2010–2019
Mba’érepa oĩ pe Tupao
2015


Mba’érepa oĩ pe Tupao

Ovalé la pena jahechami mba’érepa Ha’e oiporavo oiporu hag̃ua peteĩ Tupao, Itupao, Pe Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Últimos Días ojapo hag̃ua Hembiapo ha Itúva rembiapo.

Che rekove puku aja, umi Tupaogua Conferencia General ha’éva chéve g̃uarã acontecimiento espiritual chemombaretéva, ha pe Tupao mismo ha’éva chéve peteĩ tenda Ñandejárape aikuaa hag̃ua. Ahecha oĩha tapicha he’íva ijehe irreligioso térã hi’espiritualha, ha upevére ndouséi Tupaópe ha he’i natekotevẽiha ko institución. Umívape g̃uarã pe rreligiõ je’practicá ha’e peteĩ mba’e personal. Upevére, pe Tupao ha’e pe Máva ñamoĩha ñande espiritualida ojapoakue: Jesucristo. Ovalé la pena jahechami mba’érepa Ha’e oiporavo oiporu hag̃ua peteĩ Tupao, Itupao, Pe Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Últimos Días, ojapo hag̃ua Hembiapo ha Itúva rembiapo, “llevar a cabo la inmortalidad y la vida eterna del hombre”1.

Adán-gui oñepyrũvo, Jesucristo evangelio oñembo’eakue; ha umi ordenanza de salvación esencial como el bautismo, oñe’administrava’ekue peteĩ orden patriarcal del sacerdocio rupive2. Umi sociedad oñembotuicha vévo ha ndaha’evéima peteĩ familia guasúnte, Tupã ohenoi’akue avei ambue profeta, mensajero ha maestro-kuéra. Moisés árape, ñamoñe’ẽ oĩ hague peteĩ estructura más formal orekóva umi élder, sacerdote ha huekuéra. Mormón Kuatiañe’ẽ historia-pe, Alma omoĩ’akue peteĩ Tupao orekóva umi sacerdote ha maestro.

Upéi, meridiano de los tiempos-pe, Jesucristo omopu’ã Hi’obra pe Evangelio ikatu hag̃uã oñemoĩ upe jave heta tetã ha opáichagua táva apytépe. Upe organización, Jesucristo Tupao, oñemopu’ãkuri sobre “apóstoles y profetas, siendo la principal piedra del ángulo Jesucristo mismo”3; ha orekove oficiales ha’éva umi setenta, élder, obispo, presbítero, maestro ha diácono. Upéicha avei, Jesús omopu’ãkuri pe Tupao hemisferio occidental-pe Ha’e orresucita rire.

Pe apostasía ha pe tupao Ha’e omoĩ’akue oĩ aja yvy’ape ári oñehundi rire, Ñandejára omoĩjey pe Iglesia de Jesucristo profeta José Smith rupive. Ymave guie pe ojeipotáva ha’énte hína toñembo’e pe Jesucristo evangelio maranduparã pyahukuéra ha tojejapo umi ordenanza de salvación; ambue ñe’ẽme, tojegueraha yvypóra Cristo-pe4. Ha ko’ág̃a, ko Iglesia ojerrestaurapyre rupi, pe promesa rredensiõ rehegua umi omanoakue espíritu jepe ohupytykuaa, umi tapicha hi’ára pukukue sa’i oikuaa térã ndoikuaáiva mba’eve pe Salvador gracia-gui.

Mba’éicha pe Itupao ojapo umi Ñandejára propósito? Iporã jahechakuaa tuichavéva Tupã propósito ha’eha pe ñande progreso. Ha’e ningo oipota jaha “de gracia en gracia [oñeme’ẽ] peve ñandéve plenitud”5 opa mba’e Ha’e oikuave’ẽvagui. Péva hetave oikotevẽ ñande rory térã ñañandu ñande espiritualha; oikotevẽ jerovia Jesucristo-re, arrepetimiento, bautismo de agua ha del Espíritu Santo, ha ñañeha’ãmbaite jeroviápe ipaha peve6. Ndaikatúi jahupytypa péva ñaiméramo ñane añó; ha péicha jahecha imba’eguasuvéva mba’érepa Ñandejára ojapóra’e peteĩ Tupao ha’e, omoĩ hag̃ua peteĩ santo-kuéra komunida, oñopytyvõva ojupe pe “tape ipo’ietereíva oporogueraháva tekove opave’ỹvape”7.

“Y [Cristo] constituyó a unos apóstoles; y a otros, profetas; y a otros, evangelistas; y a otros, pastores y maestros;

“… para la obra del ministerio, para la edificación del cuerpo de Cristo,

“hasta que todos lleguemos a la unidad de la fe y del conocimiento del Hijo de Dios, a un varón perfecto, a la medida de la estatura de la plenitud de Cristo”8.

Jesucristo ha’e “[ñande] jerovia apohare ha moĩporãha”9. Jajoaju Cristo retére—pe Tupaóre— mba’eguasu ningo ha’e pe “jajagarra hag̃ua Héra ñande jehe”10. Oje’e ñandéve ymaguare Tupao “oñembyaty py’ỹi, oajuna ha oñembo’e hag̃ua, ha oñe’ẽ hag̃ua peteĩva ambue ndive hi’angakuéra ñeime porãrãre”11 ha péicha avei “ohendu hag̃ua Ñandejára ñe’ẽ”12; ha ko’ára peve péicha ojejapo Tupaópe. Ñañohekombo’e ha ñañomokyre’ỹ peteĩ teĩ japarticipávo de la fe ha ñañeha’ã jahupyty hag̃ua pe discipulado tuchakue, “pe Cristo tuchakue”. Ñañeha’ã ñañopytyõ jaikuaa hag̃ua Ñandejárape13 og̃uahẽ meve ára “no enseñara más ninguno a su prójimo” diciendo “Conoce ha Jehová, porque todos me conocerán, desde el más pequeño de ellos hasta el más grande, dice Jehová”14.

Tupaópe ndaha’éi doctrina divina añónte jaikuaáva, ha katu jahecha mba’éichapa ojeporu. Cristo retéicha, tupaogua miembro ñaño’ministra ojupe ára ha áragua jeikovépe. Opavave ñane imperfecto, ña’ofende ha máva ñane’ofende. Sapy’ánte, ñañoha’ã ojupe umi ñande lája rupi. Cristo retépe, jahaveva’erã umi concepto ha ñe’ẽ hasýguinte ha jareko peteĩ experiencia real ha “práctica” jaikuaávo mba’éicha “[jaiko ]mborayhúpe oñondivepa”15.

Ko religión-pe ndaha’éi ñande jehénte jajepy’apýva, ha katu ñañehenói avei jaservi hag̃ua. Ñande ha’e umi tesa, umi po, umi tetyma ha umi ambue Cristo rete miembro, ha “umi miembro…ikangyvévare jepe, oñeikotevẽ”16. Ñaikotevẽ umi llamamiento ha tekotevẽ ñame’ẽ servicio.

Peteĩ kuimba’e che barrio gua ndaha’éi okakuaáva ituvakuéra apoyo’ỹrente, ha katu oñemoĩ hese hikuái ani hag̃ua ha’e miembro activo Tuapópe. Ha’e péicha he’iakue peteĩ reunión sacramental-pe: “Che ru ndaikatúi ontende mba’érepa máva oho pe Tuaópe ikatúramo oho o’esquiá; ha che katu añetehápe ahasete pe Tupaópe. Pe Tupaópe, opavave ñaime peteĩ guatápe; ha upe guatápe che inspirá umi joven imbaretéva, umi mitã ipúrova ha ambue kakuaa ahecha ha aikuaáva. Che mombarete aiméramo ambue tapicha ndive, ha che mokyre’ỹ vy’apavẽ arekóva avivi hag̃ua pe Evangelio”.

Umi Tupaogua barrio ha rrama ojapo reunión semanal jepytu’u ha ñembopyahurã, peteĩ ára ha tenda oñemboyke hag̃ua mundo-gui: pe día de reposo. Ha’e peteĩ ára “[ovy’a hag̃ua hikuái] Jehová-pe”17, ñañandu hag̃ua sanasiõ oúva Santa Cena-gui ha jarrecibi hag̃ua promesa pyahu jareko hag̃ua Hi Espíritu ñanendive18.

Peteĩ jehovasa guasu ha’e haguére Cristo rete ndivegua, upeicha’ỹramo jepe upé jave, ha’e jajeja’o hag̃ua umi pekádo ha jejavy jarekóvare. Hetave ára jajediskulpa ha jahustifikase umi jejavy jarekóva, ha heta ára, ndajaikuaáinte moõpa jajapo porãvekuaa térã mba’éicha jajapokuaa. Ndaipóriramo ñandeja’óva “en el momento oportuno y con severidad cuando lo induzca el Espíritu Santo”19 ikatu ndajarekói py’aguasu ñakambiá hag̃ua ha jasegui porãve hag̃ua pe Mbo’ehára. Pe arrepetimiento ha’e ñandejupe g̃uarã, ha katu jareko hermanamiento Tupaópe, upe tape hasývape sapy’a20.

Ñaheha’ỹijóvo ko Tupao Cristo rete háicha, mokõi mba’ére ñanemandu’ava’erã: Peteĩha, nañaha’ãi ñañe konverti hag̃ua ko Tuapópe, ha katu Cristo ha Hi evangelio-pe; peteĩ konversiõ pe Tupao ome’ẽva21. Mormón Kuatiañe’ẽme oñemyesakãve oje’évo umi yvypóra “o ñekonverti hague Ñandejárape, ha ojoaju Cristo Tupao rehe22. Mokõiha, ñanemandu’ava’erã iñepyrũmbýpe Tupao ha’e hague pe familia, ha ko’ára peve, pe familia ha Tupao, institusiõ separada háicha, oñopytyvõ ha oñomombarete. Ni peteĩ nomohendaguéi ambuépe, ha jaikuaa, pe tupao oñeha’ãramo jepe, ndaikatuiha omohendague tuvakuéra. Pe Evangelio ñehekombo’e ha umi sacerdocio ordenanza Tupaóre oñe’administráva propósito ha’e, umi familia tohupytykuaa pe vida eterna.

Oĩ mokõiha ha imba’eguasuetéva mba’érepa pe Salvador omba’apo peteĩ Tupao rupive, Itupao; ha péva ha’e ohupyty hag̃ua mba’e tekotevẽva ha umi yvypóra ha aty’imi ha’eño ndaikatúiva ohupyty. Peteĩ hesakãva ehemplo ha’e oñangareko mboriahúre. Añete ningo yvypóra ha familia háicha ñañangeko ambue tapicha oikotevẽvare, “[ñame’ẽvo] ojupe yvy’arigua ha espíritu reheguáva, [ñaikotevẽ] ha jaipota háicha”23. Upevéve, Tupaópe oñondive, pe kapacida oñeñangareko hag̃ua imboriahúva ha oikotevẽvare oñemultiplika, oñemo’ã hag̃ua umi necesidad hetave hedáicha, ha esperanza outosuficiencia rehe hi’añete hetápe g̃uarã24. Ha avei, pe Tupao, umi Sociedad de Socorro ha umi quórum del sacerdocio oreko kapacida ome’ẽ hag̃ua pytyvõ heta yvyporápe, heta henda umi desastre natural, guerra ha persecución ou hague.

Pe Itupao noĩriramo oĩhag̃uame, pe Salvador rembipota ojegueraha hag̃ua pe evangelio opárupi, ndaikatumo’ãikuri ojejapo25. Ndaiporiva’eramo’ã umi apostolado lláve, pe estructura, umi medio financiero, ni umi hetaite misionero devosiõ ha sacrificio ojejapo hag̃ua ko obra. Penemandu’áke: “ …este evangelio del reino será predicado en todo el mundo, por testimonio a todas las naciones; y entonces vendrá el fin26.

Pe Tupao ikatu omopu’ã ha omomba’apo umi templo, casas del Señor, oñe’administra hag̃ua umi ordenanza ha konvénio tekotevẽva. José Smith he’iakue Tupã propósito ombyaty hag̃ua Itavayguakuéra opa ára ha’e “omopu’ã hag̃ua peteĩ Ñandejára róga Ha’e [ikatuha] orrevela tavayguakuérape Hogagua ordenanza-kuéra ha umi Irréino gloria, ha ohekombo’e hag̃ua yvyporakuérape salvasiõ rape; oĩgui umi ordenanza ha principio, oñehekombo’e ha ojejapo hag̃ua, ojejapova’erã peteĩ tenda térã peteĩ óga upevarã oñemopu’ãva”27.

Oĩramo tekove oroviáva opa tape ohoha yvágape térã ndoporiha rrequisito pe salvasiõrã, ndohechamo’ãi mba’ére omosarambiva’erã pe Evangelio ha umi ordenanza ha konvénio oñerredimi hag̃ua, taha’e umi oikove térã omanóvape. Upevére, ndaha’éi inmortalida rehente ñañe’ẽva, ha katu vida eterna-re avei; ha pevarã, pe Evangelio ha umi konvénio rape tekotevẽterei, ha pe Salvador oikotevẽ peteĩ Tupao umíva ñemoĩ hag̃ua opavave Tupã ra’y ha rajykuéra peg̃uarã —umi omano ha oikovévape.

Ha ipaha mba’e ha’étava mba’érepa Ñandejára omoĩakue pe Itupao ha’e hechapyrã véva: pe Tupao ha’e, opa mba’e rire, Tupã rréino ko yvy’ape ári.

Oñemoĩme ohóvo pe Iglesia de Jesucristo de los Santos de los Últimos Días década 1830-pe, Ñandejára he’iakue profeta José Smith-pe: “Pejepy’arupi ha pevy’a, peẽme oñeme’ẽgui pe rréino, térã ambue ñe’ẽme, pe tupao lláve”28. Pe autorida umi lláve orekóva rupi, umi Tupaogua oficial del sacerdocio oñongatu pe Salvador doctrina potĩmby ha umi Hi ordenanza de salvación integrida29, ha’ekuéra oipytyvõ ombosako’i hag̃ua umi oipotávape, ohecha hekopotĩpa hikuái ha upéi ojapo umi ordenanza.

Orekóvo pe rréino lláve, umi Ñandejára siervo ohechakuaa pe añetegua ha pe japu, ha he’ijey autoridad reheve: “Péicha he’i Ñandejára”. Ñambyasy oĩha tapicha ipochýva ko Tupao rehe omoĩségui añetegua ijupe g̃uarã; ha katu añetehápe tuicha pe jehovasa jarrecibíramo “… conocimiento de las cosas como son, como eran y como han de ser”30, Ñandejára orrevelase háicha. Pe Tupao omo’ã ha omomarandu umi Tupã rrevelasiõ, ha’éva Escritura-kuéra canon.

Daniel ohesa’ỹijórõ guare Nabucodonosor, Babilonia gua rréi kepegua, oikuaaukávo rréipe “umi ára pahápe ojehútava”31, he’iakue chupe “pe Tupã yvagagua omopu’ãtaha peteĩ rréino noñehundimo’ãiva araka’eve ni ndojehejamo’ãi upe rréino ambue tetãme; ombyaipa ha ohundíta opa [ambue] rréino, ha katu ha’e opytáta tapiaite g̃uarã”32. Pe Tupao ha’e rréino jeprofetisapyre ára pahápe g̃uarã, ndaha’éi yvypóra apopyre, ha’e katu Tupã Yvagagua omoĩ’akue, ojapajeréitava ita yvytýgui ñekytĩmbyréicha, ndaha’éi pópe, omyenyhẽ hag̃ua pe yvy33.

Tupao destino ha’e omopu’ã hag̃ua Sión oñembosako’ívo Jesucristo jejujey ha irreinádo milenariope ĝuarã. Upe ára mboyve, ndaiporimo’ãi ni peteĩ rréino político-va; pe Salvador he’i haguéicha: “Che rréino ndaha’éi ko yvy’arigua”34, ha katu ha’e pe Hi’autorida renda ko yvy’ári, Ikonveniokuéra marangatu ñangarekoha, Itemplokuéra mo’ãha, Hi añetegua mbo’eha, pe tenda oñembyatytahápe Israel sarambipyre, ha “[la] defensa y [el] refugio contra la tempestad y contra la ira, cuando sea derramada sin mezcla sobre toda la tierra”35.

Ambopaha Profeta jerure’asy ha ñembo’e reheve:

“Implorad al Señor, a fin de que su reino se extienda sobre la faz de la tierra, para que sus habitantes lo reciban y estén preparados para los días que han de venir, en los cuales el Hijo del Hombre descenderá en el cielo, revestido del resplandor de su gloria, para recibir el reino de Dios establecido sobre la tierra.

“Por tanto, extiéndase el reino de Dios, para que venga el reino de los cielos, a fin de que tú, oh Dios, seas glorificado en los cielos así como en la tierra, para que tus enemigos sean vencidos; porque tuya es la honra, el poder, y la gloria, para siempre jamás”36.

Jesucristo rérape, Amén.

Toñeimprimi