2010–2019
Napeiméi pene’año ko obra-pe
2015


Napeiméi pene’año ko obra-pe

Peho aja peteĩ servicio del sacerdocio ambuévape, pehecháta Ñandejára oĩha ko obra-pe penendive.

Hermanokuéra ahayhuetéva, roime agradecido Ñandejára ohenoi hague Elder Ronald A. Rasband, Elder Gary E. Stevenson ha Elder Dale G. Renlund Ñandejára Jesucristo apóstol-cha. Ñane korasõ, ñane ñembo’e ha ñande fe osotene chupekuéra.

Roikuaa ha’ekuéra ikatupyryha. Avei oikotevẽta pe confirmación illamamiento-pe, opavave oreicha, Ñandejára oĩha hendivekuéra Hi’obra-pe. Peteĩ diacono pyahu oikotevẽ confianza, al igual que pe ijexperimentadoveva sumo sacedote orrecibiva peteĩ llamamiento pyahu.

Upe confianza okakuaa peñeme’ẽrõ en cuenta Ha’e penerenoi hague Isiervokuéra rupive. Pe animo ame’ẽva ha’e poipytyvõ haĝua peikuaa haĝua pejaporõ pende parte, Ñandejára omoĩ Ipoder pende esfuerzo ndive.

Oimeraẽ llamamiento jarrecibiva Ñandejára reino-pe orrequeri mas que ñande criterio humano ha ñande poder personal-gui. Umi llamamiento orrequeri Ñandejára pytyvõ, oútava katuete. Jepe pe diacono pyahu o’aprendeta péva añeteha ha oseguita oaprendevo a través de los años.

Peteĩ che nieto oĩ ko’ápe ko pyharépe, iprimera reunión general del Sacerdocio-pe; oñe’ordena diacono ojapo seis días. Ha’e ikatu oha’arõ iprimer deber del sacerdocio ha’etaha ombohasa umi sacramento próximo domingo. Che añembo’e ha’e tohecha upe momento ha’ehaichaite.

Ha’e ikatúne opensa hi’obra Ñandejárape ĝuarã ha’e ombohasa umi sacramento bandeja umi persona oguapýva sacramental-pe, ha katu Ñandejára propósito ndaha’éi simplemente umi persona oparticipa del pan y el agua, ha katu ha’e toñongatu peteĩ konvénio oguerahátava chupekuéra pe vida eterna rapére. Ha upéva oiko haĝua, Ñandejára ome’ẽva’erã peteĩ experiencia espiritual upe persona-pe pe diacono ome’ẽvape hína pe bandeja.

Ahecha upeva oikohague peteĩ centro de asistencia-pe peteĩ diacono ojaivyvo ombohasa haĝua pe bandeja peteĩ kuñakarai iñakarague morotĩva; ha’e omaña pe pan-re peteĩ mba’e ivaliosoitereiva. Nda cheresarai ipukavygui ojagarravo ha upei omopu’ã ipo ome’ẽ haĝua peteĩ palmadita pe diacono akãme ha he’i en voz alta: “!Muchas gracias!”.

Ko diacono ojaponte hina ideber del sacerdocio; ha katu, Ñandejára omultiplika pe diacono acto. Ojehechakuaa upe kuñakarai imandu’aha pe Salvador rehe o’expresavo sincera gratitud iserviciore pe diacono-pe. Ha’e orrecibi pe confirmación, oñeme’ẽ vove chupe pe sacramento, oguerekotaha pe Espiritu hendive. Ha’e noĩri ha’eño upe dia pe centro de asistencia-pe, ni upe diacono pe servicio modesto ome’ẽvape.

Ohóvo ombo’e haĝua peteĩ familia-pe, peteĩ joven maestro del Sacerdocio Aaronico ikatu ndopercibiri ha’eha peteĩ ñandejára socio Hi’obrape. Chemandu’a pesensillo testimonio oguerekova peteĩ joven compañero de orientación familiar ohóva ore rógape. Pe Espiritu okonfirma iñe’ẽnguéra. Ha’e ikatu naimandu’ái upe ára, ha katu che si.

Ñandejára omagnifika jeyta umi esfuerzo ojapóva peteĩ mitãrusu oñehenóiramo oiko haĝua presbítero ramo. Pe bautismo peteĩha ojapóva ikatu ha’e peteĩ mitã ha’e ndoikuaaivape. Quiza ojepreocupa he’i porãtapa umi palabra ha ojapoporãta pe ordenanza.

Ha katu Ñandejára omagnifikata illamamiento, ya que ha’e ningo Isiervo. Pe persona ojebautizaba o’elegíkuri oiko pe vida eterna rapére. Ñandejára ojapóta Iparte tuichavéva; ojapókuri cherehe peteĩ jave pe mitã abautizava’ekue hesay hováre he’i mbeguemi che apysápe: “che potĩ, che potĩ”.

Peho aja peteĩ servicio del sacerdocio ambuévape, pehecháta Ñandejára oĩha ko obra-pe penendive. Upéva a’aprende aconocevo peteĩ presidente de un quorum de elderes peteĩ conferencia de estaca-pe. Pe conferencia-pe oñepresenta mas de cuarenta hermanokuéra réra orrecibítava pe Sacerdocio de Melquisedec.

Pe presidente de estaca oñemo’aĝui cherehe ha he’i mbeguemi: “Opavave umíva ha’ekuri futuros elderes menos activos”. Asombrado aporandu pe presidente-pe mbaa’e programapa oipuru orrescata haĝua umi kuimba’épe.

Ohechauka peteĩ joven oĩva pe capilla rapykue gotyo ha he’i: “Amo hína. Mayoria ko’ã kuimba’e ou jey presidente del quorum de elderes rupive” Oguapy hína fila tapykuépe, oñemonde informalmente, bota maltratada reheve, hetyma jestira ocrusava henondépe.

Ajerure presidente de estaca-pe tachepresentami upe joven-pe reunión rire. Ore presentarõ, ha’e pe mitãkaria’ýpe aimeha sorprendido upe ojapova’ekuere ha aporandu mba’eichapa okapora’e. Oñe’encoge de hombros; obviamente ha’e nopensái omereceha peteĩ mérito.

Upéi he’i mbeguemi: “Aikuaa opavave umi inactivo ko pueblo-pe. La mayoría oguereko camioneta ha che avei aguereko peteĩ. Che ajohei che camioneta ha’ekuera ojoheihápe ha tiempo reheve oño’amigo.

“Entonces aha’arõ ojehu peve ivaíva chupekuéra hekovépe. Peicha oiko jepi tapiaite. Oñe’ẽ chéve hikuái umivagui, che ahendu chupekuéra ha katu ndacriticai. Entonces, he’íramo: ‘Oĩ algo oiko vaiva che rekovépe. Simplemente oĩva’erã algo iporãvéva kóvagui’. Che ha’e chupekuéra pe ofaltava ha mo’õpa ikatu ojuhu. A veces cheguerovia, ha upéicharamo, agueraha chupekuéra chendive.

Ko’aĝapa peñeme’ẽ en cuenta mba’erepe imodesto; ha’e oikaagui ojapoha peteĩ pequeña partente ha Ñandejára ojapoha el resto. Ha’e Ñandejára pe opokova’ekue umi kuimba’ekuera korasõre ijehasa’asýpe. Ha’ékuri Ñandejára pe omondóva sentimiento oĩva’erãha algo iporãvéva ha peteĩ esperanza ikatuha ojuhu hikuái.

Pe mitãkaria’y, peẽicha ha’éva peteĩ Ñandejára siervo, simplemente oguerovia ha’e ojapóramo iparte michĩmi, Ñandejára oipytyvõta umi kuimba’epe pe tape pukukue jave ogueraháva Hógape ha pe felicidad Ha’e mante ikatúva ome’ẽ. Upe kuimba’e avei oikuaa Ñandejára ohenoihague chupe presidente del quorum de elderes ramo ha’e ojapotagui iparte.

Peprestávo servicio oĩta ocasiones ndapeguerekomo’ãihápe éxito extraordinario ha evidente pe joven presidente del quorum de elderes-cha. Upe momento-pe pekonfiava’erã Ñandejára penerenoiha Isiervo autorizado rupive, oikuaagui peẽ pejapotaha pende parte en la obra. Jaguereko fe en el llamamiento delos siervos del Senhor ha’ekuri crucial che bisabuelo Henry Eyring servicio misional-pe.

Ojebautiza el 11 de marzo de 1855, St. Louis, Mosouri-pe. Poco tiempo upe rire, Erastus Snow o’ordena chupe al oficio de presbítero. Orson Spencer ohenói chupe oservi haĝua peteĩ misión nación Cherokee-pe el 6 de octubre. El 11 de octubre oñe’orden Elder. El 24 de octubre osẽ kavaju-pe imisión peĝuarã. Oguereko 20 años de edad ha siete mesente conversoicha.

Peteĩ poseedor del sacerdocio oguerekorõ razón oñandu haĝua noĩhai calificado ni preparado peva ha’e Henry. Unika razón oguereko haĝua py’aguasu oho haĝua ha’e oikuaagui ikorasõme Tupã ohenoihague chupe Isiervos autorizados rupive. Upeva ha’ekuri ipy’aguasu fuente. Ha upeva ha’eva’erã avei ñande py’aguasu fuente japersevera haĝua, taha’e ha’eva ñande llamamiento pe sacerdociope.

Elder Eyring oservί rire tres años ijetu’uva ha omano rire ipresidente de misión, oñehenói ha oñesostene chupe presidente de mision peteĩ reunionpe seis de octubre de 1858. Ha’e ndoimo’ ãiete ha oñemondýi peteĩ diacono pyahu oñeñanduhaicha. Ha’e ohai: “Ha’ékuri mba’e aimo’ ã ỹva añehenói upe puesto de responsabilidad-pe; ha katu ha’égui umi Autoridad voluntad, vy’ápe a’acepta, añandúramo jepe che ndachekatupyryiha ha che py’akangy”1.

Pe ko’aĝa presidente Eyring oviaja umi tetã Cheroqui, Creek ha Choctaw’pe 1859pe. Ijesfuerso rupive, Ñandejára “oañadi”, orregistrahagueicha Henry“un número de miembros pe tupaópe”. Ha’e o’organiza mokõi rama, ha katu ohecha “pokãiterei oĩ con vida en la causa”2.

Peteĩ año upe rire, Henry ombohovake peteĩ realidad atã umi líder político umi hente ha’e oserviva apytépe rehegua nopermitíri umi misionero Santos de los Ultimos Dias ojapo hi’obra misional. Opensavo mba’epa ojapova’erãre, imandu’a instrucción pe anterior presidente de misión ome’ẽva’ekue chupe rehe, he’iva’ekue oprolongava’erãha imision 1859 peve3.

Octubre pe áñope, Henry ohai presidente Brigham Young pe o’orienta haĝua chupe, ha katu ndorrecibíri mbohovái iporandúpe. Henry ohai: “Nohendúivo mba’eve Presidencia de la Iglesia-gui, aha Ñandejárape ñembo’épe ajerure haĝua torrevela chéve Ivoluntad, apytaveva’erãpa terã ahamava’erã Sión’pe”.

Ocontinua: “Che ñembo’e ñembohováiramo oñeme’ẽ chéve peteĩ sueño. Asoña aĝuahẽ hague Salt Lake City-pe ha inmediatamente aha presidente Brigham Young oficina-pe, atopahápe chupe. Ha’e chupe: ‘Presidente Young, aheja che misión ha aju chejeheguínte, ha katu oĩro ivaíva upévape aĩ dispuesto ahajeývo ha atermina che misión’. Che sueño-pe, pe profeta he’i chéve: ‘Reimémakuri upépe tiempo suficiente, oĩ porãma’”.

Henry ohai idiario’pe: “Aguerekómaramo ymave sueño-kuéra ojecumpliva’ekue literalmente, aguereko fe aguerovia haĝua kóva ha’etaha upéicha avei, upévare pya’eterei añepyrũ añembosako’i aje’oi haĝua”.

Oĝuahẽ Salt Lake City’pe el 29 de agosto de 1860, oguata rire opa pe tape pukukue. Al dia siguiente, ojedirigi pte Brigham Young oficina gotyo.

Henry odescribi ijexperiencia ko’ã ñe’eme: “Aha avisitavo presidente Young’pe, che rrecibiva cordialmente. Ha’e chupe: ‘Presidente Young, aju cherenoi’ỹre, ajapo vairõ, estoy dispuesto aha jeyvo ha atermina che misión’. Brigham Young ombohovai: ‘Oĩ porã… Roheka voi kuri’”.

Henry odescribi ivy’a, he’ivo, : “Upeicha, che sueño literalmente oñekumpli”4.

Ivy’a oupeteĩ confirmacióngui Ñandejára omba’apokuri ifavorpe ha opretegekuri chupe. Oaprende peteĩ mba’e opavave ñande jaikuaáva, umi Ñandejara siervope ojeinspira oikuaa haĝua Ñandejára voluntad. Henrype oñekonfirma, pe che aikuaa avei, pe profeta, presidente del sacerdocio ramo, ha’e inspirado Tupãre ovela haĝua Ñandejára siervokuérare ha oñangareko hesekuéra.

Taha’e ha’eva pende llamamiento en el sacerdocio, ikatu peñandujepi ñande Ru Yvagagua napendeguerekói en cuenta. Peẽ peñembo’ekuaa peikuaa haĝua Ivoluntad ha peguerekoramo deseo sincero pejapo haĝua upe Ha’e ojerureva peẽme ha pejapo upéva, perrecibita peteĩ respuesta.

Ñande Ru Yvagagua opermitita peẽme peñandu Ha’e pendekuaaha, O’apreciaha pende servicio ha peĝuahẽha hina pehupyty haĝua pe recibimiento ñahendusetereíva Ñandejáragui “Bien, buen siervo y fiel; sobre poco has sido fiel, sobre mucho te pondré; entra en el gozo de tu señor”5.

Añembo’e opa poseedor del sacerdocio tojesforza con fe orrescata haĝua opa alma oĩvare responsable. Tupã o’añadita Ipoder umi Isiervokuéra esfuerso’pe . Umi persona korasõ oñeconmoveta ojagarra haĝua umi decisión oguerahatava chupekuéra evangelio rapére pe felicidad pe ha omomombyryta chupekuéra ñembyasigui.

Añembo’e opa poseedor del sacerdocio toñandu illamamientope pe ñande Ru Yvagagua, pe Salvador ha pe Tupã profeta cuidado amoroso ha protector.

Ame’ẽ che testimonio especial ñaimeha Ñandejára Jesucristo resucitado servicio’pe. Ha’e ñanerenoihague, peẽme ha chéve Iserviciope oikuaagui ñande aptitud ha pytyvõ ñaikotevẽtava. Ha’e obendecita ñande esfuerzo mas alla ñande expectativagui, ñañentregavo totalmente Iservicio’pe. Atestifica pe Tupã profeta, ha’éva el presidente de todo el sacerdocio ko yvy’ape ári, ha’e inspirado Tupãre.

Aime agradecido umi ejemplo de fieles poseedores del sacerdocio oparupi. Ñande Ru Yvagagua ha pe Salavdor oĩ agradecido peẽ pejapohaguere pende parte. Ha’ekuéra pendekuaa, ovela penderehe ha penderayhu. Jesucristo rerape. Amén.

Notakuéra

  1. Carta de Henry Eyring a Brigham Young, 7 de octubre de 1858, archivos de la oficina de Brigham Young, Biblioteca de Historia de la Iglesia, Salt Lake City.

  2. Informe de Henry Eyring a la Oficina del Historiador de la Iglesia, agosto de 1860. Informes misionales. Biblioteca de Historia de la Iglesia, Salt Lake City.

  3. Véase: Carta de Henry Eyring a Brigham Young, 9 de octubre de 1859, archivos de la oficina de Brigham Young, Biblioteca de Historia de la Iglesia, Salt Lake City.

  4. Reminiscencias de Henry Eyring, 1896. Fotocopia del texto mecanografiado, 27–28, MS 1880, Biblioteca de Historia de la Iglesia, Salt Lake City.

  5. Mateo 25:23.

Toñeimprimi