibívo opa Túva orekóva”.

Ñahesa’ỹyijomi pende deber Sacerdocio Aarónico-gua odescribiháicha sección 20 Doctrina ha Convenios-pe. Peñatendemi mba’épapeẽ peñandu a’aplikávo ko´ã deber al servicio pejapóva pende familia pe ǧuarã.

“…peinvita [opa pene familia-kuérape] ou haǧua Cristo rendápe” (versículo 59).

“…pevela akói [hesekuera], ha peime hendivekuéra ha pemombarete” (versículo 53).

“…predicar, mbo’e, exponer, exhortar, ha ñemongarai” pende familia-kuérape(versículo 46).

“…pe’exhorta chupekuéra toñembo’e vocalmente, ha ñemihápe, ha pe cumplí opa pende deber familiar” (versículo 47).

“…peñangareko ani oĩ iniquidad [pende familia]apytépe, ni jeikovái oñondive, ni japu, ni ñe’ẽrei ni calumnia” (versículo 54).

“…tapehecha[pene familia oñembyaty] py’ỹi” (versículo 55).

Peipytyvõ pende rúpe ideber patriarca-háicha; peipytyvõ pende sýpe sacerdocio ñemombarete rupive pende ru ndaipóri jave (véanse los versículos 52, 56).

Ojejerure jave peẽme, “peordena ambue presbítero-pe, maestro ha diácono” pende familia apytépe (versículo 48).

Ha’tévaicha peẽme ko´ãva túva rembiapo ha función?

Imágen – Ta’anga
A young man reading a a Church publication.

Pe cumplí ko’ã Sacerdocio Aarónico deber penembosako’i, peẽme, imitãrusúvape, ha’e haǧua túva. Pe libro’i Mi Deber a Dios ikatu penepytyvõ pejapokuaa haǧua umi plan específico pecumplí haǧua pende deber; ikatu peipuru gía ha pytyvõ ramo peñeha’ãvo peikuaa Túva Yvagagua oipotáva ha pemoĩ méta pehupyty haǧua umíva.

Túva Yvagagua penembou ko épokape pejapo haǧua peteĩ obra especial ha Ipropósito eterno-rã; Ha’e oipota pehechakuaa ha pecomprende ko propósito tesakã reheve . Ha’e niko ñande Ru ha akóinte ikatu jajedirigí Chupe jahupyty haǧua gía.

Che aikuaa Túva Yvagagua oikuaseha mba’éichapa ñaime peteĩteĩ ha orekoha peteĩ plan personal ñandéve ǧuarã jahupyty haǧua ñande destino eterno. Ha’e ombou Ita´yra Unigénito-pe, Jesucristo, ñande pytyvõ haǧua jasuperávo ñande imperfección Expiación rupive; ñanderovasa Espíritu Santo reheve ha’e haǧua peteĩ testigo, irũ ha gía ñande destino eterno gotyo jajeroviávo Hese. Opavave tovy´a umi Túva rovasapýre ko tekovépe ha pekumpli Hembiapo ha Igloria ñaǧuahẽvo túvaicha eternidad pukukue(véase Moisés 1:39). Jesucristo rérape. Amén.