Ngaahi Tohi Lēsoni Palaimelíi mo e Taimi Fevahevaheʻakí
Lēsoni 41: Naʻe Foaki mai ʻe he Tamai Hēvaní mo Sīsū ʻa e Ngaahi Folofolá Maʻatautolu


Lēsoni 41

Naʻe Foaki mai ʻe he Tamai Hēvaní mo Sīsū ʻa e Ngaahi Folofolá Maʻatautolu Folofolá Maʻatautolu

Taumuʻá

Ke tokoniʻi ʻa e fānaú taki taha ke nau ʻiloʻi ʻoku ʻi he ngaahi folofolá ʻa e folofola ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi pea te tau lava ʻo ako fekauʻaki mo e Tamai Hēvaní mo Sīsū Kalaisi ʻi heʻetau ako ʻa e ngaahi folofolá.

Teuteú

  1. Ako ʻi he faʻa lotu ʻa e Luke 22:19–20; 3 Nīfai 18:21; Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá 59:6; mo Mōsese 7:11. Toe vakai ki he Ngaahi Tefitoʻi Moʻoni ʻo e Ongoongoleleí (31110 900), vahe 10.

  2. Teuteu ke fai ha taha ʻo e ngaahi talanoa ʻokú ke saiʻia ai mei he ngaahi folofolá, fakaʻaongaʻi ha fakatātā ʻo ka faingamālie.

  3. Ngaahi nāunau ʻoku fiemaʻú:

    1. Ko e seti ʻo e ngaahi folofolá (Tohi Tapu, Tohi ʻa Molomona, Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá, pea mo e Mataʻitofe Mahuʻingá).

    2. Ko ha konga tupenu ke ʻufiʻufi ʻaki ʻa e ngaahi folofolá pē ha lauʻi pepa ke kofukofuʻi ʻaki.

    3. Fakatātā 1-3, Ko Sīsū ko e Kalaisí (Ko e Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí 240; 62572); fakatātā 1–18, Ko Hono Papitaiso ʻo Sīsū ʻe Sione Papitaisó (Ko e Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí 208; 62133); fakatātā 1–44, Ko e Ako ʻa Sīsū ʻi he Hemisifia Hihifó (Ko e Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí 316; 62380); fakatātā 1—70, Ko e ʻOhomohe Fakaʻosí (Ko e Ngaahi Fakatātā ʻo e Ongoongoleleí 225; 62174).

  4. Fai mo e ngaahi teuteu kotoa pē ki ha ngaahi ʻekitivitī fakatupulaki te ke fie fakaʻaongaʻi.

Ngaahi ʻEkitivitī Ke Ako Aí

Fakaafeʻi ha taha ʻo e fānaú ke ne fai ʻa e fua lotú.

ʻEkitivitī ke taki ʻaki e tokangá

Ki muʻa pea kamata ʻa e kalasí, ʻufiʻufi ʻa e ngaahi folofolá ʻaki ha konga tupenu pe kofukofu ʻaki ha lauʻi pepa. Tuku ʻa e ngaahi folofola kuo ʻosi ʻufiʻufí ʻi ha tēpile pe sea ʻa ia ʻe lava ʻe he fānaú ke sio ki aí. Fakamatalaʻi ange kuó ke ʻosi ʻufiʻufi ha meʻa ʻoku mahuʻinga kiate koe mo e toko taha kotoa pē. Tuku ki he fānaú ke nau mateʻi mai pe ko e hā ʻa e meʻa kuó ke ʻosi ʻufiʻufí.

ʻI ha ʻosi ha ngaahi fakamahamahalo, tuku ki he fānaú ke nau fāfā ki he konga tupenú pe lauʻi pepá. Kapau ʻe hanga ʻe ha taha ʻo e fānaú ʻo mateʻi mai ko e tohi pe ʻū tohi, tala ki he fānaú ʻoku tonu ia peá ke toʻo leva ʻa e ʻufiʻufí. Tala ki he fānaú ʻoku ui ʻa e ʻū tohi ko ʻení ko e ngaahi folofola. ʻAi ʻa e fānaú ke nau toutou leaʻaki ʻa e foʻi lea ngaahi folofolá.

Ko e ʻū tohi toputapu ʻa e ngaahi folofolá

Fakamatalaʻi ange ko e ngaahi folofolá ko e ʻū tohi mahuʻinga ʻa ia ʻoku kehe ia mei ha toe tohi. Ko ha ʻū tohi toputapu. Fakamanatu ki he fānaú ko e meʻa ko ia ʻoku toputapú ʻokú ne tokoniʻi kitautolu ke tau fakakaukau ki he Tamai Hēvani mo Sīsū. Fakamatalaʻi ange ʻoku fakahā kiate kitautolu ʻe he ngaahi folofolá fekauʻaki mo e Tamai Hēvani mo Sīsū pea mo Ena ʻofa ʻiate kitautolu. ʻOku nau fakahā mai kiate kitautolu ʻa e meʻa ʻoku finangalo ʻa e Tamai Hēvani mo Sīsū ke tau faí koeʻuhí ke tau fiefia ai.

Fakaʻaliʻali mo fakahā tahataha ʻa e hingoa ʻo e ʻū Tohi Tapu ʻe faá. Kapau ʻoku fakatahaʻi ha ʻū tohi ia ʻi ha tohi pē ʻe taha, tuhu ki he tafaʻaki ʻoku lisi ai ʻa e hingoa ʻo e ʻū tohí pe huke hake ki he kamataʻangá.

ʻEkitivitií

Fakahā ange ki he fānaú ʻoku totonu ke nau tauhi lelei ʻa e ngaahi folofolá pea ke huke fakalelei ʻa e ngaahi pēsí. ʻAi ʻa e fānaú ke nau haʻu tahataha ki muʻa, pea fakaʻaliʻali ʻa e anga ʻo ʻenau ala ki he ngaahi folofolá pea huke ʻa e ngaahi pēsí.

Fakamatalaʻi ange ʻoku ʻi he ngaahi folofolá ʻa e ʻū talanoa moʻoni. ʻOku tokoniʻi kitautolu ʻe he ngaahi talanoa ko ʻení ke tau ʻiloʻi ʻa e meʻa ʻoku fiemaʻu ʻe he Tamai Hēvani mo Sīsū ke tau faí. Ko e ngaahi talanoa ʻi he ngaahi folofolá ʻokú ne tokoniʻi kitautolu ʻi heʻetau moʻuí.

Talanoá

Fakahā ki he fānaú ha taha ʻo e ngaahi talanoa mei he folofolá ʻokú ke saiʻia aí, fakaʻaongaʻi ha fakatātā kapau ʻe faingamālie. Fakamamafaʻi ange ʻa e hanga ʻe he talanoa mei he ngaahi folofolá ʻo tokoniʻi koé. Fakahā ʻa hoʻo saiʻia ke ke lau ʻa e ngaahi talanoa ʻi he folofolá.

Hivá

Tokoniʻi ʻa e fānaú ke nau hivaʻi pe lau ʻa e ngaahi lea ʻo e “Tala mai ʻa e Talanoa ʻo Sīsuú” (Children’s Songbook, p. 57). Fakamanatu ki he fānaú ʻoku moʻoni ʻa e ngaahi talanoa ko ia ʻoku nau ako ʻi he Palaimelí mei he folofolá.

Tala mai ʻa e talanoa ʻo Sīsuú pē

Ko e talanoa ia ʻoku lelei

Ko e talanoa fakalata

Talanoa ʻo Sīsū Kalaisí.

ʻOku ʻi he ngaahi folofola ʻa e ngaahi akonaki ʻa Sīsuú

Fakamatalaʻi ange ko e konga ʻo e ngaahi folofolá naʻe tohi ia ʻe ha kau tangata naʻa nau ʻiloʻi ʻa Sīsū pea mo moʻui fakataha mo ia. Ko e kau tangata ia naʻa nau mamata kia Sīsū pea nau fanongo ki heʻene akonakí. Ko e kau tangata ko ʻení ne nau tohi ʻa e ngaahi folofolá koeʻuhí ke lava ʻe he toko taha kotoa pē ʻo ako fekauʻaki mo e ngaahi akonaki ʻa Sīsuú pea ʻiloʻi ko e ʻalo ia ʻo e Tamai Hēvaní.

Fakaʻaliʻali ʻa e fakatātā 1–70, Ko e ʻOhomohe Fakaʻosí. ʻAi ʻa e fānaú ke nau tala mai ʻa e meʻa ʻoku nau ʻiloʻi fekauʻaki mo e fakatātaá. Fakaʻaliʻali ʻa e Tohi Tapú pea ʻai ʻa e fānaú ke nau toutou leaʻaki hono hingoá. Fakaava ʻa e Tohi Tapú ki he Luke 22. Fakamatalaʻi ange naʻe akoʻi ʻe Sīsū ʻi he Tohi Tapú ʻoku totonu ke tau maʻu ʻa e sākalamēnití ke manatuʻi Ia. Naʻe toʻo ʻe Sīsū ʻa e maá pea Ne tapuakiʻi ia mo Ne tufaki atu ia ki Heʻene kau ʻaposetoló (kau tokoní). Naʻá Ne toʻo ha ipu pea nau inu mei ai. Lau ʻa e konga ʻo e veesi 19 ʻa ia naʻe folofola ai ʻa Sīsū, “Fai ʻeni ʻi he fakamanatu kiate au.” Fakamamafaʻi ange ko e ngaahi folofola ʻeni ʻa Sīsū.

Fakaʻaliʻali ʻa e fakatātā 1–44, Ko e Ako ʻa Sīsū ʻi he Hemisifia Hihifó, pea fakamanatu ki he fānaú ʻa e meʻa ʻoku hoko ʻi he fakatātaá. Fakaʻaliʻali ʻa e Tohi ʻa Molomoná pea ʻai ʻa e fānaú ke nau toutou leaʻaki hono hingoá. Fakaava ʻa e Tohi ʻa Molomona ki he 3 Nīfai 18. Fakamatalaʻi ange naʻe akoʻi ʻe Sīsū ʻa e ngaahi meʻa lahi ki he kakaí. Lau ʻa e konga ʻo e veesi 21 ʻoku folofola ai ʻa Sīsū, “Mou lotu ʻi homou ngaahi fāmilí.”

  • Ko e hā ʻa e meʻa ʻoku fakahā mai ʻe Sīsū ke tau fai mo hotau fāmilí?

Fakaʻaliʻali ʻa e fakatātā 1–3, Ko Sīsū ko e Kalaisí. Fakaʻaliʻali ʻa e Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá pea ʻai ʻa e fānaú ke nau toutou leaʻaki ʻa hono hingoa. Fakaava ʻa e Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá ki he vahe 59. Fakamatalaʻi ange ko e taha ʻa e ngaahi meʻa naʻe akoʻi ʻe Sīsuú, ʻoku totonu ke tau ʻofa ki he kakai kotoa pē. Lau ʻa e konga ʻo e veesi 6 ʻa ia naʻe folofola ai ʻa Sīsū, “ʻOfa ki ho kaungāʻapí”.

  • Ko e hā ʻa e meʻa naʻe folofola mai ʻa Sīsū ke tau faí?

  • Ko hai ho kaungāʻapí?

  • Ko e hā ʻa e faʻahinga ongo ʻokú ke maʻu ʻi he taimi ʻoku ke angalelei ai ki he niʻihi kehé pea mo fakahā ʻokú ke ʻofa ʻiate kinautolú?

Hivá

Tokoniʻi ʻa e fānaú ke nau hivaʻi pe lau ʻa e ngaahi lea ʻo e “Sīsū Kuó ne Pehē Mai Feʻofaʻaki” (Children’s Songbook, p. 61), fakaʻaongaʻi ʻa e fakatātā ʻoku fakamatalaʻi atu ʻi laló:

Sīsū kuó Ne pehē mai feʻofaʻaki (folahi ʻa e ongo nimá ki he ongo tafaʻaki);

Ka ke fonu he ʻofa (ʻai ho ongo nimá ki ho fatafatá).

Feʻofaʻaki. Fakaʻaliʻali ʻa e fakatātā 1–18, Ko Hono Papitaiso ʻo Sīsū ʻe Sione Papitaisó. ʻAi ʻa e fānaú ke nau fakahā mai ʻa e fakatātaá. Fakamamafaʻi ange naʻe papitaiso ʻa Sīsū pea ʻokú Ne finangalo ke papitaiso ʻa e toko taha kotoa pē. Fakaʻaliʻali ʻa e Mataʻitofe Mahuʻingá pea ʻai ʻa e fānaú ke nau toutou leaʻaki hono hingoá. Fakaava ʻa e Mataʻitofe Mahuʻingá kia Mōsese 7 pea tala ange ʻa e hanga ʻe Sīsū ʻo akoʻi ʻa e tangata ko ʻĪnoké ke ʻalu atu ki he kakaí pea papitaiso kinautolu. Lau ʻa e konga ʻo e veesi 11 ʻa ia naʻe folofola ai ʻa Sīsū, “Papitaiso ʻi he huafa ʻo e Tamaí mo e ʻAló, u2026 u2026 pea mo e Laumālie Māʻoniʻoní.”

Pukepuke hake ʻa e ngaahi tohi tapu ʻe faá. Fakamamafaʻi ange ʻoku ʻi he ʻū tohi kātoa ko ʻení ʻa e ngaahi akonaki ʻa Sīsuú.

Hivá

  • Ko e hā ʻa e ngaahi tohi ko ʻení?

  • Ko e akonaki ʻa haí ʻoku hā ʻi he ngaahi folofolá?

  • Ko e hā hono ʻuhinga naʻe hiki ai ʻa e ngaahi folofolá?

  • Ko e hā ʻa e faʻahinga ongo ʻokú ke maʻu ʻi he taimi ʻokú ke ʻiloʻi ʻoku ʻofa ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū ʻiate kitautolú peá Ne foaki mai ʻa e ngaahi folofolá?

Fakamoʻoní

Fakahā hoʻo houngaʻia mo ʻofa ki he ngaahi folofolá. Fai hoʻo fakamoʻoní ko e ngaahi folofolá ko e folofola ia ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū pea te tau lava ʻo ako ki he meʻa ʻoku finangalo ʻa e Tamai Hēvaní mo Sīsū ke tau faí ʻaki ʻetau ako ʻa e folofolá.

Ngaahi Ekitivitií Fakatupulakí

Fili ha ngaahi ʻekitivitī mei heni ke fakaʻaongaʻi lolotonga ʻa e lēsoní.

  1. Pelupelu ha fanga kiʻi kongokonga lauʻi pepa ke faʻu ʻa e tatau ʻo e takafi ko ia ʻo e ngaahi tohi tapú ʻe faá, ke taki taha ʻa e fānaú ha seti. Tohiʻi ʻa e ngaahi hingoa ʻo e ngaahi tohi tapú ʻi he ngaahi takafí. ʻAi ha foʻi ava ʻi he tafaʻaki ʻo e lauʻi takafi kotoa pē pea fakaʻaongaʻi ha tuaine pe filo ke nonoʻo ʻaki ʻa e takafi ʻo e ngaahi tohi tapú ʻe fā ʻa e fānaú taki taha.

    ʻI loto ʻi he takafi kotoa pē, tohiʻi ʻa e folofola naʻe akoʻi lolotonga ʻa e lēsoní:

    Tohi Tapú: Naʻe akoʻi kitautolu ʻe Sīsū fekauʻaki mo e sākalamēnití (Luke 22:19).

    Tohi ʻa Molomoná: Naʻe akoʻi kitautolu ʻe Sīsū ke tau lotu ʻi hotau fāmilí. (3 Nīfai 18:21).

    Tokāteline mo e Ngaahi Fuakavá: Naʻe akoʻi kitautolu ʻe Sīsū ke tau ʻofa ki hotau kaungāʻapí. (T&F 59:6).

    Mataʻitofe Mahuʻingá: Naʻe akoʻi kitautolu ʻe Sīsū ke tau papitaisó. (Mōsese 7:11).

    ʻOange ha seti takafi ke ʻalu mo e fānaú taki taha ki honau ʻapí. ʻI hoʻo fai ʻení, toe fakamatalaʻi ʻa e ngaahi akonaki ʻa Sīsū ne aleaʻi ʻi he lēsoní.

  2. Tokoniʻi ʻa e fānaú ke nau lau maʻuloto ʻa e konga ʻo e Tefitoʻi Tui hono valú: “ʻOku mau tui, ko e Tohi Tapú ko e folofola ia ʻa e ʻOtuá” pea “ʻoku mau tui ko e Tohi ʻa Molomoná ko e folofola ia ʻa e ʻOtuá.”

  3. ʻOmai ha ngaahi fakatātā ʻo e ngaahi talanoa ʻi he Tohi ʻa Molomoná mei he

    fakatātā ʻoku ʻoatu fakataha mo e tohi lēsoni ko ʻení pe mei he laipeli ʻo e fale lotú. Fakaʻaliʻali kātoa ʻa e fakatātaá pea aleaʻi nounou ʻa e talanoa ʻoku ne fakamatalaʻí. Fakamanatu ki he fānaú ʻoku moʻoni ʻa e ngaahi talanoa ʻi he folofolá. ʻAi ʻa e fānaú ke nau hivaʻi ʻa e “Ngaahi Talanoa ʻi he Tohi ʻa Molomoná” (Children’s Songbook, p. 18).

  4. Fakahā ange ki he fānaú ha taimi naʻe hoko ai ʻa e ngaahi folofolá ʻo mahuʻinga makehe ʻi hoʻo moʻuí. Fakamatala ki he tokoniʻi koe ʻe he ngaahi folofolá pea mo e ongo ʻokú ke maʻú.

  5. Kumi ʻa e ngaahi potu folofola nounou ʻoku ʻi ai ʻa e folofola ʻa Sīsuú, hangē ko e taha ʻi he lēsoní. Lau ʻa e folofola kotoa pē, kamataʻaki ʻa e ngaahi lea ko e Naʻe folofola ʻa Sīsū. Hangē ko ʻení, “Naʻe folofola ʻa Sīsū, ‘Muimui ʻiate au.’” Lī pe ʻoange ha tangai piini pe ha meʻa molū ki ha taha ʻo e fānaú pea ʻai ʻa e tamasiʻí pe taʻahiné ke ne toe lau ʻa e folofolá ʻi he ʻosi hoʻo laú. Hokohoko atu hono lī ʻa e kato pīní kae ʻoua kuo maʻu ʻe he fānaú taki taha ha faingamālie.

Ngaahi Ekitivitií Kehe Maʻá e Fānau Iiki Angē

  1. Hivaʻi pē lau ʻa e ngaahi lea ʻo e “Tala mai ʻa e Ngaahi Talanoa ʻo Sīsuú” (Children’s Songbook, p. 57) lolotonga iá ʻokú ke pukepuke hake ha Tohi Tapu, pe “Ngaahi Talanoa ʻi he Tohi ʻa Molomoná” (Children’s Songbook, p. 118) lolotonga iá ʻokú ke pukepuke hake ha tatau ʻo e Tohi ʻa Molomoná.

  2. Fakamatalaʻi nounou ʻa e talanoa ki he kau kilia ʻe toko hongofulú (Vakai ki he Luke 17:11–19), pea fai ʻa e ngaahi ʻekitivitī louhiʻi nima ko ʻení mo e fānaú:

    Naʻe puke ʻa e kau tangata ʻe toko hongofulú (pukepuke hake ʻa e foʻi tuhu ʻe hongofulú);

    Naʻe fakamoʻui kinautolu ʻe Sīsū ʻi he ʻaho ʻe taha.

    Naʻá Ne folofola pē, pea mole ʻenau mamahí (taʻataʻalo)!

    Hono ʻikai fakaofo? Pea ʻikai ke ngali kehe? (ʻai ʻa e tuhu ʻe taha ki he tafaʻaki ho ʻulú pea mataʻi fehuʻí)

    Ko ha tangata pē ʻe taha (pukepuke hake ʻa e foʻi tuhu ʻe tahá)

    Naʻá ne ʻoange ki ai ha fakamālō

    Pea fakafetaʻi ki he ʻOtuá (fakatou hiki e ongo nimá ki ʻolunga)?

    (Adapted from Jean Shannon in Bible Story Finger Plays and Action Rhymes [Cincinnati, Ohio; Standand Publishing Co., 1964], p.27.)

    Fakahā ki he fānaú ʻa e feituʻu ʻoku maʻu ai ʻa e foʻi talanoa ʻi he Tohi Tapú.

  3. Fehuʻi ki he fānaú pe ko e hā ʻa e talanoa ʻi he folofolá ʻoku nau saiʻia aí. Kapau te ke lava, pea fakaʻaliʻali kiate kinautolu ʻa e feituʻu ʻoku maʻu ai ʻa e talanoa ko iá ʻi he folofolá.

Paaki